Občianske právo

Skutkový stav Pôvodný žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania rozkazu o vypratanie nehnuteľnosti o výmere 5 453 m2, ktorá je vedená v katastrálnom území obce Štúrovo. Svoju žalobu odôvodnil...

Skutkový stav Žalobca sa domáhal od žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 2 400 eur z titulu zmluvy o pôžičke, od žalovanej v 2. rade zaplatenia sumy 480 eur...

Skutkový stav Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 3 792,00 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že 15. januára 2020 uzatvoril so žalovaným Smlouvu o úvěru...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2025 domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu...

Company Shares and Matrimonial Community Property on the Eve of Recodification. The draft of the new Civil Code introduces a specific regime governing a share in a company within the newly proposed system of matrimonial community property. Focusing on both the original and revised wording of Section 293(3) of the draft, this paper discusses the significant shift from the value of the share to the inclusion of the share itself in the spouses' common property, and assesses whether this change genuinely resolves the longstanding doctrinal and case-law tensions. The analysis demonstrates that the adoption of a unitary rule applicable to both partnerships and corporations, combined with the explicit exclusion of the other spouse's shareholder status, gives rise to conceptual and practical challenges. These include questions concerning the scope of required spousal consent, the exercise of corporate rights, and the options available in the judicial division of community property. Drawing on Slovak and Czech case law, as well as comparative insights from various legal systems, the article argues that the current draft unduly restricts party autonomy and weakens the non-shareholder spouse's protective position. The author therefore proposes legislative solutions that would allow either for joint ownership of a share or enable the other spouse to acquire shareholder status under defined conditions.

Podnetom pre napísanie tohto príspevku bol nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2024, v ktorom súd zaujal právny názor, že špecifiká nepriameho zastúpenia vylučujú, aby veriteľ (komitent) bez ďalšieho poveril tretiu osobu (komisionára) vymáhaním svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Cieľom tohto príspevku je kriticky analyzovať uvedený právny záver a zároveň komplexnejšie posúdiť možnosť poverenia nepriameho zástupcu vymáhaním pohľadávky, a to s dôrazom na rozlíšenie hmotnoprávnej a procesnoprávnej roviny tejto problematiky.

Článok sa zaoberá koncepciou priznávania trov civilného konania podľa Civilného sporového poriadku (CSP), a to predovšetkým vzťahom zásady úspechu (§ 255 CSP), zásady zavinenia (§ 256 CSP) a moderačného oprávnenia súdu (§ 257 CSP). Analyzuje aj situácie, v ktorých zodpovednosť za trovy nesie viacero strán, prípady, keď zastavenie konania nezavinila žiadna zo strán, ako aj špecitiká pri čiastočnom úspechu. Osobitná pozornosť sa venuje zjavne bezdôvodným návrhom a spotrebiteľským sporom, kde sa zásada úspechu prelína s požiadavkou zvýšenej ochrany slabšej strany. Článok vychádza z právnej úpravy, judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, či z komparatívnej literatúry.

Článok sa zaoberá paralelne prebiehajúcimi konaniami (civilné, trestné), ktoré majú pôvod v rovnakých udalostiach. Pozornosť je venovaná predovšetkým skúmaniu vhodnosti prerušenia konania s ohľadom na podobnosti a odlišnosti jednotlivých konaní. Autor zároveň navrhuje zavedenie dovolacieho prieskumu uznesení odvolacích súdov o prerušení konania v civilnom konaní.

Cieľom tohto článku je porovnať inštitút držby podľa uhorskej a neskôr československej právnej doktríny a judikatúry s novým návrhom Občianskeho zákonníka, s dôrazom na možné rozdiely a potenciálnu potrebu doplnkovej interpretácie ustanovení nového Občianskeho zákonníka budúcou judikatúrou. Otázkou fundamentálneho vedeckého významu v tomto článku je postavenie držiteľa majetku vo vzťahu k vlastníkovi, s dôrazom na princíp materiálnej publicity katastra nehnuteľností.

