Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť - prečo nie?

Invenčné¹⁾. Takéto označenie nemožno uprieť textu kolegu Jakubáča (ďalej v príspevku len "autor") o kasácii kasácie. O práve sa dozvieme oveľa viac, ak zo všetkých strán hľadíme na partikulárny problém, než keď sa z jednej strany pozeráme na veľký právny celok. Kasácia kasácie - znie to už po zvuku zvláštne, ale autor sa nenechal zmiasť a kasáciu kasácie paušálne neodmieta, hoci by to mierne mohlo naznačovať jeho dovolávanie sa judikatúry českého ústavného súdu.

Téza východiskového textu spočíva v zúžení kasačných rozhodnutí, ktoré môžu podliehať prieskumu ústavným súdom, len na tie, pri ktorých a) samotné dovolacie konanie, z ktorého vzišlo zrušujúce rozhodnutie, porušilo čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru alebo čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, a na tie, pri ktorých b) vôbec nebolo prípustné dovolacie konanie, z ktorého vzišlo zrušujúce rozhodnutie. Autor explicitne odmieta prieskum zrušovacích, azda presnejšie nezamietacích rozhodnutí, ak by sme sem zahrnuli aj zmeňujúce rozhodnutia podľa § 243b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP").²⁾

Naša téza tvrdí, že nie je dôvod na takéto zužovanie (procesných) a vyčleňovanie (hmotnoprávnych) rozhodnutí. Vychádzame pritom z vlastnosti kasačného rozhodutia, čo je vlastne zmyslom kasácie,³⁾ z hodnoty právnej istoty a z povahy ústavnej sťažnosti. Preskúmateľné sú, podľa nás, všetky kasačné rozhodnutia dovolacieho súdu, ak nenastanú špecifické okolnosti, napríklad že by sa v následnom konaní natoľko zmenili pozície strán, že vstup ústavného súdu do veci by bol obojstranne veľmi invazívny. Naša pozícia je neutrálna, a to v tom