Trestné právo

Článok sa zaoberá paralelne prebiehajúcimi konaniami (civilné, trestné), ktoré majú pôvod v rovnakých udalostiach. Pozornosť je venovaná predovšetkým skúmaniu vhodnosti prerušenia konania s ohľadom na podobnosti a odlišnosti jednotlivých konaní. Autor zároveň navrhuje zavedenie dovolacieho prieskumu uznesení odvolacích súdov o prerušení konania v civilnom konaní.

Príspevok sa zameriava na vzťah medzi kriminalistickou biológiou a sexuálnymi trestnými činmi. Analyzuje ako biologické stopy prispievajú k odhaleniu a objasneniu týchto trestných činov. Poukazuje na význam správneho zaisťovania, uchovávania a skúmania biologického materiálu, ktorý môže potvrdiť kontakt medzi páchateľom a obeťou. Príspevok zdôrazňuje, že kriminalistická biológia je neoddeliteľnou súčasťou tejto problematiky.

Autorka sa v článku zaoberá dosahmi novely Trestného poriadku (z. č. 416/2025 Z. z.) na hodnotenie dôkazu poskytnutého spolupracujúcou osobou v trestnom konaní. Pozornosť sústreďuje na sprísnené zákonné požiadavky na pravdivosť a úplnosť výpovede spolupracujúcej osoby a na ich význam pre tvorbu skutkového záveru. Článok poukazuje na aplikačné problémy spojené s motivovaným charakterom tohto dôkazu a s jeho nosnou úlohou pri konštrukcii skutkovej verzie. Cieľom príspevku je poukázať na normatívne a aplikačné dôsledky týchto zmien a naznačiť kritériá racionálneho posudzovania skutkových verzií, vrátane využitia Occamovej britvy ako pomocného analytického rámca.

§ 2 ods. 1 § 122 ods. 12 a § 173 Trestného zákona § 172 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 § 228 Trestného poriadku Trestnoprávny postih páchateľa trestnej činnosti za tzv. dílovanie drog nie je viazaný len na konečný predaj drog konzumentovi, ale na všetky konania páchateľa smerujúce k distribúcii drog. Inými slovami, pod z trestnoprávneho hľadiska relevantné tzv. dílovanie drog možno podradiť komplexný súbor viacerých činností distribútora alebo dílera drog, medzi ktoré patrí predovšetkým zadováženie si omamnej látky alebo psychotropnej látky (dovozom, vývozom, prevozom, kúpou, výmenou alebo iným spôsobom), držba takejto omamnej alebo psychotropnej látky (jej prechovávanie do ďalšej distribúcie alebo odovzdania konečnému konzumentovi), ako aj konečný predaj tejto látky ďalšiemu distribútorovi, dílerovi alebo priamo konzumentovi. Pokiaľ dôjde až k samotnému predaju drogy konzumentovi, odsúdenie páchateľa za trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 ho nepostihuje len za samotný predaj drogy, ale aj za všetky ďalšie trestnoprávne relevantné činnosti, ktoré samotnému predaju drogy konzumentovi z povahy veci museli predchádzať [porovnaj všetky činnosti vyjadrené v § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022]. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/78/2024

What will the legislator introduce through the amendment to the Criminal Code regarding unauthorized handling of waste? The submitted scholarly text is devoted to the criminal-law aspects of the offense of unauthorized handling of waste pursuant to Section 302 of the Criminal Code, with the main objective being to assess whether the proposed legal regulation is sufficient to sanction unlawful conduct that falls within the scope of this offense in society. A partial objective will be to identify the shortcomings of the current legal framework, while the author will also seek to provide proposals de lege ferenda aimed at improving the legal regulation pro futuro. In order for the author to carry out a relevant synthesis of the findings, it will be necessary to focus attention also on criminal liability within the broader context of environmental protection in genere. In this regard, the paper will define the importance and necessity of criminal-law protection in relation to other types of legal liability. Finally, the contribution also compares administrative liability for environmental offenses, with the aim of providing a comprehensive interpretation and establishing definitional criteria distinguishing administrative liability of the offender from criminal liability for a potential criminal offense.

Príspevok si kladie za cieľ skúmať možnosti a prípadné limity vykonania verejných súdnych zasadnutí v trestnom konaní formou videokonferencie, a to s ohľadom na nadnárodnú i národnú legislatívu vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a vnútroštátnych súdov. Zároveň ponúka vlastné návrhy v rovine de lege ferenda.

Príspevok analyzuje zmenu dôkazného štandardu pri obligatórnom zastavení trestného stíhania: od požiadavky úplnej istoty, k modelu "dostatočne odôvodneného záveru". Analýza vybraných uznesení prokurátorov o zastavení trestného stíhania odhaľuje, ako je táto zmena aplikovaná v praxi. Ak dôkazy nie sú dostatočné na podanie obžaloby, povinnosťou prokurátora je konanie ukončiť ešte v prípravnom štádiu. Teoreticko-aplikačná analýza zároveň poukazuje na potrebu zvýšenia nárokov na odôvodňovanie týchto rozhodnutí a na otvorené otázky súvisiace s ochranou práv poškodeného a objektivitou rozhodovania prokurátora.

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") uznesením z 18. februára 2026, sp. zn. 1Tdo/68/2025, rozhodol tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného...

