NIEKOĽKO POZNÁMOK K NAVRHOVANEJ NOVELIZÁCII OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA (REAKCIA NA ČLÁNOK J. ROHLÍČKOVEJ "NOVELA OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA - NIEKTORÉ OTÁZKY Z POHĽADU OCHRANY SPOTREBITEĽA")
Od oficiálneho
1) zverejnenia návrhu s dôvodovou správou ministerstvom aj menej dôsledný čitateľ odborných a vedeckých článkov zaiste spozoroval niekoľko reakcií na pripravovanú rekodifikáciu, ako aj pripomienok ku zneniu konkrétnych častí návrhu. Osobitne nás zaujal príspevok Jarmily Rohlíčkovej s názvom "
Novela Občianskeho zákonníka - niektoré otázky z pohľadu ochrany spotrebiteľa", uverejnený v čísle 6/2018 časopisu Súkromné právo, pretože sa dotkol viacerých tém, ktoré sú nám blízke a podnietili nás napísaniu reakcie. Cieľom tejto reakcie však nie je kritizovať právne názory vyslovené v článku; reakciu na príspevok J. Rohlíčkovej vnímame skôr ako príležitosť nadviazať na niekoľko autorkiných myšlienok a na ich podklade formulovať k predloženému návrhu vlastné poznámky a pripomienky, a prispieť tak svojou časťou
2) do stále prebiehajúcej diskusie. V časti reakcie na príspevok J. Rohlíčkovej sa budeme venovať dvom konkrétnym otázkam, ktorými sa J. Rohlíčková zaoberala, konkrétne otázke kumulácie kapitálových úrokov a úrokov z omeškania po odstúpení zmluvy o úvere, resp. po zosplatnení úveru, a problematike odstúpenia od zmluvy. V poslednej časti príspevku sa budeme zaoberať otázkou vhodnosti ponechania práva odstúpiť z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok v návrhu, ako aj možnosťami zmien alebo nahradenia tohto práva iným, z nášho pohľadu vhodnejším inštitútom.
1. Kumulácia kapitálových úrokov a úrokov z omeškania - nadobro vyriešený problém?
Otázka možnosti súbehu kapitálových úrokov a úrokov z omeškania po odstúpení od zmluvy o úvere a po vyhlásení predčasnej splatnosti v ostatnom období zarezonovala v odbornej verejnosti a problém je známy trvajúcou názorovou diskrepanciou medzi tými, ktorí v kumulácii oboch druhov úrokov nevidia zásadný problém, až po tých, pre ktorých je kumulácia z rôznych dôvodov neprijateľná.3)
Dôvodom názorového rozkolu k problematike kumulácie je pravdepodobne nejasne formulovaná úprava zmluvy o úvere (§ 497 až 507 OBZ), v rámci ktorej nie je, podľa nášho názoru, možné ani z jedného ustanovenia jednoznačne vyvodiť záver pre alebo proti prípustnosti kumulácie,
4)ako aj chýbajúca norma riešiaca konkurenciu oboch druhov úrokov na úrovni všeobecnej úpravy záväzkov. Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že návrh má ambíciu tento problém vyriešiť novým znením v § 1114 ods. 1 návrhu (zvýraznené autorkou)
"[o]d poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z dlžnej sumy úrok v dohodnutej výške, najviac však v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona".
Podľa dôvodovej správy k § 1114 návrhu
"[n]ajväčší problém a diskusia sa v poslednej dobe vyvinula ohľadom času, za ktorý sa majú platiť úroky - preto zákon stanovuje výslovne, že je to od poskytnutia do vrátenia prostriedkov a úrok sa počíta vždy len z dlžnej sumy, ako to vyplýva z § 503 ods. 3 OBZ."
J. Rohlíčková, podľa nášho názoru, správne poukazuje na možné problematické uplatnenie ustanovenia v praxi, ak znova dôjde k situácii omeškania dlžníka s vrátením požičanej sumy peňazí po tzv. zosplatnen