prof. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.

Anotácia Súčasný stav riešenia bytovej otázky v Slovenskej republike je výsledkom zložitého historického vývoja v prostredí rôznych hospodárskych a politických pomerov. Pred rokom 1989 sa celý systém financovania výstavby odvíjal od systému plánovaného riadenia národného hospodárstva. Na financovaní výstavby sa v rámci systému komplexnej bytovej výstavby podieľal v celom rozsahu štát, a teda aj starostlivosť o bývanie a zodpovednosť za bývanie bola v zásadnej miere záležitosťou štátu. Privatizácia bytového fondu, ku ktorej došlo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia celkom prepísala koncepciu bytovej otázky - zo Slovenska sa stala krajina "vlastníkov" a zodpovednosť za bývanie sa preniesla zo štátu na občana. Z dostupných štatistík vyplýva, že iba 10 % našej populácie si svoje obydlie prenajíma, z toho nájom bytov predstavuje necelých 6 %, v rámci ktorých tvorí nájom dojednaný v tzv. zvýhodnenom režime iba približne 3 %. Táto nelichotivá situácia vyvoláva požiadavku na riešenie už dlhodobo, no napriek proklamovaným stratégiám a prijatým koncepciám bol úspech dosahovaný skôr formálne než reálne. Prijatie zákona o štátnej podpore nájomného bývania z roku 2022 by mohol posunúť veci k lepšiemu, keďže však jeho realizácia závisí od politických priorít a tie sa budú v blízkej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou opäť meniť, jeho efektívnosť, meraná dosahovaním konkrétnych výsledkov, je otázna.

Právo na bývanie a bytová politika v nadnárodnom kontexte "Práva na bývanie znamenajú viac než právo na príbytok..." 1) Bývanie je vnímané ako jedna zo základných ľudských potrieb a...

Anotácia Zmluvné záväzkové právo je jedným z kľúčových odvetví súkromného práva. Popri pomenovaných zmluvách, ktoré sa používajú najčastejšie a ktoré sú typovo upravené vo viacerých právnych predpisoch, sa vytvorila kategória tzv. nepomenovaných zmlúv, ktoré bezprostredne reagujú na ekonomický a hospodársky vývoj v spoločnosti. Zásada dispozičnej autonómie bola známa už v starovekom rímskom práve a v rôznych podobách sa prelínala všetkými historickými etapami zmluvného práva. S inštitútom nepomenovaných zmlúv sa stretávame aj v súčasnosti, čo je vo veľkej miere spôsobené stavom právnej úpravy súkromného práva v Slovenskej republike, ktoré už roky márne volá po svojej rekodifikácii. Mnohé moderné zmluvné záväzky, na ktoré platná právna úprava zatiaľ nereaguje (napr. lízingová zmluva, sponzorská zmluva a ďalšie), sú tak odkázané na použitie zákonnej analógie a najmä na kreativitu zmluvných strán, ktorá povýšila viaceré zaužívané (nepomenované) zmluvné vzťahy na štandardizované právne útvary. Annotation Contract law is one of the key branches of private law. In addition to the named contracts, which are most frequently used and are type-regulated in several legal regulations, a category of so-called unnamed contracts emerged, which directly responds to economic and business developments in society. The principle of dispositional autonomy was already known in ancient Roman law, having been present in various forms throughout all historical stages of contract law. At present, we are still encountering the institute of unnamed contracts, which is mainly due to the state of private law in the Slovak Republic, which for years has been calling in vain for its recodification. Many modern contractual obligations to which the current legislation does not yet respond (e.g., leasing contract, sponsorship contract, etc.) thus rely on the use of legal analogy and especially on the creativity of the parties, which elevated several customary (unnamed) contractual relationships to standardized legal departments.

Anotácia Cieľom príspevku je pojednanie o súčasnej právnej úprave neplatnosti právneho úkonu a jej slabých miestach, ktoré ovplyvňuje, okrem iného, aj priorizovanie absolútnej neplatnosti pred relatívnou neplatnosťou. V tejto súvislosti však prax, opretá o navodené vývojové trendy a o reálne potreby „dané zvonka", poukazuje na prekonanie uvedeného pohľadu a na vnímanie neplatnosti jednak ako výnimočného právneho následku vadne prejavenej vôle (na právny úkon by sa malo hľadieť skôr ako na platný než ako na neplatný, ak prichádzajú do úvahy oba výklady) a zároveň – ak právny úkon vykáže znaky, pre ktoré by mal byť neplatný, pred absolútnou neplatnosťou by sa mala uprednostniť relatívna neplatnosť, keďže pripúšťa jeho zhojenie. Annotation The aim of the paper is to discuss the current legal regulation of the invalidity of a legal act and its weak spots, which are influenced in particular by the priorization of absolute invalidity before relative invalidity. In this context, however, legal practice, based on induced development trends and real needs „coming from the outside", points to overcoming this view and to the perception of invalidity both as an exceptional legal consequence of imperfect will (legal action should be viewed rather as valid than as invalid if both interpretations are possible) and at the same time – if the legal act shows features due to which it should be invalid, the relative invalidity that allows its recovery should take the priority over absolute invalidity.

