Trestné právo

Autorka sa v predkladanom príspevku sústreďuje na problematiku doktríny plodov otráveného stromu, keďže predmetná teória má v rámci trestného konania v súčasnosti pomerne kontroverzné postavenie. Predmetný článok analyzuje danú doktrínu, pričom poukazuje na aplikačnú prax vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Autorka v článku analyzuje právne aspekty trestných činov sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona a súlože medzi príbuznými podľa § 203 Trestného zákona. Pozornosť je zameraná aj na tematiku ich jednočinného súbehu a jeho trestania.

Príspevok sa zaoberá trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, a to so zameraním najmä na problematiku naplnenia znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty, spočívajúceho v prekonaní prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Analyzovaná je odborná literatúra i aplikačná prax najmä súdov Slovesnej republiky v tejto otázke. Zároveň sú prezentované názory autora na definovanie tohto znaku.

Explicitní legislativní vymezení podezřelého, resp. podezřelé osoby, bylo nedávno včleněno do právního řádu Slovenské republiky. Na rozdíl od slovenské právní úpravy si Česká republika musí vystačit s implicitním vyvozením definice poškozeného. Takový stav však po dlouhou dobu panoval i na Slovensku, proto je třeba se ptát, v čem bude novelizovaná právní úprava v SR přínosnější. Nová právní úprava v podobě institutu podozrivé osoby sleduje zlepšení právního postavení podezřelé osoby, a to podle inspirace postavení obviněného, zejména v otázce a rozsahu jejích práv.

V príspevku sa autor zameriava na problematiku výkonu fotografie ako dôkazu na hlavnom pojednávaní, pričom poukazuje na odlišnú justičnú prax, v rámci ktorej tento dôkaz vykonávajú súdy I. stupňa buď podľa § 269 alebo podľa § 270 Trestného poriadku.

Námestník generálneho prokurátora SR sa stretol so zástupcami Asociácie rodinných sudcov, aby vyhodnotili spoluprácu v oblasti rodinnoprávnej agendy a ochrany práv maloletých.

Článok je venovaný problematike inštitútu spolupracujúcej osoby, ktorý slúži k odhaľovaniu závažnej trestnej činnosti a jej páchateľov, a to najmä v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní bojujú s dôkaznou núdzou. Odborná verejnosť už dlhšiu dobu poukazovala na nedostatky v právnej úprave a využívaní tohto inštitútu v praxi, s ktorými bolo potrebné sa vysporiadať. Článok poskytuje prehľad zmien v právnej úprave, vzťahujúcej sa na spolupracujúcu osobu, prijatých v zmysle novely Trestného poriadku zákonom č. 40/2024 Z. z.

Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby je jedným z najradikálnejších zásahov do osobnej slobody jednotlivca. Ide o často využívaný inštitút v policajnej praxi. Súčasná právna úprava však spôsobuje nejednotnosť postupu jednotlivých útvarov Policajného zboru. Aplikačné problémy môžu byť v konečnom dôsledku vyriešené až adekvátnou novelou trestnoprocesných ustanovení.

Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, pričom spočiatku sa venuje problematike prípravného konania ako samostatného štádia trestného konania a momentu skončenia vyšetrovania. Následne sa zameriava na zmysel a význam predmetného procesného inštitútu samostatne, ako aj v kontexte práva obvineného na obhajobu. V závere sa príspevok koncentruje na vývoj súvisiacej legislatívnej úpravy a prináša úvahy o možnej budúcej právnej úprave.

Série článků se zabývá právní úpravou obecných polehčujících okolností jako významného trestněprávního institutu ovlivňujícího zejména výši ukládaného trestu v meziválečném Československu v letech 1918–1938. Podává rozbor a analýzu jak tehdejší normativní podoby zkoumaných institutů, tak pilotně i jejich aplikace v rámci rozsáhlé sondy do rozhodovací praxe československých soudů. Přitom si všímá koncepčních rozdílů ohledně obecných polehčujících okolností a jejich uplatňování v právu českých zemích a v právu účinném na území Slovenska a Podkarpatské Rusi, kdy se v důsledku právního pluralismu lišila podoba trestního práva v různých teritoriích ČSR, což ovlivňovalo nejen obecně závazné normativní akty, nýbrž rovněž právě rozhodovací činnost a podobu tzv. živého práva a tím i právní jistotu a legitimní očekávání. Série článků upozorňuje na shody a rozdíly v identifikaci obecných polehčujících okolností v českých zemích a na Slovensku a v Podkarpatské Rusi, na důsledky, k nimž to vedlo při jejich uplatňování v praxi včetně nedostatků a chyb. Upozorňuje též na dobové interpretační zásady související s aplikací norem a principů obecných polehčujících okolností a šířeji trestního práva v letech 1918–1938, na prvky podobnosti a příp. možné unifikace v rámci soudních rozhodnutí o obecných polehčujících okolnostech i na rozdíly mezi teoriemi a normami na straně jedné a skutečnou rozhodovací činností týkající se (nejen) obecných polehčujících okolností v dobovém trestním právu na straně druhé. Přitom neopomíná ani vliv mimoprávních, především politických hledisek na tuto rozhodovací praxi. Příspěvek tím nejen zevrubně přibližuje historické kořeny jednoho z důležitých právních institutů existujících v právu ČR a SR dodnes, nýbrž umožňuje i lépe poznat, jak tehdy právní řád skutečně fungoval. Z důvodu rozsahu je text rozdělen do dvou na sebe navazujících článků, z nichž jeden se věnuje normativní podobě a druhý aplikační praxi týkající se zkoumané problematiky. Tento první článek představuje právní úpravu a jurisprudenci ohledně obecných polehčujících okolností v českých zemích a na Slovensku mezi lety 1918–1938 ve vztahu k recepci a vývoji trestněprněprávních předpisů regulujících v meziválečné ČSR obecné polehčující okolnosti.

