Coworking z pohľadu slovenského zmluvného práva

Vydáno: 41 minút čítania
Príspevok sa zaoberá novodobým inštitútom - tzv. coworkingom, z ktorého sa stal moderný spôsob vykonávania pracovnej činnosti v spoločných priestoroch, zdieľaných navzájom nezávislými a flexibilnými pracovníkmi - coworkermi. Keďže táto forma koexistencie viacerých nezávislých subjektov, spojených na rovnakom mieste, presahuje aj do právnej roviny, autorka príspevku sa snaží poukázať na niektoré právne aspekty.
The article deals with the modern institute - the so-called "coworking", which has become a modern way of working in common areas, shared by independent and flexible workers - coworkers. Since this form ofcoexistence ofseveral independent ntities connected in the same place extends to the legal level, the author of the article tries to point out its legal aspects.
DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Coworking z pohľadu slovenského zmluvného práva; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 960 - 973.
 

 
I Úvod
Slovo
"coworking'
bolo pre nás donedávna pomerne neznáme. Samozrejme, dokázali sme ho preložiť z angličtiny do slovenského jazyka a preklad viac-menej zodpovedal jeho podstate (coworking/co-working = spolupráca/spoločná práca), tento pojem sa však udomácnil v slovenskom jazyku vo svojom origináli - ako
"coworking',
ktorý mu priradil konkrétny obsah. Keďže
coworking
zasahuje do mnohých oblastí života a preniká aj do jeho právnej roviny, prostredníctvom vysvetlenia jeho podstaty, celosvetovo rastúcej popularity a postupného zakoreňovania v slovenskom prostredí sa mu vynasnažíme dať právny rámec, pomocou ktorého ho uchopíme aj z tohto (právneho) hľadiska. Meniace sa podmienky na trhu práce, vyvolané nástupom tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie, však prinášajú, okrem
coworkingu,
aj ďalšie nové výzvy, vrátane tzv.
crowdworkingu,
ktoré sú, napriek ich fonetickej podobnosti, navzájom odlišné. Kým
coworking,
ako ďalej bližšie vysvetlíme, je skôr pojmom spadajúcim so systému občianskeho (prípadne obchodného) práva,
crowdworking
je v prevažnej miere pracovnoprávnym pojmom - ide o novú formu zamestnávania, ktorá využíva on-line platformu (tzv. platformizácia 1) ), t.j. zadávanie pracovných úloh a ich vykonávanie sa uskutočňuje on-line, rozdeľovaním pracovných úloh na menšie - čiastkové zadania, ktoré sú relatívne jednoduché a štandardizované, vďaka čomu sa môžu vykonávať nezávisle od ostatných úloh a majú špecifický výstup. Táto 1 133novodobá forma "zamestnávania" je založená skôr na individuálnych úlohách alebo projektoch, než na nepretržitom vzťahu. 2)
 
Podstata coworkingu
"Coworking je nová cesta trvalo udržateľného trávenia života a práce. Je to globálny pilier na priesečníku nehnuteľností, technológií a komunít, ktorý bude formovať spôsob našej práce v budúcnosti." 3)
Z ďalších definícií "coworkingu", zverejnených v dostupných databázach, vyberáme: (coworking je)
"užívanie kancelárie alebo iného pracovného prostredia ľuďmi, ktorí sú buď samostatne zárobkovo činní, alebo pracujú pre niekoho iného, ktorí sa spoločne delia o zariadenie, zdieľajú medzi sebou myšlienky a vedomosti. Kompletná idea coworkingu spočíva v sústredení šikovných tvorivých ľudí, aby spoločne riešili vzájomné nápady a myšlienky." 4)
Coworking je tak akýmsi novým spôsobom
práce a zdieľania ("working and sharing'),
pri ktorom sa členovia coworkingovej komunity ("
coworkers
", niekde aj
"coworking members")
delia predovšetkým o priestory, infraštruktúru a náklady, vďaka čomu patria k určitej komunite
("coworking community"),
ktorá je pre nich pravidelne dostupná a stabilná, no od ktorej si zároveň udržujú nezávislosť a flexibilitu. Coworkeri prispievajú na chod coworkingovej komunity pravidelnými, spravidla mesačnými úhradami/platbami (v krajinách s udomácneným cowor- kingom označované buď ako
mesačné členské príspevky - "monthly membership fee' 5) ,
ale aj ako
mesačná úhrada
-
"monthly price' 6) ),
ktoré majú rôznu výšku, závislú od konkrétneho co-workingového modelu, ktorý si coworker zvolí - počnúc
ktorýmkoľvek
pracovným miestom alebo
ktorýmkoľvek
samostatným pracovným stolom v spoločnom priestore, ktorý je "práve voľný" (označované aj ako
hotspace 7)
a
flexdesk
8) ) cez
konkrétny
pracovný stôl v spoločnom priestore, vyhradený iba pre konkrétneho coworkera, až po samostatnú, zvyčajne malú, ale funkčne zariadenú kanceláriu
(office).
 
