Občianske právo

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá vláde SR návrh novely Civilného sporového poriadku a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Cieľom je transpozícia európskej smernice o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred strategickými žalobami (SLAPP) a posilnenie ochrany slobody prejavu a verejnej diskusie.

Predmetný článok sa zaoberá kritickým hodnotením nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 12/01. V článku poukazujem na neudržateľný rozdiel medzi právom na život, ktoré podľa súdu patrí len narodeným osobám, pričom osobám nenarodeným svedčí len objektívna ústavná hodnota. Taktiež kriticky hodnotím argument z práva na súkromie a možnosť ženy zničiť iný život ako svoj. Ústavný súd, podľa môjho názoru, nekorektne pracoval s prameňmi medzinárodného práva vrátane práva civilného, ktoré mali potvrdiť jeho pozíciu voči právu na život. Článok nakoniec navrhuje možné právne riešenia, ktoré by zvýšili ochranu nenarodeným deťom.

Konopa si nachádza čoraz častejšie uplatnenie v medicíne a v mnohých krajinách je už využívaná pri viacerých diagnózach, najmä tých, ktoré sa týkajú chronických bolestí. Za posledné obdobie došlo v celoeurópskej miere k výraznej zmene a konopa sa stala oficiálne liečivom, ktoré je zapísané v Európskom liekopise. V podmienkach Slovenskej republiky došlo tiež k istým citeľným zmenám, ktoré súvisia s konopou, a to práve tzv. veľkou novelou Trestného zákona. Nastali však dostatočné zmeny, aby sa vytvoril priestor na prístup pacientov k lekárskej konope?

Ministerstvo spravedlivosti předložilo na jeseň minulého roka do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového Občianskeho zákonníka. Pretože návrh prináša viacero nových prístupov koncepčného, ako aj vecného charakteru, otvárame na stránkach Právneho obzoru odbornú diskusiu k tomuto návrhu. Pokladáme to za doležité, lebo návrh sa dotýka systémových zmien dnes kodifikovaných právnych odvetví, pričom nemože absentovat' široká odborná diskusia a hlbší vedecký prístup. Týmto chceme pomoct' k vyjasneniu diskutovaných problémov a prispieť ku kvalite rekodifikácie.

Úvod Staršie odborné publikácie z oblasti civilného procesu sa problematikou medzitýmneho rozsudku zaoberali iba okrajovo. Domnievame sa, že uvedené bolo dôsledkom okrem iného nedostatočnej právnej úpravy medzitýmneho rozsudku obsiahnutej...

Unfair competition and unfair commercial practices of influencers: Legal analysis in the Slovak and comparative context. Influencer marketing has become a dominant and highly effective form of digital advertising, fundamentally changing traditional communication strategies. Its rapid, often unregulated growth poses significant legal challenges in the areas of unfair competition and consumer protection. This article provides a comprehensive legal analysis of influencer misconduct, including hidden advertising, misleading claims, buying fake followers, and writing fake reviews. The article systematically maps and evaluates the Slovak legal framework, covering private law regulation of unfair competition and public law regulation of unfair commercial practices. The methodology includes analysis of relevant Slovak and Czech legislation, doctrine, and application practice. An in-depth, comparative analysis of the German Federal Court of Justice, Spanish and Czech case law offers valuable interpretive guidance. The paper also assesses national self-regulatory mechanisms and gives recommendations de lege ferenda to strengthen legal certainty and protection for all in the digital market.

Skutkový stav Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2 439,04 eur spolu s príslušenstvom, a to titulom poistného plnenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej...

Skutkový stav Pôvodný žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 10 793 472 Sk s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na zabezpečenie pohľadávky z titulu poskytnutej...

Z odôvodnenia I. Návrh na začatie konania 1. Ústavnému súdu bol 10. októbra 2023 doručený návrh prezidentky SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy...

Cieľom tohto príspevku je poukázať na praktické príklady sankcionovania užívateľa umelej inteligencie - právneho zástupcu účastníka súdneho konania, či už v podobe uloženia poriadkovej pokuty, alebo odmietnutia podania súdom, a na príklady vzniku administratívnej a trestnej zodpovednosti prevádzkovateľa umelej inteligencie.

Cieľom príspevku je zodpovedať otázku, či majú byť neprijateľné zmluvné podmienky skúmané v exekučnom konaní exekučným súdom, alebo je možná iná procesnoprávna alternatíva v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako napríklad v rámci podanej žaloby na obnovu konania. Má exekučný súd byť skutočne tým subjektom, ktorý až v nútenom vykonávacom konaní preskúmava neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a exekučnom titule?

