Články

Silence after the sporting performance: the responsibility of sports organisations for human rights violations. In the submitted article, the author directs her attention to the question of whether sports organisations, as private entities exercising public functions, can and should bear direct responsibility for the protection of human rights. The analysis focuses on the interaction between lex sportiva and international human rights law, particularly through the lens of the UN Guiding Principles on Business and Human Rights and the European Sports Charter. By examining key judgments such as Mutu and Pechstein v. Switzerland and Semenya v. Switzerland , the paper explores how the European Court of Human Rights has gradually recognised the horizontal effect of human rights in sport and redefined the boundaries of sports autonomy. The author further identifies structural deficiencies within the Slovak sports system and emphasises the state's positive obligations to ensure effective oversight, transparency, and accessible remedies for athletes. Ultimately, the article argues for the transformation of the traditional notion of "autonomy of sport" into a model of responsible autonomy-one that aligns self-regulation with accountability and the fundamental respect for human dignity. Key words:  Human rights in sport, Lex sportiva, autonomy of sport, Court of Arbitration for Sport, European Court of Human Rights SZOMOLAIOVÁ, Cs.: Ticho po športovom výkone: zodpovednosť športových organizácií za porušenie ľudských práv. Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 110 - 128. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.02

The effect of discharge of debts of a natural person of inheritance proceedings. The discharge of debt of natural persons represents a contemporary phenomenon that, by its effects, significantly interferes with legal relations across almost all areas of law, including inheritance law. As a legal institution, the discharge of debt of natural persons also has a substantial impact on probate proceedings, particularly where the discharge concerns either the decedent or one of the heirs. The contribution analyzes the effects of debt discharge on the course of inheritance proceedings, considering both discharge through bankruptcy and discharge through a repayment schedule, with due regard to the legal framework outlined in the Bankruptcy and Restructuring Act and the Non-Contentious Civil Procedure Code. The authors employ a systematic and comparative analysis of legal provisions, as well as interpretative approaches developed in case law and legal doctrine. The conclusion emphasizes the importance of distinguishing between claims that are subject to discharge and those that are excluded from satisfaction. It claims to be unaffected by discharge, as well as the necessity of refining procedural coordination between insolvency and inheritance proceedings. Key words: Discharge of debts of natural person, Bankruptcy, Repayment schedule, Debtor, Testator, Heir, Inheritance proceedings DZIMKO, J., BARANCOVÁ, A., UŠIAKOVÁ, L.: Vplyv oddlženia fyzickej osoby na dedičské konanie. Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 129 - 156. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.03

To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

Bequest: The Sphinx in the New Civil Code? The study critically evaluates the proposed introduction of the bequest (legatum) into the new Slovak Civil Code, which was submitted for public consultation in September 2025. The article aims to elucidate the dogmatic structure of the draft, which blends three historical models: the bequest by damnation (legatum per damnationem), the bequest by vindication (legatum per vindicationem), and the Roman fideicommissum. Using doctrinal legal analysis, the article first examines the internal coherence of the damnation model within the broader framework of the proposed Code. It then explores the functional role of the bequest in Slovak society, its relationship to the modus, and the permissible scope of objects. Further sections address legal and axiological challenges linked to substitute legatees and formal requirements. Findings indicate that the proposal diverges significantly from classical models: it prohibits bequeathing future or third-party property and restricts conditional bequests beyond the moment of delation. Furthermore, a bequest unregistered during creditor convocation, or one exceeding 25 % of the net estate, becomes a natural obligation. These constraints risk undermining testamentary autonomy and complicating practical enforcement. The article concludes that, while the damnation model offers a more sophisticated approach to private autonomy, the current draft may render the bequest overly formalistic and inaccessible. Without targeted revisions, the "Slovak bequest" could fail its intended purpose and depart from historical and comparative traditions. The study advocates a more liberal and dogmatically consistent approach, stressing the need for judicial interpretation and legislative clarity to secure the bequest's viability in Slovak private law. Key words : legatum per damnationem, legatum per vindicationem, obligation, recodification of private law in Slovakia, modus PRÁZNOVSKÝ, T.: Odkaz: sfinga v novom Občianskom zákonníku? *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 191 - 207. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.05

Býva zvykom, že kalendárium vedeckých konferenčných podujatí organizovaných Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je každoročne obohatené o prestížnu konferenciu Košické dni trestného práva. Výnimkou nebol ani uplynulý...

