VRTÍKOVÁ, K.: Kam sme sa posunuli po novelizácii ochranných opatrení? Právny obzor, 108, 2025, č. 5, s. 469 - 491.
Where have we moved after the amendment of protective measures? The content of the presented text will be devoted to three key protective measures, namely protective treatment, protective supervision and detention. The article will provide an analysis of domestic legislation in relation to the aforementioned institutions and, on this basis, will evaluate whether the de lege lata legislation may present certain problems pro futuro. Based on a comparison with the legislation of the Czech Republic, it will provide the reader with a foreign perspective on the aforementioned institutions. The author believes that it is protective treatment and detention that predict the protection of society to the greatest extent in relation to one of the weakest links in our society, namely to people who, under the influence of a mental disorder, have committed an illegal act. The protective measure, protective supervision, completes the imaginary protection of society, namely in relation to offenders who exhibit a certain anomaly in their recidivist lives.
Key words: protective measures, protective treatment, protective supervision, detention, mental disorder
Úvod
Jedna z najrozsiahlejších legislatívnych činností Národnej rady SR viedla k schváleniu zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, konkrétne zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že účinnosť Trestného poriadku bola čiastočne pozastavená uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, zo dňa 28. februára 2024, niektorých ustanovení Trestného poriadku sa uvedené pozastavenie vôbec nedotklo. Jedným z nich boli aj ustanovenia týkajúce sa ochranných opatrení, konkrétne ochranného liečenia, ochranného dohľadu a detencie, ktoré sú
conditio sine qua non
predkladaného textu. Cieľom nasledujúcich riadkov bude vyhodnotenie, či právna úprava spomenutých ochranných opatrení po rozsiahlej novelizácii trestných kódexov je
de lege lata
dostatočná, resp. či novelizáciou došlo k odstráneniu nedostatkov, s ktorými sa tieto hmotnoprávne inštitúty stretávali v minulosti. V neposlednom rade bude autorkou predstavená právna úprava uvedených ochranných opatrení u našich západných susedov, pričom touto dôkladnou analýzou bude čitateľom poskytnutý komparatívny pohľad do zahraničia, ktorý bude prínosom pre právny poriadok našej republiky a veríme, že vytvorí priestor na ďalšiu diskusiu.1. Právna úprava detencie
Detencii ako takej bola už čiastočne venovaná pozornosť, a to konkrétne v úprave výkonu detencie a s ňou spojenému prerušeniu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného.
1)
Detencia bola ako druh ochranného opatrenia do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená zákonom č. 300/2005 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2006. Už zo samotného pojmu detencia z lat. slova
detentio - držanie, zadržanie
vyplýva, že ide o typ ochranného opatrenia, ktorým sa zasahuje do osobnej slobody. Zároveň je však potrebné mať na zreteli, že detencia je taký druh ochranného opatrenia, ktorý zabezpečuje ochranu spoločnosti pred obzvlášť nebezpečnými páchateľmi, pričom však zároveň ide o prostriedok ochrany osôb trpiacich duševnou poruchou, ktorá tieto osoby chráni pred samými sebou. V tomto kontexte preto jednoznačne vyvodzujeme, že tento druh ochranného opatrenia má v každej spoločnosti nezastupiteľnú pozíciu, avšak netreba opomínať, že detencia je svojou povahou najtvrdším ochranným opatrením v slovenskom právnom poriadku a aj preto by mala byť používaná len ako prostriedok
ultima ratio
. Keďže sa autorka rozhodla ako komparujúcu krajinu použiť práve právnu úpravu Českej republiky, za príznačné považuje uviesť, že aj česká judikatúrna prax potvrdzuje, že: ,
,soud uloží zabezpečovací detenci jen tehdy, nelze-li očekávat, že by uložené ochranné léčení s přihlédnutím k relevantním okolnostem plnilo svůj účel a vedlo k dostatečné ochraně společnosti. Zabezpečovací detence tím představuje
2)
krajní řešení (tzv. ultima ratio), když jiná opatření nepřicházejí v úvahu a ochranu společnosti nelze zajistit jinými prostředky
..."1.1 Právna úprava detencie de lege lata - hmotnoprávna rovina
Zo súvisiacich ustanovení Trestného zákona vyplýva, že
"ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel a odsúdený je z dôvodu tejto duševnej poruchy nebezpečný pre život alebo zdravie iných ľudí, súd rozhodne o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave."
3)
Z citovania dotknutého ustanovenia je zrejmé, že uloženiu detencie odsúdenému musí predchádzať splnenie niekoľkých podmienok:
-
odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody, v rámci ktorého mu je zistená duševná porucha, ktorá nie je iba prechodná,
-
odsúdený je pre zjavnú duševnú poruchu nebezpečný pre život a zdravie iných ľudí.
O spomenutom zároveň platí, že je jedinou možnosťou, keď
súd obligatórne ukladá ochranné opatrenie - detenciu
, teda v prípade, ak sú naplnené uvedené predpoklady, súd obligatórne rozhodne o uložení detencie odsúdenému.Všetky ostatné alternatívy uloženia detencie, ktoré zákonodarca
predpokladá, sú fakultatívnymi oprávneniami súdu. Konkrétne ide o nasledujúce:
de lege lata
Ďalšou, druhou, možnosťou
a na základe ktorej môže súd uložiť odsúdenému detenciu je situácia, keď:-
pred skončením výkonu trestu odňatia slobody súd rozhodne o umiestnení do detenčného ústavu, ktoré sa
vykoná po vykonaní trestu odňatia slobody
;-
vo vzťahu k páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorého pobyt na slobode je z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je prechodná, nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb;
-
takýto odsúdený sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu, resp. ochranné liečenie u neho neplní svoj účel.
4)
Z uvedeného teda abstrahujeme ďalšiu,
druhú zákonnú možnosť
- uloženie detencie páchateľovi trestného činu, a to v prípade, ak sa odsúdený odmieta podrobiť ochrannému liečeniu, resp. ochranné liečenie neplní svoj účel. Zaujímavosťou v kontexte s detenciou je, že pri tejto možnosti uloženia daného ochranného opatrenia platí, že si ho odsúdený vykoná
až po vykonaní celého trestu odňatia slobody,
na rozdiel od prvej možnosti, v rámci ktorej dôjde k prerušeniu trestu odňatia slobody a okamžitému umiestneniu odsúdeného do detenčného ústavu.Tretia alternatíva
predpokladá, že súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj v prípade, ak:-
pobyt takéhoto páchateľa na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná;
-
páchateľ
vykonáva ochranné liečenie v zdravotníckom zariadení
a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.
5)
V uvedenom prípade teda ide o páchateľa, ktorému už súd uložil ochranné liečenie, avšak v rámci jeho výkonu sa zistí, že svojím správaním ohroz