Autor sa venuje problematike dĺžky odvolacieho konania v rámci civilného procesu. Cieľom príspevku je verifikácia či falzifikácia hypotézy založenej na tvrdení, že od účinnosti právnej úpravy CSP došlo k zrýchleniu odvolacieho konania. Autor preukazuje a ďalej rozoberá zásadné inštitúty, ktoré, podľa jeho názoru, majú významný potenciál ovplyvniť trvanie odvolacieho konania. Príspevok v nemalom rozsahu vychádza aj z kvantitatívnej stránky problematiky. V závere príspevku dochádza k stručnému vyhodnoteniu nastolenej hypotézy.
The author deals with the issue of the duration of appeal proceedings in civil litigation. The aim of the paper is to verify or falsify the hypothesis under which the appeal proceedings have been accelerated due to the Code of Civil Contentious Litigation. The author points out and subsequently discusses the fundamental elements of the currently effective legal regulation, which have a significant potential to influence the duration of the appeal proceedings. The paper also draws, to a considerable extent, on the quantitative aspect of the issue. In the conclusion, the outlined hypothesis is briefly evaluated.
IVANČO, M.: Prieťahy v odvolacom konaní a nadmerná vyťaženosť odvolacích súdov v civilnom procese – mýty vs. fakty; Justičná revue, 76, 2024, č. 4, s. 423 – 438.
Kľúčové slová: odvolacie konanie, prieťahy v odvolacom konaní, dispozičný čas, občianskoprávna agenda, civilný proces.
Key words: appellate proceedings, delays in appellate proceedings, disposition time, civil law agenda, civil procedure.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; Dôvodová správa k zákonu č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;Dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
1 Úvod
Hneď na úvod je vhodné uviesť, že ambíciou tohto príspevku nie je a ani nemôže byť holistický prístup k problematike prieťahov v odvolacom konaní, ktorého výsledkom by bola kompaktná, uzavretá a plne vyčerpávajúca množina problémov spolu s ich riešeniami. Naopak, vychádzame a bližšie sa venujeme niekoľkým možným a zrejme najmarkantnejším faktorom majúcim vplyv na rýchlosť a efektívnosť odvolacieho konania.
Cieľom nie je podať iba "suchý" rozbor pozitív právnej úpravy konania o odvolaní, spätej s prijatím zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako "
CSP"), ale aj kriticky sa zamyslieť nad prípadnými ďalšími možnosťami zákonodarcu či priam sudcu ako arbitra konania. V mnohom tak tento príspevok supluje, dá sa povedať tradičné,
de lege ferenda
návrhy.
Právna úprava
CSP upravuje niekoľko celkom inovatívnych či len mierne pozmenených inštitútov, ktoré majú urýchliť odvolacie konanie a napomôcť odbremeneniu odvolacích súdov a ich prílišnej vyťaženosti. Význam týchto inštitútov pre odvolacie konanie je potrebné vnímať v ich vzájomnej súvislosti, keďže konkrétnym inštitútom sotva možno priradiť kvantifikovateľnú hodnotu ich významu pre zefektívnenie a celkové urýchlenie odvolacieho konania, na základe ktorej by bolo možné tieto inštitúty objektívne posúdiť.
Na to nadväzuje ďalej zvolená štruktúra tohto príspevku, ktorá sa nesnaží preferovať (a tým aj zvýrazňovať) akýkoľvek z analyzovaných prvkov právnej úpravy, zefektívňujúcich odvolacie konanie. Vychádzame skôr zo systematiky (a postupnosti) zákona. Snáď s výnimkou možnosti späť vzatia žaloby po rozhodnutí prvoinštančného súdu, s ktorou vedieme krátku polemiku a ktorá je z tohto dôvodu umiestnená pred posúdením kvantitatívnej stránky nastolenej problematiky a samotným záverom tohto príspevku.
Vzhľadom na doposiaľ uvedené si vo svojom príspevku explicitne stanovujeme za cieľ verifikáciu či falzifikáciu nasledujúcej hypotézy: "
".
2 Aplikácia koncentrácie v odvolacom konaní
Pre urýchlenie nielen odvolacieho konania má enormný význam inštitút sudcovskej (vhodnej) a zákonnej (nutnej) koncentrácie, ku ktorých podstatnému etablovaniu došlo prijatím
CSP. V právnej úprave zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "
OSP") sa v istej podobe uplatňovala zákonná koncentrácia podľa
§ 118a OSP, ktorá však mala obmedzené uplatnenie a uplatňovala sa len v určitých taxatívne uvedených typoch konaní
1)
, v rámci ktorých bolo možné predložiť dôkaz len do určitého okamihu, ktorým bolo skončenie prvého pojednávania.
2)
Sudcovskú koncentráciu konania náš právny poriadok pred prijatím
CSP vôbec nepoznal.
Koncentrácia konania môže mať za následok predovšetkým osobitnú procesnoprávnu sankciu v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany. Ak teda určitý procesný úkon strany nie je vykonaný včas, resp. je vykonaný až po uznesení o skončení dokazovania, súd naň nemusí prihliadnuť, prípadne sú s týmto spojené iné následky ako dokonca znášanie zavinených trov konania, keď sa strana dostane do omeškania s predložením určitého prostriedku pro
