Názov príspevku môže znieť prekvapivo, avšak v roku 2021 bola pripravovaná novela Civilného sporového poriadku, ktorá plánovala presunúť konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie konania, pri ktorých z hmotného práva vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, do Civilného mimosporového poriadku. Nielen táto legislatívna iniciatíva svedčí o tom, že špecifikám tejto skupiny konaní nemusí rámec klasického civilného sporu celkom dobre vyhovovať. Nasledujúcim textom sa pokúsime prispieť do diskusie, či a v akej miere sú pravidlá sporového konania vyhovujúce aj pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
I. Úvod
Predstavme si, že v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s dvoma spoluvlastníkmi bude každý z nich tvrdiť, že podiel druhej strany má byť prikázaný za náhradu do jej vlastníctva a k reálnej deľbe sa strany vôbec nevyjadria, prípadne len stroho uvedú, že predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľný. V praxi sa môže objaviť vyjadrenie žalovaného, ktorý so zrušením podielového spoluvlastníctva bude súhlasiť, nevyjadrí sa však k jednotlivým spôsobom vysporiadania. Čo ak budú sporové strany trvať na reálnej deľbe a prispôsobia tomu svoj procesný postup, no, naopak, súd bude vidieť viacero dôvodov, ktoré ju vylučujú? Vzniknúť môže situácia, že viacerí spoluvlastníci budú súhlasiť s reálnou deľbou pozemkov a stavieb, žiadna z nich však ako dôkaz nepredloží ani neoznačí geometrický plán či znalecký posudok. Môže v takomto prípade súd, ktorý to považuje za nevyhnutne potrebné na posúdenie otázky reálnej deľby, nariadiť dokazovanie, ktoré žiadna zo strán nenavrhla?
S nejasnosťami sa môžu boriť aj strany sporu. Musí sa strana vyjadriť ku všetkým spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva, osobitne ak niektorý nepovažuje za možný alebo oň nemá záujem, alebo sa môže spoliehať na to, že ju v otázke posúdenia jednotlivých spôsobov vrátane vykonania príslušného dokazovania bude suplovať súd? Vzťahujú sa na vyjadrenia žalovaného navrhujúceho odlišný spôsob vysporiadania pravidlá o vzájomnej žalobe? Do akej miery sa strana musí obávať pravidiel koncentrácie? Môže strana podať odvolanie aj v prípadoch, ak súd rozhodne presne takým spôsobom, ktorý v spore požadovala? V tejto súvislosti pripomeňme, že typicky pri pozemkovom spoluvlastníctve sú bežné kauzy, v ktorých figurujú aj desiatky podielových spoluvlastníkov s rôzne veľkými podielmi a s rôznou mierou procesnej aktivity, ako aj s rozdielnou predstavou o podobe ukončenia spoluvlastníckeho spolužitia.
II. Súčasný prístup ku konaniam o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
Právna úprava
Formulácia definujúca v sporovom kódexe základné východisko konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ostatných konaní tejto kategórie znie
"určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplývajúci z osobitného predpisu"
. Stretávame sa s ňou pri vymedzení jednotlivých druhov žalôb [§ 137 písm. b) CSP],
1)
dispozíciách s predmetom sporu, a to zmenou (§ 140 ods. 3 CSP)
2)
a späťvzatím žaloby (§ 146 ods. 2 CSP),
3)
výnimkou zo zásady
ne ultra petitum
,
4)
t.j. pravidlom o tom, že súd nie je viazaný rozsahom žaloby (§ 216 ods. 2 CSP),
5)
rozsahom odvolania [§ 379 písm. c) CSP] ani rozsahom dovolania [§ 439 písm. c) CSP] a pravidlom o účinkoch odvolania pri tomto type sporu (§ 367 ods. 2 CSP). Iné odchýlky pre konanie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva Civilný sporový poriadok neobsahuje.Vo všetkých sporoch, predmetom ktorých sú právne vzťahy, v ktorých je určitý spôsob vysporiadania daný hmotným právom a výsledkom ktorého je preto konštitutívne rozhodnutie súdu vytvárajúce nový právny stav, bude súd vždy musieť vychádzať z osobitnej právnej úpravy, čo determinuje nielen jeho posudzovanie hmotnoprávnych otázok, ale aj jeho procesný postup. Spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva pri jeho zrušení vyplývajú z § 142 OZ,
6)
pričom sú zakotvené sukcesívne,
7)
čo znamená, že priorizovaná je reálna deľba, nasleduje prikázanie podielu za náhradu a v prípade nezáujmu spoluvlastníkov o spoločnú vec musí byť súdom nariadený jej predaj s rozdelením výťažku; ak nie je možná reálna d