Autor analyzuje právne aspekty držby a vlastníctva v sledovanom právnom období, pričom sa zameriava na ich spoločný základ, ako aj na aspekty, v ktorých sa od seba navzájom odlišovali. V ďalšej časti autor analyzuje typy jednotlivých držieb, najmä z hľadiska následných právnych účinkov vo forme nadobudnutia vlastníckeho práva. Právo počas analyzovaného obdobia rozlišovalo držbu nehnuteľností podľa toho, či držiteľ bol alebo nebol zapísaný v pozemkovej knihe. Nemenej dôležitý bol princíp materiálnej publicity pozemkovej knihy, ktorý zásadne menil postavenie držiteľa zapísaného v pozemkovej knihe, najmä pokiaľ ide o dĺžku nadobúdacej lehoty a ochranu takéhoto držiteľa pred nárokmi tretích osôb.

Príspevok predstavuje tematické pokračovanie a myšlienkové nadviazanie na príspevok Stále živí duchovia slovenského pozemkového vlastníctva: Problematika neznámych a nezistených vlastníkov pozemkov, uverejnený v skoršom čísle tohto časopisu, v ktorom sme komparatívne predstavili základné východiská slovenských a českých legislatívnych snáh vyrovnania sa s nezisteným vlastníctvom. V tomto príspevku sa venujeme in concreto predstaveniu možností právnej úpravy de lege ferenda, ktoré posudzujeme s ohľadom na ústavnú ochranu základných ľudských práv. Jednotlivé návrhy riešení sú prirodzene vnímané citlivo zo strany spoločnosti, keďže sa týkajú súkromného vlastníctva ako dôležitej ústavnej hodnoty pre autonómiu každého jednotlivca, a práve tento intervenčný charakter, často smerujúci do samotnej podstaty jedného zo základných práv, sa posudzuje v ústavnom prieskume o súladnosti právnej úpravy s ústavou.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 7Pc 36/2021 z 20. septembra 2022, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 8CoP 27/2022 zo 4. mája 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8CoP 27/2022 z 1. júna 2023 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 6CdoR 1/2024 z 28. novembra 2024 a v časti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Článok sa zaoberá elektronickým doručovaním v civilnom konaní so zameraním na "konkurenciu" medzi formálne chápanou fikciou doručenia a materiálnou požiadavkou reálnej informovanosti adresáta. Analyzuje vzťah Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, pričom poukazuje na kogentnú povahu doručovania do aktivovanej elektronickej schránky a na význam § 32 a § 33 zákona o e-Governmente pre vznik a prelomenie fikcie doručenia. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR rozpracúva kritériá, za ktorých je uplatnenie fikcie doručenia ústavne akceptovateľné, a zaoberá sa otázkou, ako majú súdy pristupovať k tvrdeniam o technických výpadkoch systému elektronických schránok. Pozornosť venuje aj situáciám, keď procesná strana (príp. účastník) taktizuje pri preberaní elektronických zásielok alebo sa s obsahom rozhodnutia oboznámi nahliadnutím do elektronického spisu, pričom formálne prevzatie odkladá. V komparatívnej rovine článok vychádza zo skúseností Českej republiky s fikciou doručenia pri dátových schránkach a zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi právnou istotou, efektívnosťou konania a ochranou práva na spravodlivý proces. V závere formuluje návrhy de lege ferenda smerujúce k lepšiemu prepojeniu Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, k precizovaniu pravidiel pre technické výpadky a k obmedzeniu procesného taktizovania pri elektronickom doručovaní.

"Ak sú predmetom vydania dedičstva nehnuteľnosti, potom žaloba o vydanie dedičstva (§ 485 OZ) ako osobitná žaloba na plnenie môže obsahovať žalobný návrh (petit) znejúci na určenie vlastníctva."

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Takto o rok na decembrových večierkoch: "Čítal si už, že predkupné právo spoluvlastníkov je skoro úplne zrušené?" alebo pub-kvízovo: "Vymenuj aspoň tri nové zmluvné typy!". Pri vianočnom stromčeku sa...

Článok sa zaoberá problematikou právnej možnosti zabezpečovania nárokov poškodených osôb prostriedkami podľa Civilného sporového poriadku, a to v situáciách, kedy si poškodení svoje nároky uplatnili v adhéznom konaní, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou trestného konania. Autor tak reaguje na právne závery vyplývajúce z recentnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, konkrétne z rozhodnutia R 4/2025. Autor prostredníctvom článku vymedzuje povahu adhézneho konania a nárokov, ktoré sú v ňom uplatňované, a následne analyzuje, či civilná procesualistika umožňuje tieto nároky zabezpečovať inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Autor sa napokon v článku venuje aj porovnaniu efektivity a právnych účinkov zabezpečovania nárokov poškodeného prostriedkami civilného a trestného práva.

ÚVOD Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ" alebo "Súdny dvor") vyniesol 5. júna 2025 rozsudok vo veci C-280/24 Malicník, v ktorom zodpovedal tri prejudiciálne otázky položené Krajským...