Splnenie dlhu

Podnetom pre napísanie tohto príspevku bol nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2024, v ktorom súd zaujal právny názor, že špecifiká nepriameho zastúpenia vylučujú, aby veriteľ (komitent) bez ďalšieho poveril tretiu osobu (komisionára) vymáhaním svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Cieľom tohto príspevku je kriticky analyzovať uvedený právny záver a zároveň komplexnejšie posúdiť možnosť poverenia nepriameho zástupcu vymáhaním pohľadávky, a to s dôrazom na rozlíšenie hmotnoprávnej a procesnoprávnej roviny tejto problematiky.

MAREK, K.: Splnění podle občanského zákoníku; Justičná revue, 72, 2020, č. 10, s. 1172 - 1180. Jde o nejčastější a nejžádanější způsob zániku závazku. Splněním projevuje dlužník svoji vůli...

Podľa prevládajúcej mienky odstúpenie od zmluvy spôsobuje okrem zániku záväzkov plynúcich zo zmluvy aj zánik všetkých akcesorických záväzkov vrátane tých, prostredníctvom ktorých boli zmluvné plnenia zabezpečené. Výnimku z východiska predstavuje judikatórny postoj v prospech trvania zabezpečenia po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s odkazom na špeciálnu právnu úpravu následkov odstúpenia. Cieľom príspevku je upriamiť pozornosť na účinok odstúpenia na zmluvou založený vzťah tak v Občianskom, ako aj v Obchodnom zákonníku, z čoho sa pokúsime vyvodiť závery aj pre otázku trvania či zániku súvisiacich zabezpečovacích práv.

1) V ostatnom období bola odborná literatúra obohatená o viaceré odborné príspevky týkajúce sa intertemporality právnych noriem, či už všeobecne, alebo v súvislosti s tzv. novými civilnými procesnými kódexmi.2) Súčasťou tejto odbornej tvorby sú aj príspevky, ktoré sa venujú výkladu právnych účinkov intertemporálnych noriem zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), pričom tieto majú snahu teoreticky objasniť a prakticky domyslieť dopady vybraných ustanovení v aplikačnej praxi.3) V súvislosti s úvahami o právnych účinkoch intertemporálnych právnych noriem by sme radi do odbornej diskusie prispeli týmto príspevkom a ponúkli v istom zmysle na teleologickom základe založené odchylné nazeranie na zákonodarcom zamýšľaný účel a výklad vybraných intertemporálnych ustanovení Exekučného poriadku.

Predkladaný príspevok sa venuje otázke určenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas splnenia dlhu nie je medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutý ani inak ustanovený, resp. určený. Zákonné znenie nie je v tomto smere dostačujúce, judikatúra ani právna veda v danej problematike taktiež nie sú jednotné. Príspevok ponúka analýzu viacerých právnych názorov vyskytujúcich sa v danej oblasti a upriamuje pozornosť na rôzne interpretačné metódy, ktoré možno v tomto smere využiť. Prostredníctvom prípadov z praxe sa autor snaží hľadať dobre argumentačne podložené stanovisko, ktoré bude zodpovedať spravodlivému riešeniu veci.