Články

rozsudok z 13. novembra 2025 k sťažnostiam č. 19689/21 a č. 42794/22 a rozsudok z 13. novembra 2025 k sťažnosti č. 39987/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) v kontexte obmedzenia práva sudcov na prístup k súdu v konaní o zbavení ich funkcie sudcov

rozsudok z 27. novembra 2025 k sťažnosti č. 43050/22 pre porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie a prejednanie veci v primeranej lehote) a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (ochrana majetku) v kontexte opakovaného nedodržiavania rozhodnutí ústavného súdu odvolacím súdom

rozsudok zo 4. decembra 2025 k sťažnosti č. 36325/22 pre porušenie článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte prepustenia zo zamestnania z diskriminačných dôvodov

Cieľom článku je analyzovať právne postavenie správcu v procese oddlženia fyzickej osoby podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, a to z pohľadu aktuálnej právnej úpravy, ako aj aplikačnej praxe. Pozornosť je venovaná aj praktickým problémom, ktoré vyplývajú zo znenia platnej právnej úpravy a naznačuje možné legislatívne smerovanie de lege ferenda.

Príspevok skúma dôkaznú váhu svedeckej výpovede policajta v správnom trestaní a odlišuje správu z objasňovania ako podklad od procesného dôkazu. Na modelovej dopravnej situácii a judikatúre formuluje kritériá vierohodnosti a potrebu nezávislej objektívnej opory. Vysvetľuje, kedy môžu zhodné výpovede jedného-dvoch policajtov postačovať a kedy sa uplatní zásada in dubio pro reo.

Autor analyzuje právne aspekty držby a vlastníctva v sledovanom právnom období, pričom sa zameriava na ich spoločný základ, ako aj na aspekty, v ktorých sa od seba navzájom odlišovali. V ďalšej časti autor analyzuje typy jednotlivých držieb, najmä z hľadiska následných právnych účinkov vo forme nadobudnutia vlastníckeho práva. Právo počas analyzovaného obdobia rozlišovalo držbu nehnuteľností podľa toho, či držiteľ bol alebo nebol zapísaný v pozemkovej knihe. Nemenej dôležitý bol princíp materiálnej publicity pozemkovej knihy, ktorý zásadne menil postavenie držiteľa zapísaného v pozemkovej knihe, najmä pokiaľ ide o dĺžku nadobúdacej lehoty a ochranu takéhoto držiteľa pred nárokmi tretích osôb.

ELIÁŠ, K.: Mutace ideje bezpečí a štěstí (očima flegmatického pozorovatele); Justičná revue, 78, 2026, č. 1, s. 60 - 67. 1) I Fundamentum Podoba právního státu jako "zdroje veškeré bezpečnosti...

Príspevok predstavuje tematické pokračovanie a myšlienkové nadviazanie na príspevok Stále živí duchovia slovenského pozemkového vlastníctva: Problematika neznámych a nezistených vlastníkov pozemkov, uverejnený v skoršom čísle tohto časopisu, v ktorom sme komparatívne predstavili základné východiská slovenských a českých legislatívnych snáh vyrovnania sa s nezisteným vlastníctvom. V tomto príspevku sa venujeme in concreto predstaveniu možností právnej úpravy de lege ferenda, ktoré posudzujeme s ohľadom na ústavnú ochranu základných ľudských práv. Jednotlivé návrhy riešení sú prirodzene vnímané citlivo zo strany spoločnosti, keďže sa týkajú súkromného vlastníctva ako dôležitej ústavnej hodnoty pre autonómiu každého jednotlivca, a práve tento intervenčný charakter, často smerujúci do samotnej podstaty jedného zo základných práv, sa posudzuje v ústavnom prieskume o súladnosti právnej úpravy s ústavou.

