JUDr. Juraj Schwarcz

Príspevok sa venuje vymedzenej časti okruhu právnych otázok spojených s úpravou štátnej pomoci v práve Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ktorou sa Všeobecný súd zaoberal v skrátenom súdnom konaní, týkajúcich sa interpretácie zlučiteľnosti individuálnej pomoci poskytnutej v rámci opatrení prijatých Európskou komisiou na prekonanie krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. V článku autor analyzuje základný interpretačný problém riešený v dvoch rozhodnutiach rôznych komôr Všeobecného súdu, týkajúcich sa tej istej otázky, a to, či existuje povinnosť Európskej komisie vykonať vyváženie priaznivých účinkov pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov predpokladaných čl. 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovania neskreslenej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti autor analyzuje dve protichodné riešenia, ku ktorým dospeli v krátkom časovom odstupe dve odlišné komory Všeobecného súdu. Podstatná časť príspevku je venovaná sporu vo veci Ryanair proti Komisii, T-388/20, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 14. apríla 2021 a ktorá bezprostredne súvisela s pomocou poskytnutou na prekonanie následkov pandémie COVID-19.