Úvod
Európsky súd
1)
pre ľudské práva (ďalej len "súd" alebo "ESĽP") vo svojej judikatúre uznal aplikáciu čl. 10 Dohovoru na štátnych zamestnancov vo všeobecnosti (Vogt proti Nemecku, odsek 53 a Guja proti Moldavsku, odsek 52) a na zamestnancov justície (Wille proti Lichtenštajnsku, odseky 41-42, Harabin proti Slovensku, Brisc proti Rumunsku, odsek 89 týkajúci sa prokurátora).
Uvedené vyplýva aj z rozsudku súdu vo veci slobody prejavu prokurátora - prípad Kövesi proti Rumunsku z 5. mája 2020 k sťažnosti č. 3594/19, v ktorom išlo o. i. o to, že sťažovateľka verejne ako vedúca prokurátorka vyjadrila názor na legislatívne reformy ovplyvňujúce justíciu.
2)
V rozsudku Kövesi proti Rumunsku súd uvádza, že povinnosť lojality a diskrečná právomoc súdnictva vyžadujú to, že rozširovanie dokonca aj primeranej informácie sa musí vykonávať so zdržanlivosťou a slušnosťou (prípad Kudeshkina proti Rusku, odsek 93). Súd zdôraznil aj to, že otázky týkajúce sa fungovania justičného systému patria do rámca verejného záujmu, o ktorých diskusia vo všeobecnosti podlieha vysokému stupňu ochrany podľa článku 10. Dokonca, ak diskutovaný problém má politické súvislosti, toto samo osebe nepostačuje na zabránenie, napríklad sudcovi, aby urobil vyhlásenie vo veci.
V demokratickom systéme konanie a opomenutie vlády musí podliehať dôkladnému preskúmaniu nielen zákonodarcom a súdnictvom, ale tiež médiami a verejnou mienkou. Problémy týkajúce sa oddelenia moci môže zahŕňať veľmi dôležité záležitosti v demokratickej spoločnosti, o ktorých má verejnosť legitímny záujem byť informovaná, a ktoré patria do rozsahu politickej diskusie.
V kontexte čl. 10 Dohovoru súd musí viať do úvahy okolnosti a celkové pozadie udalostí, ktorých sa týkali vyjadrenia. Musí sa pozrieť na napadnutý zásah z hľadiska prípadu ako celku, dať osobitný význam úradu, ktorý zastával sťažovateľ, na jeho vyjadrenia a kontext, v ktorom boli vyslovené.
Prerokovávaný prípad Kövesi proti Rumunsku treba odlíšiť od ostatných prípadov, v ktorých išlo o dôveru verejnosti v justíciu a o potrebu chrániť takúto dôveru pred deštruktívnymi útokmi. Názory a vyhlásenia, ktoré sťažovateľka vyjadrila verejne, neobsahovali žiadne útoky voči ostatným členom justície, ani sa netýkali kritiky vo vzťahu k vedeniu justície pri riešení prebiehajúcich konaní.
Naopak, sťažovateľka vyjadrila svoje názory a kritiku legislatívnych reforiem ovplyvňujúcich justíciu, stanovisko k otázkam týkajúcim sa fungovania a reformy justičného systému a právomoci prokurátora vyšetrovať korupčné trestné činy. To všetko sú otázky verejného záujmu. Jej vyjadrenia nepresiahli hranice kritiky zo striktne profesionálneho hľadiska. Preto súd zastáva názor, že postavenie sťažovateľky a vyjadrenia, ktoré jasne spadajú do kontextu diskusie o veciach veľkého záujmu verejnosti, si vyžadujú vysoký stupeň ochrany jej slobody prejavu a prísne posúdenie akéhokoľvek zásahu s korešpondujúcim úzkym priestorom voľnej úvahy priznávanej orgánom žalov
