Ochrana informácií prostriedkami trestného práva procesného

Ochrana informácií, ochrana informácií v trestnom konaní, poskytovanie informácií o trestnom konaní, prístup k informáciám v trestnom spise, verejnosť konania na súde, zákaz výsluchu, ochrana informácií o ohrozenom a chránenom svedkovi

Protection of information, protection of information in criminal proceedings, provision of information in criminal proceedings, access to information in criminal records, public proceedings in court, prohibition of questioning, protection of information on endangered and protected witnesses

¹⁾

Ak sa hovorí o ochrane informácií prostriedkami trestného práva, tak laická, ale spravidla aj odborná verejnosť, chápu tento pojem ako ochranu založenú na trestnom postihu tých subjektov, ktoré svojim konaním porušili pravidlá nakladania s informáciami a naplnili tak znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. Možno to povedať aj tak, že ide o ochranu informácií prostriedkami trestného práva hmotného. Takéto chápanie trestnoprávnej ochrany informácií je zúžené, pretože informáciám poskytujú ochranu aj normy trestného práva procesného. Treba ale v tejto súvislosti uviesť, že nie všetky informácie súvisiace s trestným konaním sú chránené, respektíve aj tie, ktoré sú chránené, nemusia byť chránené vo všetkých štádiách trestného konania. V prípade chránených informácií ide spravidla o informácie, poskytované jednotlivým subjektom v rámci trestného konania a o informácie poskytované o trestnom konaní.

Jedným zo spôsobov ochrany informácií v trestnom konaní je aj striktné dodržiavanie pravidiel zverejňovania informácií o trestnom konaní. Poskytovať ochranu informácií súvisiacich s trestným konaní je možné aj dôsledným uplatňovaním zásady prezumpcie neviny. Podobnú úlohu má aj uplatňovanie zásady verejnosti konania pred súdom. Ďalším zo spôsobov ochrany informácií v trestnom konaní je ochrana informácií o osobe svedka a o osobe poškodeného, ako aj uplatňovanie práva týchto subjektov na informácie slúžiace na ich ochranu. Chrániť informácie o trestnom konaní možno aj aplikáciou procesných inštitútov práva svedka odmietnuť výpoveď a zákazu výsluchu svedka. Značný význam pre ochranu informácií o trestnom konaní má aj úprava nazerania do trestných spisov.

Pravidlá poskytovania informácií o trestnom konaní sú upravené v § 6 Trestného poriadku. Podľa § 6 ods. 1 Trestného poriadku „sú orgány činné v trestnom konaní a súd povinné informovať verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva".

Ustanovenie § 6 ods. 1 Trestného poriadku teda poskytuje orgánom činným v trestnom konaní a súdom oprávnenie informovať verejnosť o trestnom konaní, a to poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Zároveň však z tohto ustanovenia vyplýva pre tieto subjekty trestného konania jednoznačná povinnosť, a to dbať pri informovaní na ochranu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, poštového tajomstva, daňového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. V súvislosti s určením limitov poskytovania informácií o trestnom konaní treba mať na mysli aj obmedzovacie ustanovenie sprístupňovania informácií o trestnom konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám ²⁾ , konkrétne to, že sprístupniť nie je možné informácie, týkajúce sa rozhodovacej činnosti polície, prokuratúry a súdov. ³⁾ Do tejto skupiny nepatria leninformácie o výsledku rozhodovacej činnosti, teda informácie o vydaných rozhodnutiach, ale patria sem aj informácie súvisiace s postupom vyšetrovania a dokazovania, ako aj poznatky o konkrétnych procesných úkonoch.

Z ustanovenia § 6 ods. 2 Trestného poriadku vyplývajú ďalšie limity poskytovania informácií o trestnom konaní. Ide predovšetkým o možnosť utajenia takých skutočností, ktoré by svojim obsahom alebo povahou mohli resp. by mali za následok zmarenie alebo sťaženie objasnenia predmetnej vyšetrovanej veci, či celého vyšetrovania. Ďalším obmedzením poskytovania informácií o trestnom konaní, ktoré má základ v ustanovení § 6 ods. 2 Trestného poriadku, je povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov dbať na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ⁴⁾ a ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia.

Zákonodarca v súvislosti s povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov dbať na to, aby sa nezverejňovali chránené osobné údaje a skutočnosti súkromného charakteru v poslednej vete ustanovenia § 6 ods. 2 Trestného poriadku, im ukladá osobitne dbať na túto povinnosť ak ide o záujmy maloletých ⁵⁾ , mladistvých ⁶⁾ a poškodených ⁷⁾ . Dokonca v závere dikcie tohto ustanovenia je výslovne uvedené, že „osobné údaje týchto osôb sa nezverejňujú".

Limitujúcou skutočnosťou pri poskytovaní informácií o trestnom konaní je podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Trestného poriadku aj dodržiavanie zásady prezumpcie neviny a podľa § 6 ods. 3 Trestného poriadku aj uplatňovanie zásady verejnosti v konaní pred súdom. Podrobnosti o týchto limitoch informovania o trestnom konaní sú uvedené v nasledujúcich častiach príspevku.

Osobitné pravidlá pre poskytovanie informácií o trestnom konaní súvisia so zvláštnymi situáciami, ktorými sú poskytovanie takýchto informácií justičným orgánom členských štátov Európskej únie (§ 6 ods. 5 TP) a poskytovanie takýchto informácií o trestnom čine spáchaným v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí správcovi informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach (§ 6 ods. 6 TP).