Napriek skutočnosti, že právna úprava inštitútu záložného práva (resp. jeho výkonu), ktorá je obsiahnutá v §151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov je pomerne komplexná, opomína situáciu, ako naložiť s evidenciou záložného práva (v príslušnom verejnom registri), ktorého výkon je premlčaný. Napriek viacerým teoretickým pohľadom na to, či daný problém predstavuje alebo nepredstavuje medzeru v platnej právnej úprave, autor sa prikláňa k záveru, že o medzeru ide, pričom tento záver je podporený aj poukazom na judikatúru vrcholných súdnych autorít Slovenskej republiky. Bez ohľadu na existenciu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemožno predmetnú otázku považovať za definitívne vyriešenú. V tomto smere je v príspevku venovaná pozornosť aj komparácii s českou právnou úpravou a úvahami de lege ferenda tak, aby bol problém vyriešený aj v rovine pozitívneho práva.

Táto vedecká štúdia sa zaoberá významom právnej istoty a jednotnosti rozhodovacej praxe v civilnom procese ako základných pilierov právneho štátu. Analyzuje úlohu Najvyššieho súdu SR, veľkého senátu a mechanizmov prejudiciality pri zabezpečovaní jednotného výkladu práva a predvídateľnosti rozhodnutí. Štúdia porovnáva slovenskú právnu úpravu s vybranými zahraničnými systémami a poukazuje na potrebu legislatívne posilniť nástroje na zjednocovanie judikatúry. Navrhuje konkrétne opatrenia de lege ferenda, ktoré by mohli zvýšiť právnu istotu, znížiť rozporuplnosť rozhodnutí a posilniť dôveru verejnosti v spravodlivosť. Záverom zdôrazňuje, že transparentné, odôvodnené a jednotné rozhodovanie je nevyhnutné pre stabilitu a spravodlivosť právneho systému.

Príspevok 1) je fúziou poznatkov z domácej doktríny a aplikačnej praxe a z právnych úprav Nemecka a Rakúska, v ktorých sa moderná úprava predbežnej či dočasnej súdnej ochrany zrodila a spolu so švajčiarskou úpravou obsahujú viacero inšpiratívnych podnetov pre vylepšenie ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach. Keďže, podľa nášho názoru, na Slovensku prevažuje názor, že neodkladné opatrenia slúžia na ochranu žalobcu, do ktorého práv či záujmov žalovaný zasahuje, na viacerých miestach poukazujeme na jednostrannosť takéhoto pohľadu a zameriavame sa na posilnenie ochrany žalovaného, zvlášť v prípadoch, ak žalobcov návrh na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia nie je vedený s dobrým úmyslom.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 34/2025 dospel k záveru, že prejav vôle, ktorým veriteľ podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ uplatňuje právo žiadať celú pohľadávku, musí konkretizovať omeškanú splátku, inak je neplatný. Príspevok túto argumentáciu kriticky analyzuje a dospieva k záveru, že úkon nekonkretizujúci splátku nie je ani neurčitý, ani neobchádza zákon, a požiadavku konkretizácie nemožno vyvodiť ani z ochrany spotrebiteľa.

Návrh 1) nového Občianskeho zákonníka prináša dedičskú zmluvu 2) ako celkom nový a súčasne najsilnejší dedičský titul, ktorý významne rozširuje zmluvnú voľnosť. Popri nej sa do legislatívy zavádza aj prísnejšie chránený režim zaopatrovacej zmluvy. 3) Samotné ukotvenie oboch inštitútov v slovenskom súkromnom práve je nepochybne krokom správnym smerom, keďže priamo reaguje na demografické zmeny a aktuálne spoločenské výzvy spojené so starnutím populácie. Je však dôležité kriticky preskúmať, či dedičská zmluva, zaopatrovacia zmluva, prípadne úverové uvoľnenie hodnoty z majetku nie sú z rýdzo ekonomického pohľadu v podstate jednou a tou istou transakciou. V tejto súvislosti si musíme položiť tiež otázku, či pri ich paralelnej existencii nedochádza k nežiaducej tzv. regulačnej asymetrii. Inak povedané, vzniká legitímna obava, či legislatívny návrh nechráni úplne rozdielnym spôsobom transakciu, ktorej hlavnou kauzou je speňaženie vlastného bývania (najčastejšie u seniorov) výmenou za doživotný pravidelný príjem alebo nevyhnutné fyzické zaopatrenie.