Predkladaný článok sa zaoberá kritickou analýzou hmotnoprávnych rozdielov a interpretačných prienikov medzi skutkovou podstatou trestného činu kupliarstva [§ 367 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Trestný zákon" alebo "TZ")] a trestného činu obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania (§ 179 TZ). Autorka v článku analyzuje koncept ľudskej dôstojnosti a zraniteľnosť poškodenej osoby ako kľúčové determinanty pre odlíšenie dobrovoľnej participácie na prostitúcii od vykorisťovateľského vzťahu. Príspevok prostredníctvom komparácie znakov skutkových podstát a s poukazom na relevantnú judikatúru Európskeho sudu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP") definuje kritériá, pri ktorých formálny súhlas obete ustupuje pozitívnemu záväzku štátu chrániť integritu jednotlivca. Osobitná pozornosť je venovaná špecifickému postaveniu maloletých osôb, pri ktorých zákonodarca konštruuje absolútnu ochranu pred vykorisťovaním bez potreby dokazovania prostriedkov donútenia. Výsledkom článku sú odporúčania de lege ferenda smerujúce k zefektívneniu vyšetrovacieho procesu a eliminácii sekundárnej viktimizácie obetí.

To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie práv garantovaných čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 1Tos/93/2024 z 8. januára 2025.

V tejto druhej časti nášho príspevku, týkajúcej sa správy skonfiškovaného majetku, sa zameriame na analýzu právnych úprav správy skonfiškovaného majetku v okolitých štátoch. Na základe našej analýzy chceme identifikovať rôzne modely a režimy správy skonfiškovaného majetku v zahraničí. Okrem toho chceme identifikovala zamerať sa aj na rôzne prednosti, ktoré zahraničná právna úprava správy skonfiškovaného majetku má v porovnaní so slovenskou. Na konci článku sa zameriavame na aplikáciu poznatkov získaných prostredníctvom našej analýzy, pri navrhnutí potencionálnych riešení súčasných legislatívnych a organizačných nedostatkov v oblasti správy skonfiškovaného majetku v rámci Slovenskej republiky.

Autor sa v článku zaoberá problematikou obvyklej miery opatrnosti poškodeného v kontexte trestného činu podvodu so zameraním na jeho objektívnu stránku. Pozornosť venuje analýze základných znakov objektívnej stránky a ich vzájomným súvislostiam, ako aj významu správania poškodeného pri posudzovaní trestno-právnej zodpovednosti páchateľa. Osobitne sa sústreďuje na pojem omyl ako jeden z kľúčových konštitutívnych znakov trestného činu podvodu, a to z hľadiska jeho obsahu aj spôsobov jeho vyvolania alebo zneužitia.

Článok sa zaoberá problematikou vyšetrovania extrémizmu v podmienkach Slovenskej republiky, pričom zdôrazňuje osobitosti postupov pri vyšetrovaní tohto druhu kriminality z pohľadu trestného práva procesného, a to v kontexte najčastejších aplikačných problémov, ktoré sa vyskytujú v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri objasňovaní tohto druhu kriminality. V závere článku sú uvedené konkrétne návrhy na odstránenie nedostatkov súčasnej právnej úpravy s cieľom zefektívnenia vyšetrovania trestných činov extrémizmu.

Vláda SR schválila návrh novely zákona o probačných a mediačných úradníkoch. Cieľom je posilniť restoratívnu justíciu, zefektívniť výkon alternatívnych trestov a rozšíriť kompetencie probačných a mediačných úradníkov, najmä pri treste povinnej práce.

Článok sa zameriava na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla definícia hrubej nedbanlivosti, ktorá sa stala súčasťou Trestného zákona, a to konkrétne na problémy s posudzovaním ľahostajnosti, ktorá môže byťsúčasfou nepriameho úmyslu, ale aj súčasťou hrubej nedbanlivosti.

V príspevku autor zameria svoju pozornosť na problematiku správy skonfiškovaného majetku v trestnom konaní, ktorá je v odbornej literatúre analyzovaná len zriedkavo. Význam uvedenej problematiky nadobúda na dôležitosti s ohľadom na požiadavku generálnej a individuálnej prevencie kriminality prostredníctvom postihovania výnosov z nej. V prvej časti príspevku sa zameriava na súčasnú právnu úpravu správy skonfiškovaného majetku v Slovenskom právnom poriadku. Osobitne sa zaoberá subjektmi, ktoré vykonávajú v súčasnosti správu skonfiškovaného majetku a na to, aké prostriedky sú im dostupné v súvislosti s ich potenciálnym zužitkovaním. Okrem správy skonfiškovaného majetku sa v stručnosti zameriava aj na správu zaisteného majetku, ktorá má blízko k správe skonfiškovaného majetku.

Európsky súd pre ľudské práva odmietol sťažnosť v prípade Forai proti Slovenskej republike týkajúcu sa zaistenia majetku v hodnote približne jedného milióna eur. Súd konštatoval, že zásah do majetkových práv bol zákonný, sledoval legitímny verejný záujem a nebol svojvoľný.

Generálny prokurátor SR využil svoje zákonné oprávnenie a v pondelok 2. marca 2026 predložil predsedovi Národnej rady SR podnet na prijatie novely Trestného zákona a zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Návrh smeruje k posilneniu ochrany spoločnosti pred daňovou trestnou činnosťou.

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") uznesením z 11. júna 2025, sp. zn. 1Ndt/10/2025, rozhodol tak, že podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku príslušným súdom...