Electoral deposit: the revision from a constitutional law perspective after twenty years. The subject of the article is electoral deposit in relation to elections to the National Council of the Slovak Republic. This institute has been out of the spotlight of Slovak constitutional law scholars for the past few years. However, it came to light again in 2025, when the Minister of the Interior presented proposals for fundamental changes to legal regulation of electoral deposit. The article not only describes the essence of electoral deposit, but also historical context of its introduction into legal order of the Slovak Republic, as well as the position of the Constitutional Court of the Slovak Republic towards it and practical impacts of that institute. Against the background of the proposed changes, the article provides, also based on a brief international comparison, an analysis of the constitutionality of electoral deposit and arguments in favor of its possible deletion from Slovak legal order, or at least its alternation with another institute that would not be in such significant tension with the constitutional principle of free competition of political forces.

Monografia kolegu Jana Kabáta z Katedry dějin státu a práva Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne je venovaná fenoménu právnických zjazdov konaných na území v českých krajín a na...

Reštrukturalizačný posudok predstavuje základný predpoklad na začatie formálneho reštrukturalizačného konania podľa slovenského insolvenčného práva. Vypracúva ho licencovaný správca a slúži ako odborný podklad pre rozhodnutie súdu o tom, či má byť reštrukturalizácia povolená ako spôsob riešenia úpadku dlžníka. Napriek svojmu odbornému charakteru však reštrukturalizačný posudok nemožno považovať za pre súd záväzný v plnom rozsahu.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo zorganizovali v rámci cyklu Trnavské právnické debaty v poradí druhú cielenú diskusiu zameranú na...

Príspevok sa zaoberá postavením digitálnych dôkazov v civilnom sporovom konaní a ich významom v podmienkach postupnej digitalizácie súkromnoprávnych vzťahov. Analyzuje možnosti a limity ich uplatnenia v rámci platnej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý nepozná osobitnú kategóriu digitálneho dôkazu, no umožňuje ich začlenenie prostredníctvom všeobecných ustanovení o dokazovaní. Pozornosť sa sústreďuje najmä na otázky autenticity, integrity a čitateľnosti digitálnych výstupov, ako aj na rozdelenie dôkazného bremena medzi sporové strany. Osobitná pozornosť je venovaná procesným úskaliam znaleckého dokazovania pri digitálnych dôkazoch, najmä v situáciách, keď posúdenie technických aspektov presahuje bežné poznatky súdu a strán. Analýza je doplnená o reflexiu relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a o vývojové súvislosti vyplývajúce z návrhu nového Občianskeho zákonníka.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Dňa 30. januára 2026 sa na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity uskutočnili ďalšie zo série rekodifikačných Trnavských právnických debát, a to druhou časťou zameranou na prieniky rekodifikácie do obchodného práva....

Dňa 6. februára 2026 sa na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave uskutočnilo ďalšie zo série podujatí Trnavských právnických debát, ktoré sú aktuálne zintenzívnené a venované téme rekodifikácie súkromného...

Dňa 10. februára sa v Aule Jána Pavla II. na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku uskutočnil prvý ročník medzinárodnej vedeckej konferencie "Spoločne pre DETI. Presadzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa ako...

