Transportné právo v rekodifikácii. cudzie nechceme, svoje si nedáme

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 15. októbra 2018 verejnosti predložilo návrh zákona, ktorý má byť prvou etapou rekodifikácie Občianskeho zákonníka. Vyzvalo na neformálne pripomienkové konanie. Podnety očakáva vo forme elektronických správ zasielaných na osobitne zriadenú adresu.¹⁾ Z prezentácie na tlačovej konferencii sa zdá, že rekodifikačná ambícia má plnú podporu politickej moci. Predloženie návrhu zákona do formálneho legislatívneho procesu sa očakáva už v nasledujúcom roku tak, aby k schváleniu zákona došlo ešte počas tohto volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

V podstate sa kopíruje legislatívny prístup rekodifikácie nášho procesného práva z predchádzajúceho volebného obdobia. Na začiatku volebného obdobia sa kreuje početná rekodifikačná komisia pod vedením jednej a tej istej osoby. Z kabinetu komisie sa verejnosti dostávajú len strohé, ak vôbec nejaké výstupy. Vyvrcholením je predstavenie návrhu paragrafového znenia zákona na osobitnej tlačovej konferencii, ktorá má zaujať nielen odbornú verejnosť, ale aj presvedčiť verejnú mienku o potrebe a kvalite novej úpravy s množstvom výhod nielen pre občana, ale, samozrejme, aj pre podnikateľské prostredie.

Nemožno očakávať, že e-mailom ministerstvu spravodlivosti zaslané pripomienky budú zverejnené. Asi vôbec nemožno dúfať, že ministerstvo bude v krátkom časovom rozmedzí, ktoré je určené legislatívnou ambíciou, reagovať prepracovanými, sebakritickými a zverejnenými diskusnými príspevkami. Uzavretosť diskusie je spôsobilá znížiť kvalitu pripomienkovania, ale aj výslednú rekodifikáciu. Každý návrh zákona, ktorým sa majú nanovo definovať základné súkromnoprávne vzťahy, si vyžaduje viac ako len medzirezortné pripomienkové konanie. Nový slovenský Občiansky zákonník potrebuje viac času a hlbšie posúdenie. Osobitne to platí v našom malom právnom prostredí s obmedzenou úrovňou právnej vedy nielen občianskeho či obchodného práva.

Predmetom tohto príspevku je komparatívne posúdenie trinásteho dielu , ktorý je systematicky zaradený do ôsmej časti a ôsmej hlavy zverejneného návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka. Trinásty diel je rozdelený do štyroch oddielov (§ 1261 až 1267), (§ 1268 až 1274), (§ 1275 až 1280), (§ 1281 až 1304). Príspevok porovnáva návrh zákona nielen s doterajšou úpravou matérie dopravných vzťahov tak, ako je obsiahnutá v § 760 až 773 Občianskeho zákonníka, v § 601 až 629 Obchodného zákonníka, ale aj s ostatnými, predkladateľom označovanými, prameňmi novej úpravy záväzkového práva.

Dôvodová správa predloženého návrhu novej úpravy záväzkového práva je pomerne strohá, a to najmä v jej osobitnej časti. Z návrhu zákona je zrejmé, že z formálneho hľadiska ide o čiastočnú rekodifikáciu Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. V dôvodovej správe sa konštatuje, že úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku nie je dostatočne prispôsobená podmienkam trhového hospodárstva.²⁾ Ako negatívny, historicky podmienený prvok doterajšej právnej úpravy sa uvádza dualizmus občianskeho a obchodného práva, ktorý má byť prekonaný monistickým (nevyhnutne komercionalizovaným) Občianskym zákonníkom tak, ako sa tomu stalo po prijatí nového kódexu v Českej republike.³⁾ S týmito východiskami nemožno nesúhlasiť. Slovenské záväzkové právo trpí zbytočným dualizmom občianskeho a obchodného záväzkového práva. Nielen právny diskurz, ale aj súdne rozhodovanie je zaťažené riešením kolíznych otázok dvoch právnych úprav. K tomu v poslednom čase prispel rozvoj spotrebiteľského práva, ktorý vytvoril osobitnú kategóriu spotrebiteľského záväzkového práva, s ktorého existenciou sa treba nevyhnutne vyrovnať aj v návrhu rekodifikácie. Nová konštrukcia záväzkového práva preto stojí pred pomerne náročnou úlohou zosúladenia relatívne na rôznych základoch vybudovaných systémov záväzkového práva. Na strane jednej je to komercionalizovaná úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku a na strane druhej rozvojom spotrebiteľského práva pretvorená úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Pôvodná úprava v Občianskom zákonníku bola v čase svojho prijatia adresovaná predovšetkým občanovi, či už vo vzťahu k druhému občanovi alebo k podnikateľovi. Posledný vývoj ochrany spotrebiteľa v záväzkový