Autor v predmetnom príspevku stručne analyzuje podmienky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora podľa novej právnej úpravy civilného procesu. Ďalej autor poukazuje na zmeny, ktoré prinášajú Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok v oblasti oprávnenia generálneho prokurátora podať opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v porovnaní s právnou úpravou mimoriadneho dovolania v Občianskom súdnom poriadku.
Dovolanie generálneho prokurátora
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
1. Úvod
Nová právna úprava civilného procesu, ktorá nadobudne účinnosť 1. júla 2016, prináša viacero zásadných zmien v porovnaní s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP") - a to, či už ide o modifikáciu existujúcich inštitútov (napr. dovolanie), alebo o zavedenie nových, resp. staronových inštitútov (napr. sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť)1) civilného práva procesného. Naša pozornosť sa v tomto príspevku zameriava najmä na zmeny, ktoré nová právna úprava prináša v (pomerne kontroverznej) oblasti oprávnenia generálneho prokurátora podať v nadväznosti na podnet strany, resp. účastníka konania a v určitých prípadoch aj bez takéhoto podnetu pri splnení ostatných zákonom ustanovených podmienok opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní. V rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného sa (potešiteľne)2) venovala značná pozornosť práve zmienenému mimoriadnemu opravnému prostriedku, resp. opravným prostriedkom vo všeobecnosti,3) a práve z tohto dôvodu sme mali pomerne veľké očakávania ohľadom kvality právnej úpravy opravných prostriedkov v civilnom procese v nových kódexoch. Skôr, ako pristúpime k analýze novej právnej úpravy, všimnime si teda v stručnosti diskusiu, ktorá predchádzala prijatiu nových procesných kódexov v súvislosti s inštitútom mimoriadneho dovolania, resp. dovolania generálneho prokurátora, keďže nám môže byť nápomocná pri interpretácii z hľadiska tohto príspevku relevantných noriem Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.
2. Cesta od mimoriadneho dovolania k dovolaniu generálneho prokurátora
V návrhu legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného rekodifikačná komisia konštatovala, že
"(s)ystém opravných prostriedkov je mimoriadne dôležitým právnym inštitútom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania"
,4)pričom navrhla
"upustiť od inštitútu mimoriadneho dovolania, ktorého charakter a podstata vzbudzuje v sporovom konaní pochybnosti o súlade s judikatúrou ESĽP z dôvodu nerovnosti strán, narušenia princípu právnej istoty a porušenia zásady res iudicata"
.5) Pravdepodobne vzhľadom na pripomienky vznesené v rámci medzirezortného pripomienkového konania6)bol legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného modifikovaný tak, že v oblasti opravných prostriedkov
"(n)ajzásadnejšou navrhovanou zmenou bude revízia dovolacieho konania, ktoré bude založené na kombinácii revízneho a kasačného systému a na prepracovaní inštitútu mimoriadneho dovolania spôsobom, ktorý bude reflektovať Európsky dohovor".
7) Napriek tejto úprave legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného vypracovala rekodifikačná komisia návrh Civilného sporového poriadku bez prevzatia modifikovanej podoby inštitútu mimoriadneho