Ministerstvo spravodlivosti SR ohlásilo 15. októbra 2018 začiatok prvej etapy rekodifikácie Občianskeho zákonníka a predložilo na neformálne pripomienkovanie návrh veľkej novelizácie Občianskeho zákonníka (ďalej len "návrh") spoločne s dôvodovou správou.1) Ambíciou predloženého návrhu je, zdá sa, zjednotenie záväzkovej úpravy pre občianske a obchodné vzťahy v spojení s nevyhnutnými zásahmi do všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Nemalá časť návrhu nepredstavuje iba precizáciu aktuálneho znenia účinnej úpravy a akési "očistenie od chýb", ale v niektorých častiach prináša celkom radikálny odklon od terajšieho stavu. Adekvátnou a pochopiteľnou reakciou je preto (podobne ako tomu bolo pri rekodifikačných prácach na občianskom práve azda vo všetkých príbuzných poriadkoch, menovite napríklad pri prácach na novom českom občianskom zákonníku) široká verejná diskusia odbornej verejnosti.
Niekoľko poznámok k navrhovanej novelizácii Občianskeho zákonníka (reakcia na článok J. Rohlíčkovej "novela Občianskeho zákonníka - niektoré otázky z pohľadu ochrany spotrebiteľa")
Vydáno:
30 minút čítania
NIEKOĽKO POZNÁMOK K NAVRHOVANEJ NOVELIZÁCII OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA (REAKCIA NA ČLÁNOK J. ROHLÍČKOVEJ "NOVELA OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA - NIEKTORÉ OTÁZKY Z POHĽADU OCHRANY SPOTREBITEĽA")
Mgr.
Veronika
Trojčáková
PhD.
Katedra občianskeho a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Od oficiálneho1) zverejnenia návrhu s dôvodovou správou ministerstvom aj menej dôsledný čitateľ odborných a vedeckých článkov zaiste spozoroval niekoľko reakcií na pripravovanú rekodifikáciu, ako aj pripomienok ku zneniu konkrétnych častí návrhu. Osobitne nás zaujal príspevok Jarmily Rohlíčkovej s názvom "Novela Občianskeho zákonníka - niektoré otázky z pohľadu ochrany spotrebiteľa", uverejnený v čísle 6/2018 časopisu Súkromné právo, pretože sa dotkol viacerých tém, ktoré sú nám blízke a podnietili nás napísaniu reakcie. Cieľom tejto reakcie však nie je kritizovať právne názory vyslovené v článku; reakciu na príspevok J. Rohlíčkovej vnímame skôr ako príležitosť nadviazať na niekoľko autorkiných myšlienok a na ich podklade formulovať k predloženému návrhu vlastné poznámky a pripomienky, a prispieť tak svojou časťou2) do stále prebiehajúcej diskusie. V časti reakcie na príspevok J. Rohlíčkovej sa budeme venovať dvom konkrétnym otázkam, ktorými sa J. Rohlíčková zaoberala, konkrétne otázke kumulácie kapitálových úrokov a úrokov z omeškania po odstúpení zmluvy o úvere, resp. po zosplatnení úveru, a problematike odstúpenia od zmluvy. V poslednej časti príspevku sa budeme zaoberať otázkou vhodnosti ponechania práva odstúpiť z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok v návrhu, ako aj možnosťami zmien alebo nahradenia tohto práva iným, z nášho pohľadu vhodnejším inštitútom.
1. Kumulácia kapitálových úrokov a úrokov z omeškania - nadobro vyriešený problém?
Otázka možnosti súbehu kapitálových úrokov a úrokov z omeškania po odstúpení od zmluvy o úvere a po vyhlásení predčasnej splatnosti v ostatnom období zarezonovala v odbornej verejnosti a problém je známy trvajúcou názorovou diskrepanciou medzi tými, ktorí v kumulácii oboch druhov úrokov nevidia zásadný problém, až po tých, pre ktorých je kumulácia z rôznych dôvodov neprijateľná.3)
Dôvodom názorového rozkolu k problematike kumulácie je pravdepodobne nejasne formulovaná úprava zmluvy o úvere (§ 497 až 507 OBZ), v rámci ktorej nie je, podľa nášho názoru, možné ani z jedného ustanovenia jednoznačne vyvodiť záver pre alebo proti prípustnosti kumulácie,4)ako aj chýbajúca norma riešiaca konkurenciu oboch druhov úrokov na úrovni všeobecnej úpravy záväzkov. Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že návrh má ambíciu tento problém vyriešiť novým znením v § 1114 ods. 1 návrhu (zvýraznené autorkou)
"[o]d poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z dlžnej sumy úrok v dohodnutej výške, najviac však v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona".
Podľa dôvodovej správy k § 1114 návrhu
"[n]ajväčší problém a diskusia sa v poslednej dobe vyvinula ohľadom času, za ktorý sa majú platiť úroky - preto zákon stanovuje výslovne, že je to od poskytnutia do vrátenia prostriedkov a úrok sa počíta vždy len z dlžnej sumy, ako to vyplýva z § 503 ods. 3 OBZ."
J. Rohlíčková, podľa nášho názoru, správne poukazuje na možné problematické uplatnenie ustanovenia v praxi, ak znova dôjde k situácii omeškania dlžníka s vrátením požičanej sumy peňazí po tzv. zosplatnen