V príspevku sa pokúšame formulovať odpovede na niektoré otázky, ktoré rezonujú v praxi v súvislosti s ustanoveniami Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze. Obchodný zákonník sa obmedzuje pritom len na pravidlá financovania spoločnosti v kríze a na právnu úpravu, ktorá určité plnenia v prospech spoločnosti v kríze majúce povahu poskytnutia cudzích zdrojov, ktoré majú byť vrátené, preklasifikuje, resp. prekvalifikuje na vlastné zdroje, ktoré naopak nesmú byť počas krízy vrátené. Osobitná pozornosť je venovaná určeniu rozsahu osôb, ktorých plnenia sa preklasifikujú, následkom porušenia zákazu vrátiť preklasifikované zdroje a taktiež postaveniu zabezpečených veriteľov obchodnej spoločnosti v kríze. Formulované sú návrhy na posudzovanie vlastností jednotlivých nárokov, ktoré za daných okolností vznikajú, možností ich realizácie a aj ich premlčania. V neposlednom rade sa pod vplyvom nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ skúma aj rozsah, v akom je možné pravidlá Obchodného zákonníka o financovaní spoločnosti v kríze aplikovať aj na zahraničné obchodné spoločnosti alebo na iné situácie s cudzím prvkom.
Obchodná spoločnosť v kríze
doc. JUDr.
Kristián
Csach
PhD., LL.M.
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Of counsel PRK Partners s. r. o., Bratislava
Nedávne novelizácie Obchodného zákonníka priniesli "nový vietor" do práva obchodných spoločností. Legislatívne ukotvili inštitúty ako zákaz vrátenia vkladov alebo kríza obchodných spoločností, ktoré nie sú modernému európskemu právu obchodných spoločností neznáme. Ide však o inštitúty, ktoré boli v zahraničí vytvorené skôr rozsiahlou činnosťou súdnych orgánov ako legislatívnymi pokusmi. Keďže v domácom prostredí zrejme nemôžeme čakať taký kreatívny rozvoj korporačnej doktríny a judikatúry, je pochopiteľné, že zákonodarca pristúpil k normatívnemu riešeniu. Normatívne uchopenie problému, na rozdiel od judikatórneho, vždy so sebou prináša formulačné ťažkosti súvisiace so snahou o generalizáciu a abstrakciu. Aj najlepšie formulovaná právna úprava nevyhnutne vyžaduje doktrinálne a judikatórne dotvorenie. Predkladaný článok chce prispieť k osvetleniu výseku novej právnej úpravy - problematiky financovania obchodných spoločností v kríze.
Kríza je fáza finančných ťažkostí obchodnej spoločnosti a hrozby úpadku. Obchodná spoločnosť je obyčajne nedostatočne vybavená kapitálom a má horšiu úverovú kredibilitu. Rôzne mechanizmy korporačného a insolvenčného práva sa zameriavajú práve na úkony alebo plnenia v tejto kritickej fáze spoločnosti. Spomenúť možno odporovanie právnym úkonom v konkurze, zmeny v požadovanej starostlivosti člena štatutárneho orgánu spojené s povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu či osobitné pravidlá financovania spoločnosti jej spriaznenými osobami.
V kríze sa ocitá kapitálová spoločnosť prakticky vtedy, ak v dôsledku svojej hospodárskej situácie nie je schopná si požičať od nestranných veriteľov. V tejto kritickej fáze majú spoločníci na výber buď pripraviť kroky na konkurz spoločnosti, alebo ju financovať z vlastných zdrojov. Právny poriadok ich chce motivovať k tomu, aby svoju spoločnosť financovali kapitálom znášajúcim osud spoločnosti, teda vkladmi (ekvitou) a nie dlhom (úverom, ktorý má spoločnosť vrátiť). Za týmto účelom prevzal slovenský zákonodarca do ustanovení § 67a až 67i Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") skoro doslovne rakúsku úpravu krízy obchodnej spoločnosti.1) Pred časť o úpadku spoločnosti zaradil osobitnú fázu života spoločnosti,2) v ktorej dochádza k dvom zásadným zmenám oproti jej bežnému stavu: mení sa kvalita povinností člena štatutárneho orgánu3) a dochádza k zmene pravidiel financovania obchodnej spoločnosti jej spriaznenými osobami. Tento príspevok sa zameria na druhý spomenutý prvok právnej úpravy krízy.
