Podnetom pre napísanie tohto príspevku bol nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2024, v ktorom súd zaujal právny názor, že špecifiká nepriameho zastúpenia vylučujú, aby veriteľ (komitent) bez ďalšieho poveril tretiu osobu (komisionára) vymáhaním svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Cieľom tohto príspevku je kriticky analyzovať uvedený právny záver a zároveň komplexnejšie posúdiť možnosť poverenia nepriameho zástupcu vymáhaním pohľadávky, a to s dôrazom na rozlíšenie hmotnoprávnej a procesnoprávnej roviny tejto problematiky.
The impetus for this article was a recent decision of the Supreme Court of the Slovak Republic (case no. 2ObdoV/1/2024), in which the Court adopted the legal view that the specific features of indirect representation preclude a creditor (principal) from, without more, entrusting a third party (commission agent) with the recovery of its claim against a debtor. The aim of this article is not only to critically analyse this legal conclusion, but also to provide a broader assessment of the possibility of entrusting an indirect representative with the enforcement of a claim, with particular emphasis on distinguishing between the substantive and procedural dimensions of this issue.
KRÁLOVIČ, L.: Poverenie nepriameho zástupcu na vymáhanie pohľadávky; Justičná revue, 78, 2026, č. 6-7, s. 585 - 600.
1)
Kľúčové slová:
nepriamy zástupca, komisionárska zmluva, splnenie dlhu, procesná legitimácia.
Key words:
indirect representative, commission contract, discharge of a debt, procedural standing.
Právne predpisy:
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník); zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník).
1 Úvod
Pomerne banálna otázka, či veriteľ môže poveriť tretiu osobu vymáhaním svojej pohľadávky, ukazuje, aká komplikovaná táto téma v skutočnosti je. V slovenskej doktríne sme nezaznamenali jej hlbšie spracovanie a slovenská judikatúra pri tejto otázke inklinuje skôr k úplnému odmietnutiu takejto možnosti.
Stručne sa pristavme pri tom, čo možno rozumieť pod tým, akveriteľ poverítretiu osobu, aby "vymáhala" jeho pohľadávku voči dlžníkovi. Hoci legálnu definíciu pojmu "vymáhanie" nemáme - a je to zrejme správne - spravidla sa týmto pojmom označuje nútené vynútenie splnenia povinnosti prostredníctvom orgánov verejnej moci, najmä súdu a súdneho exekútora. Poverenie tretej osoby na vymáhanie pohľadávky však môže zahŕňať aj rôzne s tým súvisiace "mimosúdne" úkony, ako napríklad zaslanie výzvy na plnenie, vedenie rokovaní s dlžníkom, ideálne aj samotné prijatie dlhu. Z ekonomického hľadiska je totiž cieľ veriteľa, ktorý poveruje tretiu osobu vymáhaním jeho pohľadávky, pomerne jasný - chce dosiahnuť, aby dlžník svoj dlh uhradil. A teda hlavnou úlohou poverenej tretej osoby je dosiahnuť úhradu dlhu zo strany dlžníka.
Bežným riešením, ktoré sa veriteľovi ponúka, je splnomocniť tretiu osobu na zastupovanie pri vymáhaní pohľadávky. V takom prípade ide o priame zastúpenie, teda situáciu, keď zástupca koná v mene a na účet zastúpeného. Menej častým, no v praxi sa taktiež vyskytujúcim riešením je postup, pri ktorom veriteľ poverítretiu osobu vymáhaním pohľadávky v režime nepriameho zastúpenia, teda tak, že zástupca koná na účet zastúpeného, avšak vo vlastnom mene. Takéto usporiadanie sa spravidla realizuje uzatvorením príkaznej alebo komisionárskej zmluvy medzi veriteľom ako komitentom a treťou osobou ako komisionárom. Práve táto druhá situácia - teda poverenie nepriameho zástupcu vymáhaním pohľadávky - je predmetom tohto príspevku. Kľúčovou otázkou pritom je - aké účinky, ak vôbec nejaké, má takéto poverenie?
Ešte pred adresovaním tejto otázky je potrebné zdôrazniť, že na účely ďalšieho výkladu treba dôsledne odlíšiť hmotnoprávnu a procesnoprávnu rovinu takéhoto poverenia. Odlišnou otázkou je totiž analýza procesnoprávnych aspektov, teda napríklad možnosť tretej osoby podať vo vlastnom mene žalobu proti dlžníkovi a s tým súvisiaca otázka jej procesnej legitimácie. Inou otázkou sú, naopak, hmotnoprávne účinky takéhoto poverenia mimo procesnej roviny, napríklad či je možné, aby dlžník účinne splnil svoj dlh aj tým, že namiesto veriteľa plní priamo tejto poverenej tretej osobe.
Poznámka:
Pokiaľ preto v časti 2 (hmotnoprávna rovina) tohto príspevku používame pojem "vymáhanie", máme na mysli výlučne mimosúdne vymáhanie pohľadávky, nie jej súdne uplatňovanie. Otázka súdneho uplatňovania pohľadávky inej osoby predstavuje samostatnú procesnoprávnu otázku, ktorej sa venujeme v časti 3 (procesnoprávna rovina) tohto príspevku.2 Hmotnoprávna rovina
2.1 Ilustratívny praktický príklad
Vzhľadom na úctu k čitateľom a ich odbornej úrovni nepovažujeme za potrebné zaťažovať tento príspevok podrobným výkladom právnej úpravy príkaznej a komisionárskej zmluvy ani opakovaním notoricky známych rozdielov medzi priamym a nepriamym zastúpením. Namiesto teoretického úvodu preto pristúpime skôr k ilustratívnemu praktickému prípadu, ktorý-veríme - dostatočne načrtne základné problémy, ktorým sa v príspevku z hľadiska hmotnoprávnej roviny venujeme.
Predstavme si zjednodušený prípad, v ktorom má veriteľ voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku. Veriteľ sa rozhodne poveriť vymáhaním tejto pohľadávky svojho obchodného partnera, s ktorým uzatvorí komisionársku zmluvu. Predmetom tejto zmluvy je záväzok obchodného partnera ako komisionára zabezpečiť vymoženie predmetnej pohľadávky voči dlžníkovi. Následne dôjde k týmto krokom:
-
veriteľ po uzavretí komisionárskej zmluvy oznámi dlžníkovi, že vymáhaním pohľadávky bol poverený jeho obchodný partner ako komisionár a že v ďalšom ho bude vo veci kontaktovať priamo tento komisionár;
-
komisionár následne osloví dlžníka a vyzve ho na rokovania o úhrade dlhu; rokovania sú úspešné a dlžník prejaví ochotu dlh uhradiť;
-
komisionár dlžníkovi oznámi bankový účet, na ktorý má byť dlh uhradený (ide o účet patriaci komisionárovi), a dlžník následne dlh na tento účet aj uhradí;
-
komisionár však získané prostriedky veriteľovi neodvedie a, navyše, sa dostane do platobnej neschopnosti;
-
v tejto situácii veriteľ podá žalobu na zaplatenie dlhu voči dlžníkovi, ktorý je naďalej solventný; argumentuje, že úhradou dlhu komisionárovi ned
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?