Mgr. Veronika Trojčáková, PhD.

Úmrtie alebo ťažké ublíženie na zdraví blízkej osoby spravidla predstavuje závažný a citovo neľahko zvládnuteľný zásah do emocionálnej roviny života dotknutých osôb. Ak je úmrtie alebo poškodenie zdravia príbuzného alebo inej blízkej osoby dôsledkom protiprávneho konania – v praxi najčastejšie dopravnej nehody, pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti či násilnej trestnej činnosti – za určitých predpokladov právo poškodeným priznáva rad nárokov saturujúcich spôsobenú majetkovú a nemajetkovú ujmu. Práve nároky pozostalých osôb nemajetkovej povahy sa v poslednom období čoraz viac stávajú predmetom akademických debát a judikatórne závery spolu s návrhmi zmien legislatívnej povahy sú sledované pozorným okom odbornej verejnosti vo väčšej miere, než je zvyčajné.

Príspevok sa zaoberá problémom podmienok, splnenie ktorých je závislé od strany, ktorú splnenie podmienky zaťažuje, alebo je povinnej strane týmto podmieneným právnym úkonom uložená povinnosť. Článok sa zaoberá jednak otázkou všeobecnej prípustnosti dojednaní tohto typu podmienok v zmluvách a tiež právnymi následkami nesplnenia podmienky, ak povinná strana nie je motivovaná k jej splneniu. The article deals with the problem of the conditions the fulfilment of which depends upon the party, that shall be burdened by fulfilment of such condition or an obligation shall be imposed to this party to a contract. The article deals both with the general admissibility of these types of conditions in contracts as well as with the legal consequences of failure to fulfil the condition due to lack of motivation of the liable party.

Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave už dlhšie organizuje rad diskusných seminárov otvorených širokej odbornej verejnosti venovaných vždy konkrétnej právnej otázke, ktorá spravidla vyvoláva v teórii otázniky a v praxi aplikačné problémy. Posledný júnový diskusný seminár bol venovaný téme zodpovednosti za škodu spôsobenú použitou osobou (iným slovom, pomocníkom1 tretím osobám. Prioritnou otázkou diskusného seminára tak nebol prípad spôsobenia škody zamestnancom svojmu zamestnávateľovi (principálovi – tomu, kto pomocníka poveril určitou činnosťou), ale spôsobenie škody inému, mimo ich vzájomný vzťah stojacemu poškodenému subjektu. Diskusný seminár prebiehal formou riešenia prípadových štúdií cielených na vybrané právne otázky, čomu prispôsobíme aj štruktúru tohto príspevku.

Ministerstvo spravodlivosti SR ohlásilo 15. októbra 2018 začiatok prvej etapy rekodifikácie Občianskeho zákonníka a predložilo na neformálne pripomienkovanie návrh veľkej novelizácie Občianskeho zákonníka (ďalej len "návrh") spoločne s dôvodovou správou.1) Ambíciou predloženého návrhu je, zdá sa, zjednotenie záväzkovej úpravy pre občianske a obchodné vzťahy v spojení s nevyhnutnými zásahmi do všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Nemalá časť návrhu nepredstavuje iba precizáciu aktuálneho znenia účinnej úpravy a akési "očistenie od chýb", ale v niektorých častiach prináša celkom radikálny odklon od terajšieho stavu. Adekvátnou a pochopiteľnou reakciou je preto (podobne ako tomu bolo pri rekodifikačných prácach na občianskom práve azda vo všetkých príbuzných poriadkoch, menovite napríklad pri prácach na novom českom občianskom zákonníku) široká verejná diskusia odbornej verejnosti.

Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký rozdiel? Mgr. Veronika Trojčáková Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Trojčáková, V.: Ex tunc vs. ex...

Podľa prevládajúcej mienky odstúpenie od zmluvy spôsobuje okrem zániku záväzkov plynúcich zo zmluvy aj zánik všetkých akcesorických záväzkov vrátane tých, prostredníctvom ktorých boli zmluvné plnenia zabezpečené. Výnimku z východiska predstavuje judikatórny postoj v prospech trvania zabezpečenia po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s odkazom na špeciálnu právnu úpravu následkov odstúpenia. Cieľom príspevku je upriamiť pozornosť na účinok odstúpenia na zmluvou založený vzťah tak v Občianskom, ako aj v Obchodnom zákonníku, z čoho sa pokúsime vyvodiť závery aj pre otázku trvania či zániku súvisiacich zabezpečovacích práv.

V nadväznosti na diskusný seminár uskutočnený v rámci Trnavských právnických debát sa príspevok zaoberá otázkou kumulácie úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Autori v úvode prezentujú tak argumenty hrajúce v prospech kumulácie, ako aj argumenty proti nej. Čo do výsledku, autori dospeli k akejsi forme kompromisného riešenia vo vzťahu k obom proti sebe stojacim názorovým prúdom.

Cieľom článku je ponúknuť odpoveď na otázku, za akých podmienok rozhodca zodpovedá stranám sporu za spôsobenú škodu v rozhodcovskom konaní v prípade porušenia niektorej zo svojich povinností. V príspevku sa snažíme odôvodniť, že jeho zodpovednosť je zodpovednosťou kontraktuálnou, a to občianskoprávnou. Približujeme rozsah povinností rozhodcu, ktorých porušenie môže viesť k jeho zodpovednosti za škodu, a jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu. Súčasne sa ukazujú prípady, kedy by nemalo byť možné vyvodzovať voči rozhodcovi zodpovednosť za spôsobenú škodu. V závere sa snažíme vysporiadať s názorom o pasívnej legitimácii zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu v konaní o náhradu škody a argumentujeme v prospech pasívnej legitimácie samotného rozhodcu za spôsobenú škodu.