Trestné právo

To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

Autor sa v článku zaoberá problematikou obvyklej miery opatrnosti poškodeného v kontexte trestného činu podvodu so zameraním na jeho objektívnu stránku. Pozornosť venuje analýze základných znakov objektívnej stránky a ich vzájomným súvislostiam, ako aj významu správania poškodeného pri posudzovaní trestno-právnej zodpovednosti páchateľa. Osobitne sa sústreďuje na pojem omyl ako jeden z kľúčových konštitutívnych znakov trestného činu podvodu, a to z hľadiska jeho obsahu aj spôsobov jeho vyvolania alebo zneužitia.

Článok sa zaoberá problematikou vyšetrovania extrémizmu v podmienkach Slovenskej republiky, pričom zdôrazňuje osobitosti postupov pri vyšetrovaní tohto druhu kriminality z pohľadu trestného práva procesného, a to v kontexte najčastejších aplikačných problémov, ktoré sa vyskytujú v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri objasňovaní tohto druhu kriminality. V závere článku sú uvedené konkrétne návrhy na odstránenie nedostatkov súčasnej právnej úpravy s cieľom zefektívnenia vyšetrovania trestných činov extrémizmu.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie práv garantovaných čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 1Tos/93/2024 z 8. januára 2025.

V tejto druhej časti nášho príspevku, týkajúcej sa správy skonfiškovaného majetku, sa zameriame na analýzu právnych úprav správy skonfiškovaného majetku v okolitých štátoch. Na základe našej analýzy chceme identifikovať rôzne modely a režimy správy skonfiškovaného majetku v zahraničí. Okrem toho chceme identifikovala zamerať sa aj na rôzne prednosti, ktoré zahraničná právna úprava správy skonfiškovaného majetku má v porovnaní so slovenskou. Na konci článku sa zameriavame na aplikáciu poznatkov získaných prostredníctvom našej analýzy, pri navrhnutí potencionálnych riešení súčasných legislatívnych a organizačných nedostatkov v oblasti správy skonfiškovaného majetku v rámci Slovenskej republiky.

Vláda SR schválila návrh novely zákona o probačných a mediačných úradníkoch. Cieľom je posilniť restoratívnu justíciu, zefektívniť výkon alternatívnych trestov a rozšíriť kompetencie probačných a mediačných úradníkov, najmä pri treste povinnej práce.

V príspevku autor zameria svoju pozornosť na problematiku správy skonfiškovaného majetku v trestnom konaní, ktorá je v odbornej literatúre analyzovaná len zriedkavo. Význam uvedenej problematiky nadobúda na dôležitosti s ohľadom na požiadavku generálnej a individuálnej prevencie kriminality prostredníctvom postihovania výnosov z nej. V prvej časti príspevku sa zameriava na súčasnú právnu úpravu správy skonfiškovaného majetku v Slovenskom právnom poriadku. Osobitne sa zaoberá subjektmi, ktoré vykonávajú v súčasnosti správu skonfiškovaného majetku a na to, aké prostriedky sú im dostupné v súvislosti s ich potenciálnym zužitkovaním. Okrem správy skonfiškovaného majetku sa v stručnosti zameriava aj na správu zaisteného majetku, ktorá má blízko k správe skonfiškovaného majetku.

Článok sa zameriava na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla definícia hrubej nedbanlivosti, ktorá sa stala súčasťou Trestného zákona, a to konkrétne na problémy s posudzovaním ľahostajnosti, ktorá môže byťsúčasfou nepriameho úmyslu, ale aj súčasťou hrubej nedbanlivosti.

Európsky súd pre ľudské práva odmietol sťažnosť v prípade Forai proti Slovenskej republike týkajúcu sa zaistenia majetku v hodnote približne jedného milióna eur. Súd konštatoval, že zásah do majetkových práv bol zákonný, sledoval legitímny verejný záujem a nebol svojvoľný.

Generálny prokurátor SR využil svoje zákonné oprávnenie a v pondelok 2. marca 2026 predložil predsedovi Národnej rady SR podnet na prijatie novely Trestného zákona a zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Návrh smeruje k posilneniu ochrany spoločnosti pred daňovou trestnou činnosťou.

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") uznesením z 11. júna 2025, sp. zn. 1Ndt/10/2025, rozhodol tak, že podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku príslušným súdom...

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") uznesením z 26. februára 2020, sp. zn. 3Tdo/47/2019, rozhodol tak, že: "Podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie obvineného...

Dňa 19. februára 2026 zverejnil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodnutie vo veci Ivanová proti Slovenskej republike z 29. januára 2026, ktoré sa týkalo zaistenia majetku v rámci prebiehajúceho trestného konania. Sťažnosť smerovala proti postupu vnútroštátnych orgánov pri aplikácii inštitútu zaistenia majetku na účely možného trestu prepadnutia majetku. Rozhodnutie predstavuje významný príspevok k výkladu ochrany vlastníckeho práva podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru a k otázke vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy v kontexte čl. 6 Dohovoru.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2026 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026 (Rvp 3420/2025) o návrhu skupiny 51 poslancov Národnej rady SR na preskúmanie súladu zákona č. 416/2025 Z. z. s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Plénum ústavného súdu návrh prijalo na ďalšie konanie v celom rozsahu, keďže nezistilo dôvody na jeho odmietnutie v štádiu predbežného prerokovania.

Druhý senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 650/2025 na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2025 rozhodol o prerušení konania a o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 ZFEÚ.

Príspevok najprv približuje základné referenčné právne normy upravujúce tzv. "super rýchle" konanie, súbeh trestných činov a jeho druhy. V druhej časti sa autori venujú problematike posúdenia spáchania trestných činov samostatne namiesto ich spáchania v súbehu v konaní podľa § 204 Trestného poriadku.

Príspevok argumentuje, že slovenskému Trestnému zákonu chýba prehľadnosť a vznik variantného posudzovania trestných činov je dôsledkom zbytočnej komplikovanosti. Porovnávaním počtu paragrafov majetkových a hospodárskych trestných činov so susednými štátmi (Slovensko má 82, Česko 68, Nemecko 52) sa potvrdzuje potreba rekodifikácie. Príspevok navrhuje zlučovanie paragrafov a skutkových podstát, zacielenie kvalifikačných znakov na skutočnú závažnosť a dekriminalizáciu určitých činov. Prezentovaná štruktúra môže slúžiť ako vzor pre rekonštrukciu Trestného zákona v iných štátoch. Riešením je komplexná rekodifikácia namiesto postupnej novelizácie.

Séria troch článkov sa zameriava na osobitnú formu realizácie slobody prejavu, ktorú predstavuje jej uplatnenie tzv. symbolickými prejavmi. V treťom z príspevkov venujeme pozornosť prípadom násilného poškodzovania historických pamätníkov. V tejto časti konštatujeme, že násilnú povahu týchto prejavov možno považovať za dôvod najednoznačné odmietnutie toho, aby im bola poskytnutá ochrana.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodnutím z 11. decembra 2025 odmietol sťažnosť Zuzany Papajovej a Zuzany Papajovej ml. proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 12862/22). Súd dospel k záveru, že v konaní nedošlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") rozsudkom z 2. júla 2025, sp. zn. 1Tdo/41/2024, rozhodol tak, že "I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z...