Niekoľko úvah o právnej úprave rozsudku pre zmeškanie

Profesor Emil Ott vo svojom diele z roku 1898 uvádza myšlienku, podľa ktorej ¹⁾ Táto myšlienka bola u profesora Otta úvodom k výkladu rozsudku pre zmeškanie. Práve rozsudok pre zmeškanie predstavuje zákonom predpokladaný procesný inštitút, ktorého účelom je, aby nečinnosť strán sporu nezmarila účel civilného sporového konania a aby nečinnosť strán sporu (najmä žalovaného) nespôsobovala zbytočné prieťahy v konaní (čo bol aj dôvod, prečo bol rozsudok pre zmeškanie novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 232/1995 Z. z. znovu zavedený do právneho poriadku SR). Súčasná právna úprava rozsudku pre zmeškanie obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.) diferencuje medzi rozsudkom pre zmeškanie pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku obe formy kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného alebo žalobcu v konaní, ktorá spočíva najmä v absencii splnenia povinnosti tvrdiť a povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi alebo v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie.²⁾ Hlavný rozdiel medzi rozsudkom pre zmeškanie pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania spočíva najmä v tom, že kým v prípade rozsudku pre zmeškanie pred nariadením pojednávania má súd len možnosť touto formou rozsudku konanie ukončiť, v prípade rozsudku pre zmeškanie po nariadení pojednávania súd podľa doslovného textu zákona už nemá možnosť akejkoľvek úvahy o rozhodnutí sporu touto formou rozsudku, ale po splnení zákonom ustanovených formálnych predpokladov a na návrh prítomnej strany sporu tak rozhodnúť musí (medzi ďalšie významné rozdiely patrí napr. že pred nariadením pojednávania je možné vydať len rozsudok pre zmeškanie žalovaného nie však žalobcu a iné). Z tohto dôvodu sa ďalej budeme zaoberať najmä právnou úpravou rozsudku pre zmeškanie po nariadení pojednávania, i keď sa okrajovo dotkneme aj rozsudku pre zmeškanie pred nariadením pojednávania.

Podľa § 274 CSP: ³⁾ Z citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po nariadení pojednávania je možné vo veci rozhodnúť len v prípade žaloby o splnenie povinnosti [§ 137 písm. a) CSP], a to za podmienky, že žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, bol zároveň poučený o možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie, bez ospravedlnenia sa na toto nariadené pojednávanie nedostavil a žalobca na pojednávaní navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP pojmovo predpokladá, že si žalovaný splnil svoje procesné povinnosti vyjadrené v § 167 CSP, vyjadril sa k podanej žalobe a predložil na svoju obranu dôkazy.⁴⁾Aj v rozhodnutiach okresných súdov už možno nájsť kontumačné rozsudky, ktoré boli vydané v konaní, v ktorom strana síce bola aktívna z hľadiska písomných podaní, ale nedostavila sa na nariadené pojednávanie (buď vôbec, alebo s meškaním), v dôsledku čoho okresné súdy rozhodli rozsudkom pre zmeškanie. Jeden z prvostupňových súdov toto rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v uznesení, v ktorom zamietol návrh strany sporu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, odôvodnil nasledovne: ⁵⁾