ZÁKONNOST A POUŽITELNOST DÔKAZOV V TRESTNOM KONANÍ ZÍSKANÝCH UTAJOVANOU ČINNOSTOU DETEKTÍVNEJ SLUŽBY1)
Cieľom toho príspevku je najmä problematika získavania informácií prostredníctvom detektívnej služby a možnosťami ich využitia v rámci dokazovania v trestnom konaní. Tzv. záverečné správy detektívnych služieb sa stávajú stále častejšie súčasťou vyšetrovacích spisov, pričom sú predkladané najmä zo strany obhajcov obžalovaných, ale aj splnomocnencov poškodených osôb. Zo strany obhajcov obžalovaných sú detektívne služby využívané najmä na pátranie po konkrétnych osobách, ktorých pobyt nie je známy a ktoré by prípadne mohli poskytnúť svedectvo v prospech obžalovaného, respektíve sú využívané na sledovanie konkrétnej osoby (spravidla svedka, či priamo poškodeného v trestnom konaní) s cieľom získať informácie o tejto osobe, ktoré by mohli spochybniť vierohodnosť svedka, ktorý poskytuje svedectvo proti obžalovanému. Zo strany poškodených osôb sú záverečné správy detektívnej služby často podkladom na podanie trestného oznámenia (napr. zo spáchania majetkového trestného činu) s tým, že detektívna služba tu spravidla zbiera, sumarizuje a vyhodnocuje rôzne listinné doklady (zmluvy, faktúry a pod.), prípadne vykonáva pátranie po odcudzených veciach (napr. na podklade zmluvy s leasingovou spoločnosťou vykonáva pátranie po motorovom vozidle, ktoré mohlo byť predmetom trestného činu sprenevery zo strany jeho nájomcu).
V rámci dokazovania v trestnom konaní následne obžalovaný, resp. poškodený poukazuje aj na tieto správy detektívnych služieb a vyvodzuje z nich určité závery, resp. navrhuje, aby dôkazy zaobstarané prostredníctvom detektívnej služby boli vykonané ako dôkazy v prípravnom konaní, resp. na hlavnom pojednávaní. Orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní a následne aj súdy v konaní pred súdom si v takýchto prípadoch musia ako predbežnú otázku vyhodnotiť to, či dôkazy predložené zo strany detektívnej služby boli získané v súlade so zákonom, pretože len v takom prípade možno takýto dôkaz vykonať v trestnom konaní (§ 119 ods. 2 prvá veta TP). V tomto smere treba zdôrazniť, že posudzovanie tejto predbežnej otázky môže byť aj pomerne zložité, čo závisí najmä od druhu dôkazného prostriedku, ktorý sa navrhuje vykonať. Môže ísť o listinné, či vecné dôkazy, ktoré boli zabezpečené detektívnou službou a majú význam pre vedenie dokazovania v konkrétnej trestnej veci, resp. môže ísť o zoznam mien a adries konkrétnych osôb, ktoré boli zo strany detektívnej služby vypátrané a ktorí by prípadne mohli byť vypočutí v procesnom postavení svedka (a spravidla aj detektívnej službe poskytli určité konkrétne informácie, ktoré by mohli zopakovať v trestnom konaní a ktoré sú súčasťou záverečnej správy detektívnej služby) a napokon, ako dôkazy sú predkladané aj rôzne správy detektívnej služby zo sledovania konkrétnej osoby, o miestach jej pohybu, príp. aj zo sledovania konkrétneho objektu (napr. domu, auta či kancelárie) a nezriedka sú takéto informácie dokumentované detektívnou službou aj fotografickými snímkami, respektíve sú zaznamenávané na videozáznam, prípadne sú vyjadrenia konkrétnych osôb zaznamenané na zvukový záznam.
Všetky tieto spôsoby monitorovania osôb, či objektov zo strany detektívnej služby majú spoločné to, že sú vykonávané utajovaným spôsobom, t.j. bez vedomia osôb, na ktorých je táto činnosť detektívnej služby zameraná. Práve pri uvedených dôkazoch (sledovanie osôb a objektov a ich utajované obrazové, zvukové, či len písomné dokumentovanie) je v praxi pomerne sporné, či ide o dôkazy získané v súlade so zákonom a teda, či ide o dôkazy použiteľné v trestnom konaní.
Základné východiská pri získavaní dôkazov činnosťou detektívnej služby
Podľa § 119 ods. 2 TP môže byť v trestnom konaní využitý (vykonaný) aj dôkaz, ktorý bol získaný podľa osobitného zákona. Dôkaz použiteľný v trestnom konaní teda nemusí byť vždy získaný len postupom podľa Trestného poriadku a nemusí byť vždy získaný (vypátraný) len zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Napokon, § 119 ods. 3 TP ustanovuje, že dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. Uvedené ustanovenie teda výslovne predpokladá a umožňuje aktivitu strán pri obstarávaní dôkazov využiteľných v trestnom konaní. Základnou podmienkou na pripustenie dôkazu v trestnom konaní, ktorý bol obstaraný obvineným, poškodeným, či orgánom činným v trestnom konaní je to, aby išlo o obstaranie dôkazu súladné s Trestným poriadkom, či osobitným zákonom.
Takýmto osobitným zákonom, ktorý môže slúžiť na zabezpečovanie dôkazov v trestnom konaní v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 TP môže byť aj zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (ďalej v texte len zákon o súkromnej bezpečnosti). Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súkromnej bezpečnosti je bezpečnostnou službou aj detektívna služba. Podľa § 4 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti je obsahom detektívnej služby, hľadanie osoby, hľadanie majetku, získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom2), získavaní údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získanie informácií o konaní fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo ich majetkových pomeroch, získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním po