Občianske právo

1. Predstavme si, že majiteľ motorového vozidla spôsobil neprimeranou jazdou škodu. Jej náhrady sa poškodený môže v takomto prípade domáhať hneď na základe dvoch právnych noriem. Jednak na základe §...

Názov príspevku môže znieť prekvapivo, avšak v roku 2021 bola pripravovaná novela Civilného sporového poriadku, ktorá plánovala presunúť konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie konania, pri ktorých z hmotného práva vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, do Civilného mimosporového poriadku. Nielen táto legislatívna iniciatíva svedčí o tom, že špecifikám tejto skupiny konaní nemusí rámec klasického civilného sporu celkom dobre vyhovovať. Nasledujúcim textom sa pokúsime prispieť do diskusie, či a v akej miere sú pravidlá sporového konania vyhovujúce aj pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Článok sa zaoberá hľadaním hraníc medzi nájmom bytu ako pasívnou správou vlastného majetku a nájmom bytu vykonávaným ako zárobková činnosť, ktorá môže nadobudnúť charakter podnikania. V kontexte slovenského právneho poriadku článok analyzuje podmienky, za ktorých sa nájom bytu považuje za podnikanie podľa Obchodného zákonníka, živnostenského zákona a judikatúry. Právna úprava nájmu bytu je konfrontovaná s ustanoveniami o zmluve o ubytovaní, ako aj s českou právnou úpravou. Osobitná pozornosť je venovaná problémom spojeným s využívaním digitálnych platforiem na sprostredkovanie krátkodobého ubytovania (napr. Airbnb). Cieľom článku je kriticky zhodnotiť právnu úpravu nájmu bytu a navrhnúť možné riešenia de lege ferenda.

V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.

"Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov."

Sloboda svedomia predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré tvorí jadro dôstojnosti ľudskej osoby. Jej význam spočíva v spojení morálnej autonómie človeka s jeho vonkajším prejavom v spoločnosti. V prípade dieťaťa nadobúda táto sloboda ešte osobitý rozmer. Existuje totiž rodič ako osoba, ktorej právny poriadok zveruje zodpovednosť za výchovu, starostlivosť a morálny rozvoj dieťaťa. Vzťah medzi právom dieťaťa na slobodu svedomia a právom rodiča vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia preto predstavuje citlivý priestor, v ktorom môže nastať kolízia dvoch legitímnych hodnôt - autonómie dieťaťa a rodičovskej autority. Tento článok analyzuje právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva v interakcii s rodičovskými právami a povinnosťami. Pozornosť sústreďuje na limity rodičovskej autonómie, princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a procesné štandardy pri zásahoch do slobody svedomia. Formuluje tiež metodiku trojstupňového testu (zákonnosť - legitímny cieľ - nevyhnutnosť a proporcionalitu). Cieľom článku je poskytnúť ucelený právny rámec a metodiku posudzovania takýchto zásahov.

Príspevok sa zaoberá problematikou záujmu maloletého dieťaťa v historicko-právnych súvislostiach, pozornosť ďalej sústreďuje na chápanie pojmu "najlepšie záujmy dieťaťa" v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Organizáciou Spojených národov v roku 1989 a napokon sa venuje tomu, nakoľko takému poňatiu pojmu v Dohovore o právach dieťaťa zodpovedá pojem "záujem maloletého dieťaťa" v slovenskom zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ochrana práv cestujúcich leteckou dopravou predstavuje jednu z kľúčových oblastí politiky Európskej únie, ktorej cieľom je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, mobility občanov či rovnakého prístupu k dopravným službám naprieč členskými štátmi. Príspevok predstavuje jednotlivé pravidlá práva Únie, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú, a objasňuje ich význam prostredníctvom relevantnej judikatúry Súdneho dvora.

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

Hoci je zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov účinný už viac ako dva roky, nebola zatiaľ podaná ani jedna žaloba o vydanie nápravného opatrenia. Reálne teda neexistujú žiadne súdne rozhodnutia, ktoré by pomáhali pri interpretácii ustanovení upravujúcich nové konanie o vydanie nápravného opatrenia. Tak isto zaostáva právna veda.Cieľom tohto príspevku je preto priniesť niekoľko úvah nad vybranými ustanoveniami zákona, ktoré nie sú dostatočne zrozumiteľné, nastoliť niekoľko otázok a pokúsiť sa ponúknuť na ne odpovede, využívajúc pritom právnu argumentáciu, ktorú nám existujúca právna úprava poskytuje tak, aby sme navodili diskusiu k jednotlivým otázkam a prispeli ňou súdnej praxi k zvládaniu interpretačných problémov, keď budú podané prvé žaloby.

RASSI, J.: Možnosti a meze využití umělé inteligence v občanskoprávním řízení; Justičná revue, 77, 2025, č. 10, s. 976 - 985.*) 1) I Úvod Obecně 1.1 V současné době jsme...

Predkladaný príspevok sa po úvodnom exkurze do histórie zaoberá výraznými zmenami v oblasti ochrany spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku od júla 2024, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pozornosť upriamujeme na práva spotrebiteľa, informačné povinnosti obchodníka voči spotrebiteľovi, na možnosti odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy, klamlivé konanie či opomenutie konania, agresívne či klamlivé obchodné praktiky, vymáhanie pohľadávky, reklamácie, ako i na zmluvu uzavretú na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka. Spomínaný je tiež prínos novej právnej úpravy pre obchodníkov, ktorým uľahčí prácu vypustenie častí administratívnych povinností, ktoré ich nadmerne zaťažovali a nemali reálny prínos pre ochranu spotrebiteľa.  

Úvod V rámci verejných diskusií k (vtedy) pripravovanému zneniu európskeho Aktu o umelej inteligencii 1) vydala Rada advokátskych komôr a právnických spoločností európy (CCBE) Stanovisko k návrhu nariadenia, ktorým...

Úvod Problematika dobrých mravů je v judikatuře Ústavního soudu poměrně významnou, neboť se použitím korektivu dobrých mravů v občanskoprávních vztazích nezřídka v různých souvislostech zabývá. V převážné většině dosavadních...

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Predstavte si, že ste jedným z piatich spoluvlastníkov nehnuteľnosti a iný spoluvlastník previedol svoj podiel na inú ako blízku osobu bez toho, aby predmetný podiel najprv ponúkol ostatným spoluvlastníkom. Keďže o daný podiel máte záujem, domáhate sa u nadobúdateľa, aby daný podiel ponúkol za rovnakých podmienok na predaj vám. Iný spoluvlastník sa však rozhodne, že sa z dôvodu porušenia predkupného práva dovolá neplatnosti celého prevodu. Podľa súdnej praxe nemôžete v takom prípade už nadobudnúť nič, hoci ste záujem prejavili. Je to tak správne? Predkladané zamyslenie je druhým z dvoch príspevkov uverejnených v Justičnej revue, v ktorých sa zaoberáme zákonným predkupným právom podielového spoluvlastníka a následkami jeho porušenia.

Právo stavby je věcným právem k cizímu pozemku. Je vždy dočasné. Jde o oprávnění stavebníka mít na cizím pozemku stavbu, která již existuje, nebo která bude teprve v budoucnu zřízena. Je-li věc zapsána do veřejného seznamu, může být zatížena reálným břemenem tak, že dočasný vlastník věci je jako dlužník zavázán oprávněné osobě něco jí dávat nebo něco konat.

Autor sa venuje problematike neznámych a nezistených vlastníkov ako špecifickému fenoménu pozemkového vlastníctva na Slovensku. Príspevok predstavuje analýzu možností legislatívnych riešení právnej úpravy de lege ferenda s posúdením jej ústavných limitov, a to so zohľadnením trpkej skúsenosti so skôr konštatovanou neústavnosťou predchádzajúcej právnej úpravy. Vzhľadom na spoločný právny vývoj analyzujeme aktuálne vyrovnanie sa Českej republiky s vlastníckym právom nedostatočne identifikovaných vlastníkov ako alternatívy pre nájdenie správneho riešenia tohto citlivého a opomínaného problému, na ktorom sa prejavuje čoraz naliehavejší verejný záujem.

So súkromnoprávnymi vzťahmi s cudzím prvkom viažucim sa na Ukrajinu sa na Slovensku stretávame čoraz častejšie. Tento príspevok je prvým zo série nadväzujúcich článkov, ktoré sa zameriavajú na uvedené vzťahy. Riešenie základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného ponúka viacero prameňov právnej úpravy, pričom ich pôsobnosť môže byť v konkrétnom prípade kumulatívne naplnená. Predmetom tohto príspevku je analýza prameňov právnej úpravy vybraných vzťahov a vzájomných vzťahov medzi nimi.

"Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov."