Autorka sa v príspevku stručne vyjadruje k celkovému konceptu navrhovanej novely Občianskeho zákonníka, ktorý jeho tvorcovia označujú aj ako prvú fázu rekodifikácie súkromného práva v Slovenskej republike. Následne sa sústreďuje na návrh právnej úpravy nájmu, osobitne jeho všeobecnej časti.
K CELKOVÉMU KONCEPTU NÁVRHU NOVELY OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA A K VYBRANÝM OTÁZKAM PRÁVNEJ ÚPRAVY NÁJMU
doc. JUDr.
Denisa
Dulaková Jakúbeková
PhD.
Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva
I. Stručne k celkovému konceptu návrhu
V októbri tohto kalendárneho roka (2018) predstavilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svoju víziu reformy slovenského súkromného práva. Napriek tomu, že zmeny na poli civilného práva sú očakávané dlhodobo, vystúpenie zástupcov ministerstva bolo pre odbornú verejnosť prekvapením. Namiesto prestavby súkromného práva, ktorá mala svojou vážnosťou a zásadným charakterom znamenať jeho rekodifikáciu, prišlo totiž ministerstvo s návrhom novely doterajšieho Občianskeho zákonníka, primárne zameranej na "reformu" záväzkového práva, ktorú jej autori označili za
prvú etapu rekodifikácie Občianskeho zákonníka
.1)Aké otázky to v nás vyvolalo a aké sú naše reakcie?
1. Čo vlastne znamená pojem "rekodifikácia"? Bez potreby hľadania v akomkoľvek špeciálnom právnickom slovníku odpovedáme, že pod rekodifikáciou všeobecne rozumieme "novú kodifikáciu" príslušného právneho odvetvia. V prípade súkromného práva by malo ísť o jeho komplexnú reformu vytvorením úplne nového kódexu, nie iba o novelizáciu vybraných častí jeho existujúcich ťažiskových predpisov (Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka).
2. Aký právny základ má predstavený počin ministerstva? Na vytvorenie návrhu nového (nie novelizovaného) Občianskeho zákonníka navádzalo predchádzajúce vlády, rovnako ako tú súčasnú, doteraz platné uznesenie vlády SR č. 13. z januára 2009, ktorým sa prijal Legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka2) (ďalej aj "legislatívny zámer"). Ak nebolo toto uznesenie zrušené alebo zmenené - nie je s ním predstavená novela v rozpore?
3. Odhliadnuc od položených otázok a odpovedí, kladieme si ďalšiu otázku - je správne, ak sa predstavená novela, označená autormi za prvú fázu rekodifikácie súkromného práva, začala zmenami záväzkového práva so zdôvodnením, že táto časť súkromného práva nevyvoláva v odborných kruhoch zásadnú polemiku? Myslíme si, že nie je a prístup tvorcov tejto idey považujeme skôr za zľahčovanie veci a nepochopenie miesta záväzkového práva v systéme súkromného práva. Záväzkový vzťah je totiž možné dobre realizovať až po tom, ako sa
a) kvalitne a moderne nastaví hodnotová orientácia celého základného kódexu súkromného práva a zásady, na ktorých je tento kódex vybudovaný (duch "prednovembrového zákona" ostal v Občianskom zákonníku zachovaný napriek jeho početným novelám),
b) dá obsah konkrétnym právnym normám/ustanoveniam zákona, počínajúc absolútnymi právami , od ktorých sa odvíjajúpráva relatívnej - záväzkovej povahy, keďže zabezpečujú ich ekonomickú realizáciu,
c) za povrchný možno označiť aj argument, ktorým sa autori novely obracajú na niektoré štáty, v ktorých sa civilné právo "rekodifikovalo po častiach/knihách". Ich počet je totiž v nepomere s tými, ktoré zvládli rekodifikovať súkromné právo ako celok a pri švajčiarskom Civilnom kódexe, na ktorý autori poukázali konkrétne, dávame do pozornosti, že jeho záväzková časť/kniha bola prijatá ako posledná (!), nie prvá - na rozdiel od predloženého návrhu.
II. K právnej úprave nájmu (zopár postrehov)
V dôvodovej správe k právnej úprave nájmu sa uvádza, že "...
právna úprava nájomnej zmluvy vychádza zo súčasnej úpravy, pričom jednotlivé inštitúty chronologizuje a prispôsobuje moderným podmienkam. Preto sa