Články

Príspevok sa zaoberá trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, a to so zameraním najmä na problematiku naplnenia znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty, spočívajúceho v prekonaní prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Analyzovaná je odborná literatúra i aplikačná prax najmä súdov Slovesnej republiky v tejto otázke. Zároveň sú prezentované názory autora na definovanie tohto znaku.

Po publikáciách venovaných Vladimírovi Fajnorovi, z roku 2017, a Augustínovi Ráthovi, z roku 2018, sa na knižný trh dostala v závere minulého roka biografia nášho ďalšieho popredného advokáta, z edície Významní slovenskí právnici. Jej autorom je riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV a člen Komisie pre históriu advokácie SAK, doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc. Systematicky je kniha členená po predslove a úvode na 4 kapitoly, záver, prílohy, zoznam použitej literatúry, sumár, súhrn a medailón autora.

Úvodom tohto textu je potrebné konštatovať, že recenzovaná kniha je spracovaná nielen na vysokej odbornej a faktografickej úrovni, čo vyplýva z ďalej uvádzaných kapitol, ale aj veľmi pútavou čitateľskou formou približuje takú zložitú a dynamickú problematiku, akou je trestné právo v širokých historických a spoločenských udalostiach, navyše, od jej najstarších prvopočiatkov.

Právo na informácie a jemu zodpovedajúca povinnosť normatívne vymedzených subjektov informácie sprístupniť je kľúčovým prvkom vzťahu medzi štátom a územnou samosprávou na jednej strane a jednotlivcom na druhej strane. Zmyslom práva na informácie je vytvorenie predpokladov pre participáciu občianskej spoločnosti, resp. jednotlivca na veciach verejných, ako aj pre slobodné utváranie názorov jednotlivca, ktorého predpokladom je práve jeho informovanosť.1) Je preto len prirodzené, že normatívna úprava práva na informácie a jej súdna reflexia je predmetom živého záujmu právnej vedy, ktorý sa potom odráža v relatívne bohatej odbornej spisbe tak slovenskej proveniencie,2) ako aj českej proveniencie.3) Jedným z najnovších knižných príspevkov do tejto odbornej spisby je publikácia IKRÉNYI, P., BAKO, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár; vydaná vo vydavateľstve C. H. Beck, Bratislava (ďalej len "recenzovaný komentár").4)

rozsudok z 25. apríla 2024 k sťažnosti č. 10219/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na primeranú lehotu civilného konania)

rozhodnutie z 13. februára 2025 k sťažnosti č. 6251/20 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na kontradiktórne súdne konanie)

rozsudok Veľkej komory Súdu z 1. apríla 2025 k sťažnostiam č. 2799/16, 2800/16, 3124/16 a 3205/16 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie korešpondencie) a článku 13 Dohovoru (právo na efektívny prostriedok nápravy) v kontexte poskytnutia informácií získaných v rámci trestného stíhania orgánu zodpovednému za dohľad nad hospodárskou súťažou

rozsudok z 27. marca 2025 k sťažnosti č. 30336/22 pre porušenie článku 2 Dohovoru (právo na život) v kontexte neúčinného vyšetrovania smrti spôsobenej vystavením toxickým látkam

rozsudok z 1. apríla 2025 k sťažnosti č. 27455/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v kontexte nezávislosti a nestrannosti Najvyššieho správneho súdu v konaní o žalobe o náhradu škody za porušenie práva Európskej únie

rozsudok z 3. apríla 2025 k sťažnosti č. 56114/18 pre porušenie článku 2 Dohovoru (právo na život) v kontexte ochrany života ženy pred násilím zo strany jej partnera

rozsudok z 8. apríla 2025 k sťažnosti č. 22077/19 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) v kontexte využitia parlamentnej výsady pri zverejnení dôvernej informácie o súkromí známeho podnikateľa

rozsudok z 3. apríla 2025 k sťažnosti č. 9796/17 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu) v kontexte zaobchádzania polície s novinárom počas protestov

rozsudok z 8. apríla 2025 k sťažnosti č. 47600/17 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu) uložením pokuty advokátovi za urážku súdu

rozhodnutie z 27. februára 2025 k sťažnosti č. 42148/21 pre porušenie článku 5 ods. 3 a ods. 4, článku 6 ods. 2 Dohovoru (väzba v prípravnom konaní)

Explicitní legislativní vymezení podezřelého, resp. podezřelé osoby, bylo nedávno včleněno do právního řádu Slovenské republiky. Na rozdíl od slovenské právní úpravy si Česká republika musí vystačit s implicitním vyvozením definice poškozeného. Takový stav však po dlouhou dobu panoval i na Slovensku, proto je třeba se ptát, v čem bude novelizovaná právní úprava v SR přínosnější. Nová právní úprava v podobě institutu podozrivé osoby sleduje zlepšení právního postavení podezřelé osoby, a to podle inspirace postavení obviněného, zejména v otázce a rozsahu jejích práv.

Autorka sa v predkladanom príspevku sústreďuje na problematiku doktríny plodov otráveného stromu, keďže predmetná teória má v rámci trestného konania v súčasnosti pomerne kontroverzné postavenie. Predmetný článok analyzuje danú doktrínu, pričom poukazuje na aplikačnú prax vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Autorka v článku analyzuje právne aspekty trestných činov sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona a súlože medzi príbuznými podľa § 203 Trestného zákona. Pozornosť je zameraná aj na tematiku ich jednočinného súbehu a jeho trestania.

Článek se zaměřuje na makroekonomické ukazatele, které mají přímý vliv na problematiku bankovního sektoru, a to především úvěrů a podrobně pojednává o úvěrové smlouvě, o smlouvě o zápůjčce a o zajišťovacím institutu - finanční záruce. Smlouva o úvěru je upravena v občanském zákoníku. Zákon vymezuje za podstatné náležitosti smlouvy povinnost úvěrujícího poskytnout úvěrovanému na jeho požádání peněžní prostředky do určité částky, povinnost úvěrovaného poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Předmětem zápůjčky mohou být podle občanského zákoníku jen zastupitelné věci, včetně peněz. K uzavření smlouvy o zápůjčce dochází až přenecháním věcí. Finanční záruka vzniká podle občanského zákoníku prohlášením výstavce v záruční listině, že uspokojí věřitele podle záruční listiny do výše určité peněžní částky, nesplní-li dlužník věřiteli určitý dluh, anebo splní-li se jiné podmínky určené v záruční listině.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2025 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len "krajský súd") č. k. 6CoPr/6/2024-224 z 21. júna 2024 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 7CdoPr/8/2024 z 12. decembra 2024.

V príspevku sa autor zameriava na problematiku výkonu fotografie ako dôkazu na hlavnom pojednávaní, pričom poukazuje na odlišnú justičnú prax, v rámci ktorej tento dôkaz vykonávajú súdy I. stupňa buď podľa § 269 alebo podľa § 270 Trestného poriadku.