Civilné konanie

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2024 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len "okresný súd") č. k. 24C/22/2019-131 z 3. decembra 2019 a jeho rozsudkom č. k. 24C/22/2019-283 zo 6. mája 2021, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len "krajský súd") č. k. 7Co/9/2022-373 z 18. mája 2022 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 1Cdo/33/2023 z 20. marca 2024, a v časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu z 20. marca 2024 ju prijal na ďalšie konanie.

Príspevok sa zaoberá problematikou nejednoznačnosti právnej úpravy v súvislosti s uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a obrany, predovšetkým v súvislosti s navrhovaním dôkazov. Z právnej úpravy jednoznačne nevyplýva, či strana, ktorá má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, môže kedykoľvek počas konania zobrať svoj návrh na vykonanie dôkazu späť, a či je súd takýmto späťvzatím viazaný. Inými slovami, či môže súd dôkaz vykonať aj po tom, čo strana súdu oznámila, že na vykonaní dôkazu netrvá a svoj návrh na vykonanie dokazovania zobrala späť. Táto nejednoznačnosť má za následok rozdielny prístup súdu a nerešpektovanie „späťvzatím“ návrhu na vykonanie dôkazov, a to ani v prípadoch, ak je späťvzatie návrhu logicky odôvodnené zmenou pomerov v prebiehajúcom konaní.

Stav non liquet sa týka zisťovania skutkového stavu a predstavuje stav, kedy súd už vyčerpal všetky možnosti pre objasnenie skutkového stavu a napriek tomu sudca nenadobudol vnútorné presvedčenie o pravdivosti...

Úvod Vynález a rozvoj internetu za ostatných 50 rokov bol určite jedným z najdôležitejších technologických vynálezov dvadsiateho storočia. Jeho vznik a fungovanie výrazne ovplyvnilo množstvo aspektov každodenného života, najmä komunikáciu,...

Dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané,...

1 Úvod Hneď na úvod je vhodné uviesť, že ambíciou tohto príspevku nie je a ani nemôže byť holistický prístup k problematike prieťahov v odvolacom konaní, ktorého výsledkom by...

Významný právny teoretik 19. storočia, Rudolf von Ihering, vníma právo ako živú silu, ako výsledok boja. Každý človek je v boji za vlastné právo súčasne bojovníkom za právo v záujme spoločnosti a tento boj má človeku pomôcť uvedomiť si vlastné postavenie nositeľa subjektívnych práv pri obrane svojich legitímnych záujmov.

Autor sa v príspevku venuje implementácii inštitútu zabezpečovacieho opatrenia do civilného procesu. Zdôrazňuje najmä potrebu ekonomického a praktického pohľadu na právne pravidlá, ktoré jeho aplikáciu ovplyvňujú. Naznačuje množstvo otázok, ktoré jeho spájanie so záložným právom vyvoláva. Zabezpečovacie opatrenia zároveň porovnáva s podobnými inštitútmi v nemeckom a švajčiarskom práve. Nastoľuje otázku posudzovania nariadeného zabezpečovacieho opatrenia ako zabezpečovacieho opatrenia na účely insolvenčných konaní. Argumentáciou dospieva k záveru, že zabezpečovacie opatrenie sa na insolvenčnej podstate dlžníka voči iným veriteľom nepresadzuje.

Článok sa zaoberá inštitútom predbežného právneho posúdenia veci z pohľadu aplikačnej praxe a nadväzuje na doterajšie odborné príspevky k tejto téme. Snahou autora je pripomenúť pôvodný úmysel zákonodarcu a konkretizovať hranice obsahu a rozsahu predbežného stanoviska súdu. Na tieto účely je v poslednej časti článku koncipované navrhované znenie § 181a CSP (ako potenciálny návrh de lege ferenda).

Príspevok sa venuje otázke, čo je arbitrárne právne posúdenie, aký je jeho vzťah k nesprávnemu právnemu posúdeniu, a tomu, či je arbitrárne právne posúdenie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Jeho ambíciou je zodpovedať na otázku, či je potrebné arbitrárne právne posúdenie namietať ako prvý dovolací dôvod podľa § 431 CSP alebo ako druhý dovolací dôvod podľa § 432 CSP, teda ako nesprávne právne posúdenie. Zodpovedanie uvedených otázok má praktický dopad a môže uľahčiť a najmä zjednotiť posudzovanie prípustnosti dovolania dovolateľmi, ako aj dovolacím súdom. Nakoniec to má význam aj pre ústavný súd, ktorý v rámci posudzovania prípustnosti ústavnej sťažnosti skúma vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov v rámci všeobecného súdnictva.