Uznávanie a výkon cudzích súdnych rozhodnutí predstavuje kľúčový mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa súdne ro­zhodnutia stávajú účinnými aj mimo štátu, v ktorom boli vydané. Vydanie rozsudku býva v mnohých sporoch považované za cieľ súdneho konania. Pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom to však býva často len polovicou úspechu. V praxi sa skutočná životaschopnosť takýchto rozhodnutí začína až v momente, keď sa pokúsi prekročiť hranice a presadiť svoje účinky v inom právnom poriadku. Až proces jeho uznania a výkonu v inom štáte rozhodne o tom, či sa z rozsudku stane skutočne účinný nástroj ochrany práv, alebo zostane len rozhodnutím bez medzinárodnej kariéry. Hoci súdne ro­zhodnutie má nepochybne význam v štáte, v ktorom bolo vydané, súkromnoprávne spory s cudzím prvkom často vyvolávajú potrebu zabezpečiť uznanie či výkon v inom štáte, napríklad v štáte, kde má povinný majetok, v štáte, kde sa nachádza dieťa, pri rodičovských právach a povinnostiach a pod. Cieľom článku je zistiť, aký je režim uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí z Ukrajiny v podmienkach Slovenskej republiky. Keďže sa v prípade rozhodnutí z Ukrajiny stretávajú rôzne právne režimy a mechanizmy, ktoré otvárajú viaceré zaujímavé otázky medzinárodného práva procesného, parciálnym cieľom je navrhnúť, ako by mali súdy pri týchto rozhodnutiach postupovať, ako sa vysporiadať s osobitnou komplexnosťou stretu prameňov rôznych úrovní, ktoré medzinárodné záväzky uprednostniť a prečo, a ako reflektovať praktické výzvy spojené s ich aplikáciou.

rozhodnutie z 15. januára 2026 k sťažnosti č. 34232/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (preskúmanie postupu prokurátora)

Autor sa v článku zaoberá problematikou obvyklej miery opatrnosti poškodeného v kontexte trestného činu podvodu so zameraním na jeho objektívnu stránku. Pozornosť venuje analýze základných znakov objektívnej stránky a ich vzájomným súvislostiam, ako aj významu správania poškodeného pri posudzovaní trestno-právnej zodpovednosti páchateľa. Osobitne sa sústreďuje na pojem omyl ako jeden z kľúčových konštitutívnych znakov trestného činu podvodu, a to z hľadiska jeho obsahu aj spôsobov jeho vyvolania alebo zneužitia.

Článok sa zaoberá problematikou vyšetrovania extrémizmu v podmienkach Slovenskej republiky, pričom zdôrazňuje osobitosti postupov pri vyšetrovaní tohto druhu kriminality z pohľadu trestného práva procesného, a to v kontexte najčastejších aplikačných problémov, ktoré sa vyskytujú v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri objasňovaní tohto druhu kriminality. V závere článku sú uvedené konkrétne návrhy na odstránenie nedostatkov súčasnej právnej úpravy s cieľom zefektívnenia vyšetrovania trestných činov extrémizmu.

Príspevok skúma požiadavky na kvalifikované a včasné uplatnenie hmotno-právnych námietok v civilnom sporovom konaní so zameraním na námietku premlčania. Rozoberá povahu skutkových tvrdení, zásadu koncentrácie konania a rozdiel medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými námietkami. Poukazuje na relevantnú judikatúru, ktorá obmedzuje oneskorené uplatnenie námietok, najmä v odvolacom konaní, a zároveň konfrontuje tento prístup s názorom, podľa ktorého zákaz novôt podľa § 366 Civilného sporového poriadku nedopadá na právnu argumentáciu, ale len na nové skutkové tvrdenia a dôkazy. Navrhuje de lege ferenda opatrenia na zvýšenie právnej istoty a efektívnosti konania pri rešpektovaní princípu spravodlivého procesu a osobitného postavenia nezastúpených procesných strán. Príspevok má vedome diskusný charakter a reaguje na judikatórne závery publikované pod č. R 9/2025, najmä na otázku hranice medzi koncentráciou konania a spravodlivým výsledkom sporu.

Zachování existence lidské společnosti, a tím spíše její rozvoj, se neobejde bez dalších investic. Stačí zmínit aktuální výzvy v podobě rekonstrukce a budování dopravní infrastruktury, řešení energetické budoucnosti, mohutný rozvoj technologií, ale i odstraňování následků různých přírodních událostí a zajištění obranyschopnosti. K zajištění přípravy a realizací takových investic bude primárně využíváno smluvního typu smlouvy o dílo. Vybraným otázkám smlouvy o dílo se věnuje toto pojednání.