Podstatou právnej úpravy financovania spoločnosti v kríze je dočasné prekvalifikovanie alebo preklasifikovanie úverov a obdobných plnení spoločníkov (osôb podľa § 67c ods. 2 OBZ) poskytnutých spoločnosti počas krízy za vlastné zdroje, a to dočasne, kým kríza nepominie (§ 67c a nasl. OBZ).4) Ustanovuje sa zároveň dočasný zákaz vrátenia týchto "preklasifikovaných" zdrojov ("plnenia nahradzujúce vlastné zdroje") osobe, ktorá ich poskytla. Nejde o zákaz financovania spoločnosti spoločníkmi cestou úverových zdrojov, ale o určenie preferovaného modelu jej krízového financovania (preferencia ekvity pred dlhom).
Na legislatívnu novinku doktrína pochopiteľne zareagovala,5) prax však už indikuje problémy, ktoré vyžadujú bližšiu pozornosť. Namiesto komplexného rozboru inštitútu je cieľom tohto príspevku pokus o odpovede na čiastkové problémy vyvolané novou právnou úpravou.
Ktoré plnenia sa preklasifikujú?
Právna úprava preklasifikácie cudzích zdrojov na vlastné zdroje v zmysle § 67a a nasl. OBZ predpokladá splnenie troch predpokladov. Musí ísť o určité úkony (poskytnutie úveru alebo obdobného plnenia, resp. poskytnutie zabezpečenia) uskutočnené určitými osobami (osobami v zmysle § 67c OBZ) a k týmto úkonom musí dôjsť počas krízy spoločnosti. Vzhľadom na formálne posúdenie krízy nebude posledná podmienka zrejme spôsobovať väčšie ťažkosti.6) Osobitné aplikačné problémy však vznikajú najmä vo vzťahu k prvým dvom podmienkam, a preto im budeme venovať pozornosť.
a) Poskytnutie úveru alebo obdobného plnenia, ktoré mu hospodársky zodpovedá
Všeobecné vymedzenie potenciálne preklasifikovateľných plnení je doplnené taxatívnym výpočtom výnimiek (§ 67e OBZ). Skôr ekonomicky ako právne sa ustanovuje, že musí ísť o úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá. Nemusí ísť o konkrétne peňažné plnenie ani o právny úkon v technickom slova zmysle. Plnením, hospodársky zodpovedajúcim úveru, je akékoľvek vytvorenie prospechu na strane spoločnosti (nemusí ísť nevyhnutne o plnenie v užšom slova zmysle) pripísateľné osobe v zmysle § 67c ods. 2 OBZ, s ktorým je spojená neskoršia povinnosť spoločnosti vrátiť plnenie tejto osobe, spravidla vrátane odmeny [§ 67e písm. d) OBZ
a contrario
].7)Aj predĺženie splatnosti existujúceho záväzku spoločnosti počas krízy, okrem prípadov v zmysle § 67e písm. c) OBZ, môže spĺňať podmienku preklasifikovateľného plnenia. Rovnaký účinok ako predĺženie splatnosti má aj odpustenie sankcií spoločnosti. Právny dôvod pohľadávky, ktorej splatnosť bola odložená, by nemal byť dôležitý. Môže ísť o pohľadávku zo zmluvy, bezdôvodného obohatenia či zodpovednosti za škodu.
Sporné však je, či aj vedomé neuplatnenie práva, ktoré má osoba v zmysle § 67c ods. 2 OBZ voči spoločnosti, predstavuje plnenie obdobné úveru. Podľa nášho názoru sa žiada záporná odpoveď. Vždy by totiž malo ísť o konanie, ktoré je pripísateľné obom dotknutým aktérom, teda osobe podľa § 67c ods. 2 OBZ, ktorá poskytuje prospech, a obchodnej spoločnosti, ktorá ho získava. V tomto prípade vša