Náhrada tzv. stratenej šance nie je v našich právnych podmienkach príliš známa, no napriek tomu sa s použitím tohto pojmu v praxi stretávame, a to najmä v medicínskych sporoch. Jej uplatnenie je možné vidieť predovšetkým v prípadoch neistej kauzality, ktorú je možné korigovať viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je práve teória straty šance. Ide o koncept, ktorý je výnimočný v tom, že prichádza so sui generis chráneným statkom, a to šancou. Nechráni sa teda život ani zdravie, ale chráni sa šanca jednotlivca, ktorá predstavuje novú nahraditeľnú a reparovateľnú ujmu. Spôsob použitia tejto teórie v praxi a jej prípadné možné uplatnenie v rámci slovenského deliktného práva sú síce zaujímavé, no prinajmenšom sporné.

Obsah tohto odborného článku je zameraný na problematiku identifikácie osoby odosielateľa emailu. Autor sa venuje právnej podstate emailovej komunikácie, autentifikácii emailu, lokalizácii IP adresy a následne určeniu osoby odosielateľa emailu.

V príspevku sa autor snaží mapovať súčasnú právnu úpravu vád (nedostatkov) rozhodnutí orgánov právnických osôb súkromného práva, právne následky týchto vád a možnosti ich autoritatívneho súdneho určenia. V nadväznosti na skôr prezentované názory o rozhodnutiach orgánov právnických osôb ako právnych úkonov sa autor snaží odôvodniť, že hoci spravidla chýba osobitná právna úprava, ktorá by upravovala dôvody neplatnosti rozhodnutí orgánov právnických osôb, môžeme na ne aplikovať všeobecné pravidlá o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Taktiež absencia úpravy osobitnej žaloby, ktorej predmetom je prieskum rozhodnutí orgánu právnickej osoby súkromného práva, nevylučuje možnosť podať všeobecnú určovaciu žalobu podľa Civilného sporového poriadku.

Žalovaný může kdykoliv v průběhu řízení uznat nárok, který je proti němu žalobou uplatňován. Procesním následkem je vydání rozsudku pro uznání, který slovenský soud vydá pouze k návrhu žalobce.V českém právním prostředí lze nadto rozsudek pro uznání použít i bez výslovné vůle žalovaného, nebo dokonce přímo proti jeho vůli, a to na základě fikce (domněnky) uznání.

Uplatňovanie majetkového cenzu v rámci dovolacieho konania v sporoch s ochranou slabšej strany v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR podnietilo úvahy o vhodnosti aplikácie tohto cenzu len na slabšiu stranu a tým spôsobené odopretie prístupu k dovolaniu druhej strany. Majetkový cenzus je diskutabilný aj v kontexte sporov o nárok na náhradu škody na zdraví.K stavu právnej neistoty prispieva nekonzistentnosť rozhodnutí zo strany Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

V súvislosti s rekodifikáciou civilného práva procesného prišlo, okrem iného, aj k výraznej koncepčnej zmene dočasných (neodkladných a zabezpečovacích) opatrení súdu. V súvislosti so stručnosťou právnej úpravy sa tak vynára otázka, ktorý druh dočasného opatrenia treba použiť na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov na bankovom účte. Článok razí tézu, že v takomto prípade sa možno vždy domáhať nariadenia neodkladného opatrenia. Problematickým aspektom však je aj rozsah zabezpečenia peňažných prostriedkov, ktorý by mal korelovať s rozsahom následnej exekúcie. Vzhľadom na absenciu podrobnej právnej úpravy však zákon túto otázku nerieši.

ZSP 52/2021 § 382 Civilného sporového poriadku § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Pokiaľ v civilnom sporovom konaní strana sporu sama vo svojom vyjadrení adresovanom súdu...

V. Zásahy do cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti výrokmi štátom použitých osôb v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Českej republiky Česká súdna prax pristúpila k rozhodovaniu sporov, v ktorých sa...

Článok analyzuje následky porušenia povinnosti súdu uviesť stranám sporu, ako sa predbežne právne javí vec. Analyzuje rôzne alternatívy situácií, ktoré môžu vzniknúť.Autorky sa primárne zamýšľajú nad otázkou, či v tomto smere ide o procesnú vadu, a zároveň o takú procesnú vadu, ktorá by zakladala prípustnosť odvolania. Argumentačné závery sú podporené aktuálnou rozhodovacou činnosťou súdnych autorít.

KERECMAN, P.: Pasívna legitimácia pri zásahoch do cti, dôstojnosti a dobrej povesti výrokmi osôb použitých pri informovaní o výkone verejnej moci (1. časť). Právny obzor, 104, 2021, č. 3,...