Nenápadná, no podstatná zmena v rámci rekodifikácie civilného procesu priniesla spolu s medzitýmnym rozsudkom, ako sme ho poznali doteraz, aj jeho nový variant. Obidve podoby medzitýmneho rozsudku sú priblížené v historickom a komparatívnom kontexte a sú načrtnuté niektoré otázky, ktorých zodpovedanie si nová právna úprava nevyhnutne bude vyžadovať.
K REKODIFIKOVANÉMU MEDZITÝMNEMU ROZSUDKU
JUDr.
Alexander ml.
Bröstl
externý doktorand, Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach; advokát, Advokátska kancelária Bröstl & Čentík
Úvod
Dôvodová správa k vládnemu návrhu Civilného sporového poriadku (prijatý ako zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov - ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") môže svojho čitateľa v časti o medzitýmnom rozsudku zmiasť. Konštatuje sa v nej len to, že sa preberá právna úprava zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky súdny poriadok" alebo "OSP"), čomu však nezodpovedá schválená textácia ustanovení o medzitýmnom rozsudku.1)Je to dané tým, že v priebehu legislatívneho procesu bol v zákonodarnom zbore prijatý pozmeňovací návrh, ktorý dal medzirozsudku dnešnú podobu; odôvodnenie je aj v tomto prípade lakonické:
"Normativizuje sa teoretické vymedzenie čiastočného a medzitýmneho rozsudku."
2)Podrobnejšie vysvetlenie novej úpravy priniesol komentár Mareka Števčeka k Civilnému sporovému poriadku,3) podľa ktorého je po novom potrebné rozlišovať dva druhy medzitýmneho rozsudku, a to:
1.
medzitýmny rozsudok o žalobe o základe alebo dôvode procesného nároku a
2.
medzitýmny rozsudok o prejudiciálne pôsobiacom práve.4)
Príspevok skúma domáce formovanie sa tohto inštitútu počas predchádzajúcich kodifikácií, jeho koncepciu v spríbuznených zahraničných úpravách a uvažuje nad niektorými aspektmi jeho súčasnej podoby.
Zwischenurteil ako predloha
Autori rekodifikácie civilného procesu sa pri úprave medzitýmneho rozsudku v Civilnom sporovom poriadku prihlásili k rakúskemu
Zivilprozessordnung
(ďalej len "rakúsky ZPO"),5)ktorého súčasťou je od jeho prijatia v roku 1895 medzitýmny rozsudok o základe nároku (Grundurteil
) a medzitýmny rozsudok o prejudiciálne pôsobiacom práve (Grundlagenurteil)
. Iba nedávno, v roku 2011, sa súčasťou rakúskej úpravy stal osobitný medzitýmny rozsudok o premlčaní (Zwischenurteil zur Verjährung
).6)Medzitýmny rozsudok o základe nároku prichádza do úvahy, len ak možno predmet sporu rozdeliť na základ a sumu (výšku nároku), a zodpovedá v našich končinách známemu vymedzeniu medzitýmneho rozsudku. Medzirozsudok o prejudiciálne pôsobiacom práve nadväzuje na uplatnenie "medzižaloby" (
Zwischenantrag auf Feststellung
) o určenie existencie/neexistencie práva alebo právneho vzťahu, od ktorého úplne alebo čiastočne závisí konečné rozhodnutie.7) Medzitýmny rozsudok o premlčaní predpokladá uplatnenie námietky premlčania; súd potom môže aj bez návrhu rozhodnúť o tom, že nárok nie je premlčaný a v inštančnom postupe je posudzované len samotné premlčanie, skôr ako by podľa okolností muselo byť vykonané rozsiahle dokazovanie.8) Nedokázali sme nájsť presnú informáciu o tom, prečo bolo potrebné vymedziť tento medzirozsudok osobitne oproti