Anotácia
Článok sa zaoberá problematikou vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom a to s osobitným zreteľom na spôsob vyporiadania, pri ktorom súd prikáže vec niektorému alebo niektorým zo spoluvlastníkov. Do pozornosti dávame jednotlivé kritériá ako aj to, že súdna prax pri ich aplikácií nie je jednotná, čo neprispieva k právnej istote strán. Právna istota by mala spočívať v tom, že spor dopadne určitým spôsobom bez ohľadu na to, ktorý sudca ho dostane, čím sa zúži priestor pre sudcovskú svojvôľu, čo prispeje k spravodlivému súdnictvu a zamedzí prekvapivým rozhodnutiam.
Annotation
We deal with the issue of settlement of joint ownership by the court with special regard to the method of settlement, when the court orders the case to one or some of the joint owners. We try to draw attention to the individual criteria and to the fact that the judicial practice in their application is not uniform, which does not contribute to the legal certainty of the parties. Legal certainty should be influenced by certain options that could affect a case that could affect a judge who might have before him, which could affect the judiciary and prevent surprising decisions.
Kľúčové slová
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kritéria, účelné využitie
Keywords
settlement of joint ownership, criteria, effective use
Úvod
V praxi sa častokrát stáva, že podieloví spoluvlastníci už nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom ich predstavy, ako ho vysporiadať, bývajú častokrát rozdielne. Buď majú záujem vec nadobudnúť do výlučného spoluvlastníctva viacerí z nich, napr. z dôvodu, že ich k rodičovskému domu, záhrade či bytu spájajú spomienky, prípadne sa nevedia dohodnúť na výške peňažného ekvivalentu pre odstupujúceho spoluvlastníka, alebo vec nechce žiaden z nich a je potrebné vec predať. V takýchto prípadoch, kedy sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na spôsobe vysporiadania, na návrh niektorého z nich rozhodne súd. Ten sa musí riadiť určitými pravidlami a dodržať zákonnú postupnosť. No pri vyporiadaní prikázaním veci musí dbať na určité zákonné kritériá, či kritériá, ktoré priniesla súdna prax. Tie sa však vzájomne líšia, ich význam a dôraz na ne vytvárajú súdy sami, pričom ich aplikujú odlišne. Takýto postup nevnímame ako súladný s princípom právnej istoty. Každý, kto sa obráti na súd, má legitímne právo vedieť, prípadne očakávať, že súdny spor sa skončí určitým predvídateľným spôsobom. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom však absentuje jednotnosť aplikácie práva a s tým súvisiaca predvídateľnosť súdneho rozhodnutia..
Základnú právnu úpravu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nájdeme v § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), pričom jeho formulácia nie je jednoznačná a ani úplná, dokonca ju možno považovať za veľmi strohú.
Predmetné ustanovenie totiž upravuje iba to, že ak sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ich spoluvlastníctvo zruší súd na návrh niektorého z nich. Súd uprednostňuje rozdelenie veci, a v prípade, keď to nie je možné, prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeraná náhradu. Ak vec nikto zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj. Nejednoznačná je však formulácia kritérií na prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Zákon pri prikázaní veci obsahuje len všeobecné vymedzenie, podľa ktorého súd prihliadne najmä na účelné využitie veci a na násilné správanie medzi podielovými spoluvlastníkmi. Pojem účelné využitie nie je jednoznačne definovaný v odbornej literatúre a v súdnych rozhodnutiach býva špecifikovaný len veľmi jadrne a to spravidla tak, že pod účelným využitím sa rozumie stav, pri ktorom vec môže slúžiť svojmu účelu. Lenže ten, kto ju žiada prikázať do svojho vlastníctva, pochopiteľne bude tvrdiť, že vec účelne využije, inak by o jej prikázanie do svojho vlastníctva pravdepodobne nežiadal. V tomto smere považujeme za nevyhnutné dotknutú zákonnú formuláciu upraviť tak, aby súdy vedeli, ako si ju majú vykladať. V rámci tohto pojmu odvodili množstvo kritérií a skutočností, ktoré skúmajú a to napr. kto vec udržiaval, opravoval, staral sa o ňu a u koho je predpoklad, že sa bude o ňu starať. Lenže v prípade, ak ani jedna strana nevie uvedené najdôležitejšie kritérium preukázať, nie je možné ho vyhodnotiť.
Na porovnanie uvádzame obdobné ustanovenie v českom Občianskom zákonníku (zákon č. 89/2012 Sb.), ktorý neobsahuje žiadne kritériá na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a v ustanovení § 1143 upravuje len to, že ak sa strany na vyporiadaní nedohodnú, rozhodne súd.
Ani takáto úprava sa nám nezdá ako vhodná, nakoľko vytvára priestor pre sudcovskú svojvôľu.
Z uvedených dôvodov navrhujeme zmeniť spojenie "účelné využitie" na novú formuláciu "kto sa bude o vec riadne starať". To znamená, že v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť u podielového spoluvlastníka, ktorému sa má vec prikázať, predpoklad, že sa bude o vec riadne starať, nebude chátrať, bude vyko