Mimoriadne opravné prostriedky v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní

Treba zdôrazniť, že dieťa je neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej rodiny a aby mohli rodiča rozvíjať rodičovstvo a tým dieťa chrániť, musia mať na to priestor. Zákonné právo rodičov na zásadne priamy kontakt s dieťaťom preto nesmie byť bagatelizované, zahmlievané a obchádzané. Akúkoľvek neistotu v týchto vzťahoch možno vnímať na ťarchu dieťaťa. ¹⁾ Aj z judikatúry rôznych súdnych autorít s dôrazom na rozhodnutia ESĽP možno identifikovať odkaz na najlepší záujem dieťaťa, ktorý sa kladie na prvé miesto. Tento princíp však nemožno vnímať izolovane a určite má svoje opodstatnenie v dvoch rovinách. Jednak z hľadiska zachovania stabilného prostredia pre výchovu a rozvoj dieťaťa a jeho záujmov a na strane druhej musí byť konfrontovaný s princípom proporcionality, ktorý má svoje miesto pre hľadanie rovnováhy medzi prípadnými konfliktnými záujmami. Ustanovené všeobecné východiská majú svoje opodstatnenie aj pri riešení konfliktov v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa ("únos dieťaťa"), kde významnú úlohu zohrávajú procesné záruky, spočívajúce v striktnom zachovaní zásad spravodlivého procesu. ²⁾

Problematika medzinárodných rodičovských únosov detí je upravená v haagskom Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (HÚD) z 25. októbra 1980. Slovenská republika k nemu pristúpila 28. decembra 1992. K ratifikácii však došlo až 7. novembra 2000 a platnosť nadobudol od 1. februára 2001. K 1. júlu 2016 má HÚD 94 zmluvných štátov ³⁾ .

Pre členské štáty EÚ platí osobitná úprava nariadenia Brusel II bis, ktorá vychádza z HÚD, je však omnoho podrobnejšia a detailne sa zaoberá postupom súdov, dôvodmi pre ktoré súd zamietne návrh na navrátenie dieťaťa, príslušnosťou súdov v prípade protiprávneho premiestnenia dieťaťa (čl. 9 až 11) a výkonom rozhodnutia o navrátení dieťaťa (čl. 42).

Nariadenie Brusel II bis vo svojich úvodných ustanoveniach deklaruje, že predstavuje doplňujúcu úpravu k HÚD. Vzájomný vzťah oboch predpisov je potom riešený v čl. 60 nariadenia Brusel II tak, že je výslovne ustanovené, že vo vzťahoch medzi členskými štátmi má nariadenie prednosť pred HÚD.

Ako HÚD, tak nariadenie Brusel II bis sú aplikovateľné priamo a majú prednosť pred vnútroštátnym právom. Priama použiteľnosť aj prednosť nariadenia Brusel II bis vyplýva z čl. 288 Zmluvy o fungovaní EU a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Prednosť medzinárodnej zmluvy pred vnútroštátnym právom je zakotvená v čl. 7 ods. 5 Ústavy SR.

S účinnosťou od 1. augusta 2022 vstúpi do účinnosti revidované Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj "revidované nariadenie").

Nariadenie samostatne upravuje "návratové konanie". Z obsahu revidovaného nariadenia je zrejmé, že nelimituje prípustnosť opravných prostriedkov proti meritórnemu rozhodnutiu vydanému v tomto konaní a možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom ponecháva na úpravu toho ktorého členského štátu.

Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len "CMP") v šiestom diely jeho II. časti. ⁴⁾ Treba zdôrazniť, že systematické začlenenie právnej úpravy procesného postupu v "návratovom konaní" nie je samoúčelné, a že táto úprava v plnej miere reflektuje osobitosti vecí, prerokovávaných a rozhodovaných v režime mimosporového konania. Napriek vzájomnému vzťahu Civilného sporového a mimosporového poriadku a subsidiárnemu použitiu Civilného sporového poriadku, právna úprava prípustnosti opravných prostriedkov má v Civilnom mimosporovom poriadku povahu lex specialis. V intenciách platnej právnej úpravy je proti rozhodnutiu vydanému v návratovom konaní prípustný riadny opravný prostriedok - odvolanie a s účinnosťou od 1. júna 2019 vzhľadom na novelizované znenie § 75 CMP aj žaloba na obnovu konania. Podľa § 76 CMP v návratových konaniach nie je prípustné dovolanie. Žaloba na obnovu konania predstavuje osobitný procesný prostriedok, v doktríne procesného práva označovaný ako mimoriadny, pretože jej využitie je limitované veľmi zásadným filtrom zachovania nie len procesných podmienok, ale aj podmienok prí