Príspevok predstavuje úvahu nad výkladom znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty subvenčného podvodu v otázke použitia získanej dotácie na iný ako na určený účel, ktorý zastávajú niektoré súdy Slovenskej republiky. Prvá časť príspevku predstavuje teoretický úvod do analyzovanej problematiky.

Hlavným cieľom predkladaného príspevku je zhodnotenie právnej úpravy trestného činu nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k vykázaniu pojmového znaku "dlhodobosť", ktorý bol novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. vypustený. Autorka má za to, že vypustenie pojmu "dlhodobosť" zo skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovanie je vhodným a správnym krokom na ceste k efektívnejšiemu postihovaniu tohto trestného činu.

Článok mapuje problematiku súvisiacu so zadržaním podozrivého, a síce obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len "TP"). Aktuálnosť predmetného príspevku zvýrazňuje minimálne dekádu trvajúca nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") a z toho následne plynúcu nejednotnosť rozhodovacej činnosti súdov v otázke subjektu oprávneného obmedziť osobnú slobodu podozrivého. Pasivitu Najvyššieho súdu SR (ďalej len "NS SR") v zjednotení výkladu predmetného ustanovenia (hoci iniciatíva bola)1) sa snažila napraviť tak Generálna prokuratúra SR vo forme usmernenia, ako aj Ministerstvo vnútra SR (ďalej len "MV SR") prijatím "novej" vyhlášky, ktorá bližšie špecifikuje policajta, ktorý nie je vyšetrovateľom ani povereným príslušníkom Policajného zboru (ďalej len "PZ"). Ani jeden zo spomenutých právnych aktov však problém nevyriešil, ba skôr naopak, z plurality a rozdielnosti právnych názorov praxe vyplýva, že tieto právne akty boli olejom a nie vodou, ktorou sa mal oheň uhasiť.

Trest odňatia slobody predstavuje spravidla najprísnejšiu sankciu, ktorá môže byť jednotlivcovi uložená. Plnenie všetkých funkcii a účelov trestania však musí byť vždy v súlade so základnými ľudskými právami a slobodami. Tento príspevok poskytuje čitateľom náhľad na osobitosti podmienok výkonu trestu v podmienkach Slovenskej republiky a Talianskej republiky.

Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu stanoviska obhajcu k obžalobe, pričom spočiatku sa venuje problematike kontradiktórnosti trestného konania vo všeobecnosti a následne sa zameriava na stanovisko obhajcu k obžalobe z pohľadu súčasnej a možnej budúcej právnej úpravy. V závere sa príspevok koncentruje na formu a význam tohto procesného inštitútu.

Článok sa zaoberá druhmi obhajoby a postavením obhajcu v trestnom konaní v právnych podmienkach Slovenskej republiky. Podľa Trestného poriadku má obvinený právo zvoliť si svojho obhajcu v štádiu prípravného konania, t. j. pred začatím súdneho konania, pričom novelou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, účinnou od 15.03.2024, má už toto právo aj podozrivý. Obhajca má právo zúčastňovať sa všetkých úkonov v priebehu celého trestného konania, ak sa obvineného procesné úkony týkajú. V Slovenskej republike môže v trestnom konaní zastupovať obvineného len obhajca, pričom obhajcom sa rozumie advokát alebo limitovane aj advokátsky koncipient. Štát (resp. jeho orgány) má povinnosť ustanoviť obvinenému obhajcu (bezplatne), ak tento nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a ak o obhajcu požiada. Týmto je chránený sám obvinený a je mu garantované právo na kvalifikovanejšiu ochranu jeho práv, subjektom, ktorý vie riadne uplatňovať jeho práva v rámci trestného konania.

The aim of this paper is to examine the possibility of fulfilment of the constituent elements of the crime of genocide in war in Gaza in the period from October 2023 to March 2024, and to answer to the research question: Under what circumstances would it be possible to consider the responsibility of the State of Israel for the crime of genocide? In author’s opinion this would theoretically be in case there was proven by the ICJ without any doubt the intention of the State of Israel to commit genocide and at the same time there was found a link between the conduct of individuals who committed genocide and the State of Israel. The paper is aimed as exploratory overview and initial analysis of the vivid and ongoing armed conflict between the State of Israel and Hamas from a legal perspective. The first chapter is focused on the definition of the crime of genocide in accordance with the international law. The second chapter is the overview of the main points of the South Africa’s Application and the ICJ order on provisional measures from January 26, 2024, and March 28, 2024. The third chapter examines the conduct of the State of Israel in the Gaza strip in the context of the Genocide Convention. This analysis is carried out in connection with the two examined “genocide cases”, Bosnia and Ukraine.

Úvod Bez zbytočného pátosu uvádzame, že problematika ohrozovania pod vplyvom návykovej látky je vždy aktuálnou a preto na ňu možno reflektovať hĺbavými právnymi analýzami, čomu svedčia aj početné, roky...

Bez potreby bližšieho rozboru (analýzy) skutkových podstát trestných činov prijímania úplatku podľa § 328 až 330 TZ je dôvodné pozornosť upriamiť na ustálenú súdnu prax, ktorá protiprávne konanie páchateľa spočívajúce...

V príspevku reflektujeme imperfektné trestné oznámenia Sociálnej poisťovne, týkajúce sa neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného v zmysle ustanovenia § 278 uvedeného zákona. Následne poukazujeme na nejednotné postupy orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") v otázke začínania trestných stíhaní uvedených deliktov s osobitným upriamením pozornosti na problematiku "alternatívneho" preukazovania solventnosti ako obligatórneho znaku skutkových podstát uvedených trestných činov (ďalej len "SPTČ").