DULAK, A. - DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Privátne vymáhanie škody spôsobenej porušením súťažného práva; Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1311 - 1322. Smernica EÚ o žalobách na náhradu...

DULAK, A. - DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Premlčanie pri náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva. Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 357 - 371. Limitation period in respect of...

Príspevok sa zaoberá novodobým inštitútom - tzv. coworkingom, z ktorého sa stal moderný spôsob vykonávania pracovnej činnosti v spoločných priestoroch, zdieľaných navzájom nezávislými a flexibilnými pracovníkmi - coworkermi. Keďže táto forma koexistencie viacerých nezávislých subjektov, spojených na rovnakom mieste, presahuje aj do právnej roviny, autorka príspevku sa snaží poukázať na niektoré právne aspekty. The article deals with the modern institute - the so-called "coworking", which has become a modern way of working in common areas, shared by independent and flexible workers - coworkers. Since this form ofcoexistence ofseveral independent ntities connected in the same place extends to the legal level, the author of the article tries to point out its legal aspects.

Anotácia Príspevok sa zameriava na právny status nájomcu bytu a z toho vyplývajúci rozsah právnej ochrany nájomcu. Vo všeobecnosti platí, že nájom bytu je chránený, pričom za slabšiu stranu vzťahu sa považuje nájomca, ktorý si prostredníctvom nájmu uspokojuje svoje základné sociálne právo - právo na bývanie. Je však tento predpoklad splnený aj v prípade, ak je nájomcom bytu právnická osoba? Annotation The article focuses on the legal status of tenants of flats and the related scope of the legal protection of the tenant. In general, the lease of an apartment is protected, while the weaker side of the relationship is considered to be a tenant who, through the lease, satisfies his basic social right - the right to housing. However, is this requirement fulfilled if the tenant of the flat is a legal person?

Anotácia V máji tohto roka (2019) prijal Európsky parlament novú spotrebiteľskú smernicu č. 2019/701, ktorá sa týka niektorých aspektov zmlúv o predaji tovaru. V slovenskom právnom poriadku má tento typ transakcií právny základ v Občianskom zákonníku, ktorý ju upravuje v rámci právnej úpravy kúpnej zmluvy, ako jej osobitný podtyp – predaj tovaru v obchode. Keďže členské štáty majú na transpozíciu smernice dva roky, je dôvodný predpoklad, že smernica o predaji tovarov vyvolá ďalšiu novelizáciu Občianskeho zákonníka.

Anotácia Príspevok sa zaoberá rozhodnutiami českých všeobecných súdov, ktoré prejednávali a rozhodovali spor o náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej majiteľovi psa tým, že jeho psa zranil pes inej osoby. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa posudzovala otázka hrubej nedbanlivosti v konaní majiteľky útočiaceho psa, ľahkovážnosť jej konania, ale aj pociťovanie zranenia psa ako osobného nešťastia žalobcu. V záverečnej časti sa autorka snaží odpovedať na otázku, ako by na obdobnú situáciu reagovalo slovenské právo. Annotation The article deals with the decision of general Czech courts that discussed and ruled the case of compensation for non-pecuniary damage caused to a dog owner whose dog was injured by the dog of another person. The gross negligence and recklessness of the attacking dog owner´s actions, as well as the personal suffering of the attacked dog´s owner, all played a role in deciding about the extent of the compensation. In the final part the author tries to answer the question how would a similar situation be handled within the Slovak legal system.

Anotácia Štúdia sa venuje dvom základným procesným elementom správneho konania Slovenskej republiky, a to ochrane verejného záujmu a precedenčnej zásade. Autor v štúdii venuje priestor najmä úvahám o tom, či sa ochrana verejného záujmu (podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)) môže považovať za základné pravidlo správneho konania a následne poskytuje základné úvahy smerujúce k tomuto inštitútu. Druhá časť štúdie pokrýva tému legitímnych očakávaní/precedensov v rovine súdneho konania aj správneho konania. Ako východiskový bod autor používa anglickú právnu úpravu a následne ju konfrontuje so slovenskou právnou úpravou - a to tak vo všeobecnej rovine, ako aj v rovine súdnej, ale aj v rovine správneho konania.

Autorka sa v príspevku stručne vyjadruje k celkovému konceptu navrhovanej novely Občianskeho zákonníka, ktorý jeho tvorcovia označujú aj ako prvú fázu rekodifikácie súkromného práva v Slovenskej republike. Následne sa sústreďuje na návrh právnej úpravy nájmu, osobitne jeho všeobecnej časti.

Príspevok pojednáva o diskutovanej otázke - nájomcovi bytu so statusom právnickej osoby. Autorka sa odvoláva na názory publikované v odbornej literatúre, na rozhodnutia súdov, ako aj na vývoj práva v tejto oblasti v Českej republike. Formuluje vlastné závery, ktoré sa čiastočne odrazili v prvej ucelenej pracovnej verzii návrhu nového Občianskeho zákonníka z roku 2015.