Na pomedzí kogentnosti a dispozitívnosti korporačného práva. Vzorové stanovy

Vydáno: 34 minút čítania
Na pomedzí kogentnosti a dispozitívnosti korporačného práva. Vzorové stanovy
Mgr.
Žofia
Šuleková
interná doktorandka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
ŠULEKOVÁ, Ž.: Na pomedzí kogentnosti a dispozitívnosti korporačného práva. Vzorové stanovy. Právny obzor, 97, 2014, č.4, s.383 - 396.
In-between mandatory and default rules of company law. Model articles of association.
Formation of a company is usually characterized by excessive formalism and lengthy process, mainly due to inevitable proper control of tailor-made articles of association by public authorities. Lately, several European states have been inspired by the British model of standardized articles of association which may provide for certain benefits. The benefits primarily combine the effect of simplifying and accelerating the process of company formation and the reduction of initial transaction costs. The main aim of this contribution is to analyze various vehicles of standardized company formation, identify and evaluate advantages and disadvantages of particular national model articles of association and examine the scope of contractual autonomy left to company founders initially (in the setting-up process) or ex post (after the registration of a company). Moreover, model articles of association are analyzed as optional or obligatory vehicles, and also as a result of autonomous system of mandatory and default rules, which do not need to correspond with the nature of legal regulation (e.g. possibility to transform default rule into mandatory rule within model articles of association). Furthermore, the author introduces possible solutions for the Slovak legal order.
Key words:
model articles of association, standardized formation of corporations, contractual freedom
Úvod: vzorové stanovy ako novodobý právny transplantát
Modernizačné tendencie v práve obchodných spoločností boli za posledné roky sprevádzané zvýšeným dôrazom na konkurencieschopnosť právnych poriadkov. Napriek tomu, že v rámci reformného snaženia okolitých štátov možno pozorovať značnú obsahovú diverzifikovanosť, väčšina reformných aktivít sa zhodne zamerala na zjednodušenie a zrýchlenie zakladania jednotlivých foriem obchodných spoločností (predovšetkým uzavretých), odstránenie nadmerného formalizmu a zložitej zákonnej regulácie (príznačný posun k deregulácii), posilnenie flexibility a privátnej autonómie s dôrazom na znižovanie iniciálnych transakčných nákladov.1) Enormný vplyv amerických a anglických právnych transplantátov je značne viditeľný.2) Postupne sa začínajú objavovať normatívne riešenia a inštitúty, ktoré sa pod tlakom syndrómu pozorovateľa-preberateľa analyzujú, hodnotia a následne vnášajú v určitej podobe do národného právneho poriadku. Za jeden z takýchto novodobých "objavov" starého kontinentu považujeme vytváranie štandardizovaných foriem, vzorov zakladateľských dokumentov, t.j. vopred formulovaných modelov spoločenskej zmluvy alebo stanov.
Pre pomenovanie vzorových zakladateľských dokumentov budeme v príspevku vo všeobecnosti používať označenie
vzorové (modelové) stanovy
, a to napriek skutočnosti, že zakladateľské dokumenty v jednotlivých vnútroštátnych právnych poriadkoch vykazujú rozdielne definičné znaky.3) Pod pojmom vzorové stanovy rozumieme
súbor pravidiel upravujúci organizáciu a fungovanie obchodnej spoločnosti, vytvorený mimo bežného kontraktačného procesu zúčastnených strán, s ktorým zákonodarca spája účinky založenia spoločnosti a rôzne výhody súvisiace s procesom kreácie spoločnosti.
Benefity spočívajú predovšetkým v zjednodušení a zrýchlení procesu založenia a vzniku spoločnosti, ako aj v znížení s tým súvisiacich nákladov. Vzorové stanovy sú zvyčajne vytvárané ako štandardizovaný formulár prijatý formou právneho predpisu nižšej právnej sily (vyhláška, nariadenie) vydanej na základe zákona alebo ako príloha samotného zákona. Formulár je následne doplnený zakladateľmi o špecifické údaje vzťahujúce sa na konkrétnu obchodnú spoločnosť, spoločníkov a štatutárny orgán. Vyššie uvedené výhody poskytnuté zo strany zákonodarcu sú podmienené výberom vzorového modelu, ktorý možno modifikovať
ex ante
(pri založení spoločnosti) alebo až
ex post
(po vzniku spoločnosti). Dovolíme si konštatovať, že prostredníctvom vzorových stanov dochádza k vytvoreniu akéhosi normatívneho podsystému korporačného práva na pomedzí zákonných pravidiel a autonómnej vôle zakladateľa. Aj z tohto dôvodu budeme v príspevku klásť dôraz na prejavenú vôľu tvorcu4) vzorových stanov

Související dokumenty

Súvisiace články

Uzatvorená obchodná spoločnosť
Verejná akciová spoločnosť a jej reverzibilita po novom
Modelový zákon o obchodných spoločnostiach - budúcnosť právnej regulácie obchodných spoločností?/(Inauguračná prednáška)
Problematika zastupovania akcionára na valných zhromaždeniach a niektoré vybrané otázky
Obchodná spoločnosť ako právnická osoba: teoretické východiská a praktické implikácie.
Jsou fundace z Venuše a korporace z Marsu? Několik úvah nad pronikáním korporačních prvků do nadačního práva
Úvahy ke statusovým limitům smluvní podstaty korporace
Actio pro socio s cudzím prvkom
Několik poznámek k právní úpravě "reflexní škody" (především) v podmínkách obchodních korporací
Obchodní korporace a svéprávnost
Majetkoprávní samostatnost kapitálové obchodní společnosti a vybrané aspekty ochrany jejích věřitelů
Osobitné majetkovoprávne nároky minoritných akcionárov pri cezhraničných zlúčeniach a splynutiach podľa slovenského práva
Prevod listinnej akcie a odstúpenie od zmluvy o kúpe listinnej akcie
Výmaz obchodnej spoločnosti ako potenciálny zásah do základných práv
Základné imanie vs. doktrína primeranej kapitalizácie
Smluvní autonomie při organizaci obchodních společností
Smrť obchodných spoločností a ich resuscitácia v judikatúre Ústavného súdu SR
Ničotnosť uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti - posun v slovenskej judikatúre?
Obchodná spoločnosť v kríze