Ničotnosť uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti - posun v slovenskej judikatúre?

Jedným zo základných korporačných mechanizmov ochrany proti vadným uzneseniam valného zhromaždenia je právo domáhať sa ich neplatnosti. Podmienky pre určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sú upravené v § 131 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OBZ" alebo "Obchodný zákonník") pre spoločnosti s ručením obmedzeným a v § 183 OBZ pre akciové spoločnosti. Vo svojej podstate ide o špeciálnu právnu úpravu určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP"), ktorá je charakteristická viacerými osobitosťami. V zmysle § 131 OBZ súd rozhodne o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, samotnej neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa však môže domáhať iba zákonom taxatívne vymedzený okruh osôb.

Napadnuté rozhodnutie valného zhromaždenia až do okamihu meritórneho rozhodnutia súdu. V slovenskej doktríne prevláda názor, že ak v prekluzívnej lehote nedôjde k podaniu návrhu na súd, vady uznesenia sa považujú za a samotné .²⁾ Najmä v dôsledku tejto hypotézy slovenské súdy dosiaľ nevenovali zvýšenú pozornosť samotným dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, teda či