rozsudok z 27. novembra 2025 k sťažnosti č. 19735/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (rýchlosť preskúmania zákonnosti väzby)

rozsudok z 13. novembra 2025 k sťažnosti č. 6030/21 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte obmedzenia práva na interrupciu z dôvodu prieťahov pri vyhlasovaní rozsudku ústavného súdu

rozsudok z 13. novembra 2025 k sťažnostiam č. 77396/14, č. 45039/20, 45089/20, 45101/20 a 45899/20 pre porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (ochrana majetku) v kontexte úsporných opatrení, ktoré znížili platy štátnych zamestnancov a dôchodky

rozsudok z 13. novembra 2025 k sťažnosti č. 5778/17 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte zhromažďovania osobných údajov politika tajnou službou a hrozby ich zverejnenia po odmietnutí spolupráce s tajnou službou

Cieľom príspevku je zodpovedať otázku, či majú byť neprijateľné zmluvné podmienky skúmané v exekučnom konaní exekučným súdom, alebo je možná iná procesnoprávna alternatíva v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako napríklad v rámci podanej žaloby na obnovu konania. Má exekučný súd byť skutočne tým subjektom, ktorý až v nútenom vykonávacom konaní preskúmava neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a exekučnom titule?

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 7Pc 36/2021 z 20. septembra 2022, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 8CoP 27/2022 zo 4. mája 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8CoP 27/2022 z 1. júna 2023 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 6CdoR 1/2024 z 28. novembra 2024 a v časti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Skutkový stav Žalobkyňa sa podanou žalobou ako právny nástupca spoločnosti ČSAD Ostrava, a.s., domáhala priznania nároku na náhradu škody v zmysle špeciálnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. o...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť a napadnuté rozhodnutie 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2024 domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods....

Skutkový stav Z administratívnych spisov Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej aj "žalovaný") a Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej aj "Ministerstvo zdravotníctva" alebo "odvolací orgán") vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému 7....

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po nebohom poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Po predbežnom vyšetrení boli k...

Vzatie do väzby a jej ďalšie trvanie je z hľadiska procesného práva viazané tak na formálne, ako aj materiálne podmienky väzby. Z formálneho hľadiska musí byť splnená podmienka vznesenia obvinenia (a, samozrejme, začatia trestného stíhania). Materiálne hľadisko vyžaduje (i) kvalifikované podozrenie, že skutok, ktorý má znaky konkrétneho trestného činu, sa stal, a je dôvodný predpoklad, že ho spáchal obvinený, (ii) dôvodnú obavu z tzv. útekového, kolúzneho, pokračovacieho konania, a (iii) nemožnosť náhrady väzby (subsidiarita). To všetko sú podmienky vyplývajúce priamo a výslovne z § 71 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj "Trestný poriadok" alebo "TP"). Judikatúra však nad to všetko vyvodzuje ďalšiu podmienku, a to urýchlenosť konania, resp. absenciu nedôvodných prieťahov tak v prípravnom konaní, 1) ako aj v konaní pred súdom, 2) ktoré môžu vo svojich dôsledkoch viesť k prepusteniu obvineného/obžalovaného z väzby, hoci by boli splnené všetky podmienky trvania väzby. Je potrebné podotknúť, že ani podmienka subsidiarity väzby nebola prvotne explicitne uvedená ako podmienka väzby (k jej zakotveniu došlo až zákonom č. 308/2021 Z. z. 3) ), napriek tomu z nej judikatúra vychádzala. 4) Otázkou, na ktorú poskytuje odpoveď tento príspevok, je, či takouto ďalšou podmienkou, ktorá nevyplýva z Trestného poriadku explicitne, môže byť aj očakávaný (predpokladaný) trest pre prípad uznania viny. Základná téza príspevku preto znie, že predpokladaný trest tvorí materiál­nu podmienku väzby.

Skutkový stav Žalobkyňa v 1. rade právne zastúpená žalobkyňou v 2. rade podala 30. marca 2022 žiadosť o sprístupnenie informácie podľa § 16 zákona č. 211/2000 Z. z. o...