Autor sa v príspevku zaoberá parciálnym problémom zákona č. 181/2014 Z.z. - definovaním volebnej kampane. Na základe súčasného znenia zákona dochádza k značným reštrikciám vo vzťahu k slobode prejavu jednotlivcov. Cieľom príspevku je, okrem odporúčaní de lege ferenda, aj hľadanie ústavne konformného výkladu súčasného znenia zákona, pričom autor pri koncipovaní príspevku vychádza najmä z problémov aplikačnej praxe.
The author deals with a partial problem of the Act No. 181/2014 Coll. - definition of the election campaign. The outcome of the recent law wording is significant restriction of the freedom of speech. Aim of the article is not only to draft recommendations de lege ferenda, but also to search for interpretation in accordance with the Slovak Constitution. When drafting the paper, the author mainly deals with the application problems of the law.
IVANČÍK, J.: Zákaz účasti tretích strán vo volebnej kampani vo vzťahu k slobode prejavu; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 591 - 601.
1 Úvod
Proces prijímania nových volebných zákonov bol spojený s veľkými očakávaniami odbornej verejnosti, ktoré v mnohých smeroch neboli naplnené. Zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov ("zákon o volebnej kampani") preto prakticky od svojho prijatia čelí výraznej kritike.
Jej značná miera bola adresovaná možnosti participácie na volebnej kampani osobami odlišnými od subjektov kandidujúcich vo voľbách. Mnohokrát diskutovaný inštitút tretích strán bol napokon v skrátenom legislatívnom konaní odstránený zo skúmaného legislatívneho predpisu, čo vytvorilo ešte širší výkladový problém, než aký bol v pôvodnom znení zákona o volebnej kampani.
Na základe právnej analýzy § 2 zákona o volebnej kampani je cieľom tohto krátkeho príspevku determinovať, či sú obmedzenia vedenia volebnej kampane
de lege lata
ústavne konformné a za akých podmienok. Cieľom je zároveň identifikovať praktické problémy, ktoré súčasné znenie zákona prináša, a v neposlednom rade navrhnúť možnú úpravu
de lege ferenda.
1)
2 Obmedzenia vedenia volebnej kampane tretích strán podľa § 2 zákona o volebnej kampani
Napriek tomu, že zákon o volebnej kampani nadobudol účinnosť v roku 2014, za necelých šesť rokov bol novelizovaný už siedmimi predpismi.
2)
Aplikačných problémov v súvislosti s reguláciou volebných kampanísa všakvyskytuje stále pomerne mnoho.
3)
Navyše sa javí, že zákonodarcovi nie vždy šlo o systematické zmeny, ale skôr o účelovú úpravu, ktorá so sebou priniesla množstvo výkladových nezrovnalostí.
4)
2.1 Krátky exkurz o účele zákona a vývoji skúmanej regulácie
Aj s ohľadom na početné novelizácie zákona o volebnej kampani je pred tým, než prejdeme k analýze stavu
de lege lata,
potrebné poukázať na úmysel zákonodarcu, s ktorým bol analyzovaný právny predpis prijatý.Dôvodová správa k zákonu o volebnej kampani uvádza, že cieľom zákona je prehodnotiť
"financovanie politických strán smerom k precíznejším a transparentnejším pravidlám financovania, identifikácie poskytovateľovpríspevkov a zverejňovania údajov o financovaní"
Zákonodarca prijatím novely regulácie volebnej kampane chcel reagovať aj na medzinárodné záväzky a efektívnejšie regulovať finančné i nefinančné toky smerujúce k podpore politických strán a kandidátov vo voľbách. Ďalším deklarovaným cieľom bolo pri prijatí zákona zlepšiť kontrolu financovania politických strán a zefektívniť sankcionovanie porušovateľov.
5)
Deklarované ciele zákonodarcu sa premietli do zákonnej úpravy finančných limitov pre jednotlivé typy volieb a úpravy financovania volebných kampanízo strany nezávislých kandidátov. Keďže je nemysliteľné, aby do priebehu volebnej kampane nezasiahli aj iné, tretie subjekty, bol v zmysle § 8 pôvodného znenia zákona o volebnej kampani zavedený aj postup pre vedenie volebnej kampane tretími stranami.
6)
V zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výborov Národnej rady Slovenskej republiky došlo aj k úprave § 2 ods. 1 analyzovaného zákona, čím bola pozmenená finálna verzia pôvodnej definície volebnej kampane, ktorá okrem aktivít politických strán, koalíciístrán, hnutí a kandidátov obsiahla aj aktivity tretích strán podľa § 8, za ktoré sa obvykle platí úhrada a smerujú k propagácii ich činnosti, cieľov a programu, na účel získania volenej funkcie.
7)
V zmysle dôvodovej správy bolo účelom tohto doplnenia spresniť definíciu tak, aby bol
"zrejmý rozdiel medzi kampaňou vedenou podľa tohto zákona a vyjadrovaním názorov občanov v súvislosti s voľbami."
Toto doplnenie bolo nepochybne zásadné pre pochopenie účelu analyzovaného zákonného ustanovenia.Novelizácia z roku 2019