Príspevok sa venuje vymedzenej časti okruhu právnych otázok spojených s úpravou štátnej pomoci v práve Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ktorou sa Všeobecný súd zaoberal v skrátenom súdnom konaní, týkajúcich sa interpretácie zlučiteľnosti individuálnej pomoci poskytnutej v rámci opatrení prijatých Európskou komisiou na prekonanie krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. V článku autor analyzuje základný interpretačný problém riešený v dvoch rozhodnutiach rôznych komôr Všeobecného súdu, týkajúcich sa tej istej otázky, a to, či existuje povinnosť Európskej komisie vykonať vyváženie priaznivých účinkov pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov predpokladaných čl. 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovania neskreslenej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti autor analyzuje dve protichodné riešenia, ku ktorým dospeli v krátkom časovom odstupe dve odlišné komory Všeobecného súdu. Podstatná časť príspevku je venovaná sporu vo veci Ryanair proti Komisii, T-388/20, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 14. apríla 2021 a ktorá bezprostredne súvisela s pomocou poskytnutou na prekonanie následkov pandémie COVID-19.
Všeobecný súd a štátna pomoc v čase pandemie Covid-19
Vydáno:
33 minút čítania
Úvod
Pandémia COVID-19 vážne zasiahla do životov miliónov ľudí našej planéty a zároveň negatívne ovplyvnila ekonomiku mnohých krajín. Dôsledky sa nevyhnutne prejavili aj v oblasti štátnej pomoci, kde Európska komisia (ďalej len "Komisia") už 20. marca 2020 zverejnila oznámenie "Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19"
1)
(ďalej len "dočasný rámec pre štátnu pomoc").
Dočasný rámec pre štátnu pomoc bol prijatý v právnom rámci čl. 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, podľa ktorého môže Komisia vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že súdy EÚ už rozhodli, že poruchy musia mať vplyv na celé hospodárstvo daného členského štátu alebo jeho podstatnú časť a nie iba na jeden z jeho regiónov alebo jednu z častí jeho územia.
2)
Cieľom tohto dočasného opatrenia je rozšíriť už existujúce možnosti štátnej pomoci a určiť rámec, ktorý členským štátom umožní jednak popasovať sa s ťažkosťami, s ktorými sa podniky v súčasnosti stretávajú a jednak zachovať integritu vnútorného trhu EÚ a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.
Komisia v dočasnom rámci pre štátnu pomoc konštatuje, že vypuknutie nákazy COVID-19 je závažným stavom ohrozenia verejného zdravia a zároveň ide o veľký otras pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo Únie, v dôsledku ktorého všetky druhy podnikov môžu čeliť nedostatku likvidity. Na zabezpečenie toho, aby na trhoch zostala dostatočná likvidita a aby sa reagovalo na škody, ktoré utrpia zdravé podniky, je potrebná dobre cielená verejná podpora.
3)
V dočasnom rámci pre štátnu pomoc možno identifikovať päť kategórií dočasných opatrení štátnej pomoci, ktoré môžu byť podľa Komisie za súčasných okolností primeraným, potrebným a cieleným riešením:
1.
pomoc vo forme priamych grantov, vratných preddavkov alebo dočasného zvýhodnenia,
2.
pomoc vo forme záruk za úvery,
3.
pomoc vo forme dotovaných úrokových sadzieb na úvery,
4.
pomoc v podobe záruk a úverov poskytovaných prostredníctvom úverových inštitúcií alebo iných finančných inštitúcií a
5.
krátkodobé poistenie vývozných úverov.
4)
Už po troch mesiacoch po schválení dočasného rámca pre štátnu pomoc dostal Všeobecný súd prvú príležitosť rozhodovať o legalite rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti štátnej pomoci s čl. 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Ide o konanie vo veci T-388/20, v ktorom Všeobecný súd rozhodoval o legalite rozhodnutia Komisie z 18. mája 2020 týkajúceho sa štátnej pomoci poskytnutej leteckému dopravcovi Finnair. Komisia rozhodla, že oznámená štátna pomoc vo forme štátnej záruky je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa čl. 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako ho vykladá dočasný rámec pre štátnu pomoc. Rozhodnutie Komisie napadol jeden z konkurentov spoločnosti Finnair, a to letecká spoločnosť Ryanair.
Článok predstavuje analýzu rozhodnutia Všeobecného súdu zo 14. apríla 2021 s cieľom zistiť, či v súvislosti s dočasným rámcom pre štátnu pomoc dochádza aj k úprave podmienok posudzovania štátnej pomoci v rozhodovacej činnosti Všeobecného súdu.
Štátna pomoc v práve EÚ
Zasahovanie štátnej moci do voľnej súťaže je apriórne chápané negatívne, pretože v rámci trhovej ekonomiky, v ktorej panuje slobodná súťaž, podniky musia vstupovať na trh na základe vlastných schopností. Konkurencia medzi podnikmi by nemala byť narušená poskytnutím pomoci prostredníctvom štátu. Táto zásada vysvetľuje dôvod, prečo Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (podpísaná 25. marca 1957 v Ríme) zakotvila ako základný princíp nezlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom. Táto nezlučiteľnosť však nie je ani absolútna, ani bezpodmienečná. Autori Rímskej zmluvy uznali, že štátna pomoc predstavuje jeden zo základných národných ekonomických nástrojov, ktorý v niektorých prípadoch môže pred