História coworkingu
Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že režim, ktorý je podstatou
coworking-u
(t.j. zdieľanie spoločných priestorov, myšlienok a informácií), sa po prvýkrát objavil v Berlíne v roku 1995, kde ho vytvorili hackeri, v snahe spoločne si pomáhať pri riešení úloh a problémov, ktorým čelili. Samotné slovo
"coworking'
bolo použité vo svojom aktuálnom význame v rovnakom roku, t.j. v roku 1995, avšak v inej časti sveta-v New Yorku, kde ním Bernard DeKoven označil spôsob práce ľudí, pracujúcich v oblasti IT, v spoločnom priestore, s flexibilným pracovným miestom (stolom) ako
"spoločnú prácu viacerých, ktorí sú si navzájom rovni" ("working toget-her as equals") 9)
Každý z tímu, bez ohľadu na to, či pracoval pre seba alebo pre iného zamestnávateľa, sa mohol podeliť o myšlienky prostredníctvom rôznych technických zariadení a organizovať stretnutia pomocou počítačovej siete. V roku 2002 sa otvoril prvý coworkingový priestor vo Viedni - v zrekonštruovanej historickej továrni na výrobu skrutiek, ktorá sa stala komunitným centrom pre začínajúcich podnikateľov. Centrum postupne expandovalo, otvorilo brány pre freelancerov (osoby, pracujúce "
na voľnej nohe";
poz. autorky) a ďalších odborníkov pracujúcich s mobilným telefónom a laptopom. Priestory v roku 2004 prerástli do prvej lokálnej co-workingovej komunity, ktorá fungovala pod názvom "Konnex Communities". V roku 2005 sa štýl coworkingovej práce presunul aj do San Francisca, kde prvý priestor tohto

Související dokumenty

Súvisiace články

Ubytovanie vs. nájom, podnikateľ vs. nepodnikateľ
Byt v nájme právnickej osoby
Krátkodobý nájom bytu a náčrt osobitostí jeho právneho režimu
Mimoriadne opravné prostriedky v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní
Pasívna vecná legitimácia v konaní o usporiadanie podielového spoluvlastníctva
K povinnosti odvolacieho súdu postupovať podľa § 382 Civilného sporového poriadku
Slobodný softvér a softvér s voľným kódom
Výnimky a obmedzenia autorského práva z pohľadu knižníc vo svetle zmien autorského zákona
Kolektívna správa práv versus súťažné právo z hľadiska najnovších legislatívnych snáh na úrovni Európskej únie
K mezinárodním maximům právní úpravy osiřelých děl
Harmonizácia kolektívnej správy
Verejný záujem v autorskom práve. Výnimky a obmedzenia - reštriktívne?
Autorské právo de lege ferenda
Souhlas, nebo licenční závazek?
Nová koncepcia autorského práva - súčasný pohľad a budúce smerovanie
Darovacia zmluva v slovenskom občianskom práve
Niektoré otázky rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách z pohľadu posudzovania ich prijateľnosti
Pasívna legitimácia pri zásahoch do cti, dôstojnosti a dobrej povesti výrokmi osôb použitých pri informovaní o výkone verejnej moci (2. časť)
Úroky z úveru - riešené a otvorené otázky - Kumulácia úrokov z úveru a úrokov z omeškania (2. časť)
K najnovšej libertariánskej polemike o evikcionizme

Súvisiace predpisy

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu