Predkladaný príspevok sa venuje otázke určenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas splnenia dlhu nie je medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutý ani inak ustanovený, resp. určený. Zákonné znenie nie je v tomto smere dostačujúce, judikatúra ani právna veda v danej problematike taktiež nie sú jednotné. Príspevok ponúka analýzu viacerých právnych názorov vyskytujúcich sa v danej oblasti a upriamuje pozornosť na rôzne interpretačné metódy, ktoré možno v tomto smere využiť. Prostredníctvom prípadov z praxe sa autor snaží hľadať dobre argumentačne podložené stanovisko, ktoré bude zodpovedať spravodlivému riešeniu veci.
Začiatok plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas splnenia dlhu nie je medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutý ani inak určený
Mgr.
Marek
Maslák
interný doktorand na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave , advokátsky koncipient v AK Consilior Iuris s. r. o.
Rôzny výklad týkajúci sa začiatku premlčacej doby pri pohľadávkach, ktorých splatnosť nebola dohodnutá ani inak určená
1) Podľa § 563 Občianskeho zákonníka2):
"ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal."
V zmysle § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dlh musí splniť riadne a včas. Doba splnenia dlhu sa v zásade riadi dohodou účastníkov občianskoprávneho vzťahu, no taktiež môže byť určená všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať skôr citované ustanovenie významovo jednoznačné, v praxi spôsobuje aplikačné a interpretačné problémy, najmä čo sa týka určenia začiatku plynutia premlčacej doby ohľadom výkonu práva veriteľa, a to z toho dôvodu, že začiatok premlčacej doby je v tomto smere v Občianskom zákonníku upravený len rámcovo.Je potrebné odlišovať pojmy splniteľnosť dlhu a splatnosť (resp. zročnosť, dospelosť) dlhu.3)Splniteľnosť dlhu určuje moment, keď dlžník
môže
plniť a veriteľ nemôže jeho plnenie odmietnuť pre predčasnosť. Naopak, splatnosť dlhu je moment, keď je dlžník
povinný
plniť.4) V prípade § 563 Občianskeho zákonníka môže dlžník plniť kedykoľvek po vzniku dlhu, no splatnosť dlhu je tu viazaná na výzvu veriteľa.5) Forma výzvy veriteľa nie je osobitne predpísaná, môže ísť aj o konkludentný úkon. Taktiež sa ňou rozumie aj podanie žaloby, no najčastejšie spočíva v zaslaní faktúry dlžníkovi.6)Otázka, na ktorú sa bude snažiť tento príspevok odpovedať, znie nasledovne:
na ktorý časový moment sa v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka viaže začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby na výkon práva veriteľa vymáhať dlh na súde?
Keďže v tomto smere nie je ustanovená osobitná úprava začiatku premlčacej doby, je potrebné vychádzať z § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:
"pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz."
Začiatok plynutia premlčacej doby je objektivizovaný slovom
"mohlo vykonať po prvý raz"
(nie kedy ho osoba mohla vykonať po prvý raz - pozn. autora)
. Na prvý pohľad by sme sa teda v tomto smere mohli prikloniť k prevažujúcej judikatúre súdov, podľa ktorej premlčacia doba začína plynúť prvý deň po tom, keď dlh vznikol, keďže veriteľ môže podľa § 563 Občianskeho zákonníka vyvolať splatnosť kedykoľvek po vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, hoci aj prvý deň po jeho vzniku. Uvedené predstavuje najrozšírenejší právny názor (nielen v judikatúre, ale aj v právnej vede), ktorý viaže začiatok premlčacej doby na okamih splniteľnosti dlhu.7) Menej rozšírený je ďalší právny názor, podľa ktorého plynutie premlčacej doby treba viazať na okamih splatnosti dlhu, ktorý má v tomto prípade možnosť vyvolať veriteľ. Napokon, tretí ojedinelý právny názor v rámci danej problematiky rozlišuje dve práva, na ktoré sa osobitne viaže plynutie premlčacej doby. Jednak je to právo veriteľa požiadať o splnenie dlhu dlžníka v priebehu všeobecnej premlčacej doby troch rokov od vzniku dlhu. Na to nadväzuje uplatnenie práva na vymáhanie dlhu, ktoré sa viaže na vyvolanie splatnosti dlhu, ktoré je taktiež premlčateľné v trojročnej prem