Článok sa zaoberá problematikou právnej možnosti zabezpečovania nárokov poškodených osôb prostriedkami podľa Civilného sporového poriadku, a to v situáciách, kedy si poškodení svoje nároky uplatnili v adhéznom konaní, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou trestného konania. Autor tak reaguje na právne závery vyplývajúce z recentnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, konkrétne z rozhodnutia R 4/2025. Autor prostredníctvom článku vymedzuje povahu adhézneho konania a nárokov, ktoré sú v ňom uplatňované, a následne analyzuje, či civilná procesualistika umožňuje tieto nároky zabezpečovať inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Autor sa napokon v článku venuje aj porovnaniu efektivity a právnych účinkov zabezpečovania nárokov poškodeného prostriedkami civilného a trestného práva.
Úvod
Nie je tomu tak dávno, čo Najvyšší súd SR publikoval v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky svoje rozhodnutie s označením R 4/2025,
1)
ktorého právna veta znie:
"Rozhodnutie, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva bez toho, aby súčasne uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, je rozhodnutím, ktorým sa konanie o zabezpečovacom opatrení končí, a preto je dovolanie proti takémuto rozhodnutiu podľa § 420 CSP prípustné."
Ambíciou tohto príspevku však nie je analyzovať či konfrontovať citovanú právnu vetu, s ktorou sa vo všeobecnosti súhlasiť dá. Osobitne v prípade, ak ide o prístup jednotlivca k dovolaciemu súdu v prípade osobitných procesných postupov konfrontujúcich základné princípy sporového konania v podobe kontradiktórnosti a rovnosti zbraní sporových strán, ktoré sú prevážené naliehavosťou záujmu žalobcu na bezodkladnej úprave pomerov zriadením záložného práva k majetku žalovaného. Okrem citovanej právnej vety o sile judikátu je totiž odkazované uznesenie Najvyššieho súdu SR zaujímavé aj z toho dôvodu, že otvára diskusiu v otázke právnej možnosti zabezpečenia nárokov poškodených, ktorí si svoje nároky uplatnili v trestnom konaní prostredníctvom prostriedkov poskytovaných Civilným sporovým poriadkom.1. Skutkové okolnosti rozhodnutia R 4/2025
Z odôvodnenia v úvode identifikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (t. j. R 4/2025) vyplýva, že žalobca sa domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia voči majetku žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, pretože mal disponovať pohľadávkou na náhradu škody voči žalovanej v 1. rade, ktorú mala spôsobiť ako člen štatutárneho orgánu žalobcu. Žalobca sa domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia aj voči žalovanému v 2. rade z dôvodu, že majetok, voči ktorému jeho návrh smeroval, podliehal hmotnoprávnemu režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2)
Pomyselným katalyzátorom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia malo byť uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorou žalovaná v 1. rade previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú vlastnila.
Zo skutkových okolností veci preskúmavanej Najvyšším súdom SR tiež vyplýva, že škoda mala byť spôsobená vo výške takmer milión eur, pričom táto mala vzniknúť v dôsledku uzatvorenia nevýhodných zmlúv o správe dôležitého majetku žalobcu. Za azda najpodstatnejšiu skutkovú okolnosť však na účely tohto článku možno považovať skutočnosť, že o skutkových okolnostiach týkajúcich sa nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej v 1. rade, bolo v čase vydania zabezpečovacieho opatrenia, jeho potvrdenia odvolacím súdom a zrejme aj v čase rozhodovania Najvyššieho súdu SR vedené trestné konanie, ktoré bolo zrejme vedené práve voči žalovanej v procesnom postavení podozrivej.
Na podklade zisteného (t. j. hodnoverne osvedčeného) skutkového stavu tak Okresný súd Prešov vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľný majetok žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Uznesenie Okresného súdu Prešov bolo potvrdené odvolacím súdom, pričom ani v jednom uznesení nebola žalobcovi uložená povinnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody v konaní o veci samej. Táto okolnosť následne založila dôvodnosť prijatia právnej vety o akceptácii procesnej prípustnosti dovolania smerujúceho voči zabezpečovaciemu opatreniu v prípadoch, ak