Voľby

Electoral deposit: the revision from a constitutional law perspective after twenty years. The subject of the article is electoral deposit in relation to elections to the National Council of the Slovak Republic. This institute has been out of the spotlight of Slovak constitutional law scholars for the past few years. However, it came to light again in 2025, when the Minister of the Interior presented proposals for fundamental changes to legal regulation of electoral deposit. The article not only describes the essence of electoral deposit, but also historical context of its introduction into legal order of the Slovak Republic, as well as the position of the Constitutional Court of the Slovak Republic towards it and practical impacts of that institute. Against the background of the proposed changes, the article provides, also based on a brief international comparison, an analysis of the constitutionality of electoral deposit and arguments in favor of its possible deletion from Slovak legal order, or at least its alternation with another institute that would not be in such significant tension with the constitutional principle of free competition of political forces.

Petície smerujúce k vyhláseniu celoštátneho referenda budú podliehať prísnejším pravidlám identifikácie podporovateľov. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú schválil parlament. Nová právna úprava nadobudne účinnosť 1. júna.

Každá zmena vo volebnej legislatíve musí vychádzať z odbornosti, dialógu a dôkladnej analýzy jej dopadov. Aj preto dnes Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Parlamentným inštitútom Národnej rady SR zorganizovalo odborný okrúhly stôl venovaný volebným témam, najmä pravidlám pre volebné kampane.

Článok sa zaoberá v nedávnej minulosti intenzívne diskutovanou otázkou skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pričom porovnáva dva mechanizmy, ktoré boli predmetom verejnej a odbornej debaty - referendum a parlamentné uznesenie. Vychádza zo znenia ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. a relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nález sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021). Pozornosť venuje aj praktickým dôsledkom a rizikám zneužitia týchto nástrojov, najmä alternatívy referenda, v podmienkach polarizovanej spoločnosti. Záverom autorka súhrnne hodnotí oba nástroje z hľadiska ich vplyvu na legitimitu a efektívnosť ústavného systému.

Úvod Výber konkrétneho volebného systému patrí k najdôležitejším politickým rozhodnutiam v reprezentatívnej demokracii. 1) Pri nezmenených preferenciách voličov totiž môžu rôzne volebné systémy produkovať rôzne volebné výsledky a v...

Komentár podáva prehľad rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali preferenčných kvót kandidátov zastupujúcich národnostné menšiny v celkovom kontexte tzv. uzatváracej klauzuly (minimálny počet hlasov, ktoré musí kandidujúci subjekt vo voľbách získať). Priklonil sa v nich k názoru, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezaväzuje zmluvnú stranu k tomu, aby vo voľbách zabezpečila pozitívnu diskrimináciu menšín. Komentovaný prípad rieši otázku zodpovednosti štátu za porušenie pozitívnej diskriminácie menšín v prípade jej aplikácie v celoštátnych voľbách v Maďarsku.

GIBA, M.: Referendum o predčasných voľbách je protiústavné. Právny obzor, 104, 2021, č. 3, 191 - 207. The referendum on early general election is unconstitutional. In this paper, the...

Autor sa v príspevku zaoberá parciálnym problémom zákona č. 181/2014 Z.z. - definovaním volebnej kampane. Na základe súčasného znenia zákona dochádza k značným reštrikciám vo vzťahu k slobode prejavu jednotlivcov. Cieľom príspevku je, okrem odporúčaní de lege ferenda, aj hľadanie ústavne konformného výkladu súčasného znenia zákona, pričom autor pri koncipovaní príspevku vychádza najmä z problémov aplikačnej praxe. The author deals with a partial problem of the Act No. 181/2014 Coll. - definition of the election campaign. The outcome of the recent law wording is significant restriction of the freedom of speech. Aim of the article is not only to draft recommendations de lege ferenda, but also to search for interpretation in accordance with the Slovak Constitution. When drafting the paper, the author mainly deals with the application problems of the law.

Štátne občianstvo ako podmienka volebného práva aj v 21. storočí? (habilitačná prednáška) Doc. JUDr. Marek Domin PhD. Katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava. DOMIN, M.: Štátne občianstvo...