Príspevok sa zaoberá usporiadaním vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti v podmienkach jednoduchých pozemkových úprav (JPÚ) so zreteľom na problémy vyplývajúce z rozdielnych záujmov spoluvlastníkov a nejednoznačného právneho rámca. Cieľom tohto príspevku je analyzovať právny režim spoločnej nehnuteľnosti v prípade, ak sa jej časť nachádza v obvode jednoduchých pozemkových úprav, a posúdiť, či je v takom prípade potrebné najprv formálne oddeliť časť spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2 ZPS alebo či je možné pristúpiť priamo k vyrovnaniu vlastníkov v rámci konania o pozemkových úpravách. Zároveň identifikuje aplikačné problémy vyplývajúce zo stretu právnych úprav a hodnotí ich dopady na ochranu vlastníckeho práva, pričom v závere navrhuje legislatívne riešenie na odstránenie právnej neistoty.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. Predloženie...

"Odvolací súd je povinný sa zaoberať aj námietkami odvolateľa o prípustnosti zmeny žaloby, i keď voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny odvolanie nie je prípustné."

§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky Všeobecný súd, v závislosti od skutkových a právnych okolností konkrétneho prípadu, môže opustiť právny názor o poskytovaní jednorazovej náhrady v prospech poskytovania opakovanej náhrady za užívanie pozemku zákonným vecným bremenom, a to od 27. júna 2025, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2025. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 - upravené na publikačné účely

§ 6 ods. 2 písm. a), § 75 ods. 1, 5, 9, 10, 11, 14 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby nie je viazaná na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi neverejným poskytovateľom sociálnej služby a obcou v zmysle § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, ale vzniká priamo zo zákona o sociálnych službách po splnení zákonom stanovených podmienok. Poskytovanie príspevku má verejnoprávny charakter. Preto neuzavretie predmetnej zmluvy zo strany obce nemôže byť samotným dôvodom na vyhnutie sa poskytnutia tohto finančného príspevku. Pasivita strán sporu pri vzniku záväzkového vzťahu v zmysle § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách nemôže vyvolať protiprávny stav, že absencia písomnej zmluvy bez existencie zákonného mechanizmu domôcť sa jej uzatvorenia, má za následok stratu nároku na vyplácanie finančného príspevku podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách. Zároveň je zrejmé, že zákon nikde neustanovuje sankciu, kde absencia uzatvorenia písomnej zmluvy by bola sankcionovaná nevzniknutím nároku na predmetný finančný príspevok. Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 3 Cdo 121/2024

§ 53 ods. 1, § 53 ods. 13, § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Účelom zmluvnej pokuty nie je sankcionovať spotrebiteľa za to, že neuzavrie sprostredkovanú kúpnu zmluvu, ale zabezpečiť splnenie povinnosti zdržať sa konania, ktorým by bol zmarený účel sprostredkovateľskej zmluvy. Nevýhoda sprostredkovateľa spočívajúca v tom, že jeho nárok na províziu vzniká až uzatvorením sprostredkúvanej zmluvy, bola vyvažovaná práve povinnosťou žalovanej po dobu trvania sprostredkovateľskej zmluvy neuzatvoriť akúkoľvek zmluvu, v dôsledku ktorej by došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvná pokuta tak nepredstavuje jednostranný prostriedok zvýhodnenia sprostredkovateľa, ale nástroj vyvažujúci zmluvné postavenie strán v situácii, keď nárok sprostredkovateľa na províziu vzniká až dosiahnutím výsledku, ktorý môže byť konaním záujemcu ľahko zmarený. Záväzok nepreviesť nehnuteľnosť bez súčinnosti sprostredkovateľa počas doby trvania zmluvy je legitímnym prejavom princípu zmluvnej autonómie príznačného pre občianskoprávne vzťahy a nemožno ho bez ďalšieho považovať za neprípustné obmedzenie spotrebiteľa. Rozsudok Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 4 Cdo 167/2024