"Nerozvinutosť a tiež zdanlivá harmonickosť platnej právnej úpravy tohto inštitútu nás nesmie mýliť, problémy na seba iste nenechajú dlho čakať."(Luboš Tichý) 1) Inštitút "spoločenskej zmluvy" patrí medzi klasické inštitúty súkromného práva, ktorého korene nachádzame (prinajmenšom) v rímskom práve. Rozsah odkazov na práce rímskych právnikov v druhom titule 17. knihy Digest nazvanom "Pro socio" nasvedčuje tomu, že inštitút "spoločenskej zmluvy" bol v praktickom živote starovekej rímskej spoločnosti zrejme pomerne frekventovane využívaný. Inštitút "spoločenskej zmluvy" poznal rakúsky Všeobecný občiansky zákonník a tento inštitút poznalo aj uhorské obyčajové právo. V dôsledku tzv. recepčnej normy bol potom tento inštitút pochopiteľne známy aj československému právu. Po roku 1948 sa však začal proces, ktorý by sme azda mohli bez zveličovania nazvať procesom postupného "vytláčania" tohto inštitútu do okrajových sfér záujmu tak odbornej verejnosti, ako aj účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pričom zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník z roku 1950") prekrstil predmetný inštitút na inštitút "zmluvy o združení" a zároveň právnu úpravu tohto inštitútu zjednodušil, a ideologicky prispôsobil "potrebám" danej doby. Občiansky zákonník z roku 1964 vo svojom pôvodnom znení už potom vôbec neupravoval inštitút "zmluvy o združení". Až zákonom č. 509/1991 Zb. bol do Občianskeho zákonníka opätovne zakotvený inštitút "zmluvy o združení", pričom právna úprava tohto inštitútu vychádza z Občianskeho zákonníka z roku 1950 a sotva ju možno považovať za modernú a "dosahujúcu vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie". V tomto príspevku analyzujeme právnu úpravu inštitútu "zmluvy o združení" v návrhu veľkej novely Občianskeho zákonníka [ďalej aj "(N)OZ" alebo "návrh novely OZ"], ktorá bola predložená na verejnú diskusiu v októbri 2018. Svoje pripomienky k § 1470 až 1472 (N)OZ spravidla opierame o poukaz na riešenia zvolené v niektorých zahraničných právnych úpravách, a to najmä v novom českom a novom maďarskom Občianskom zákonníku.
Zmluva o združení a návrh novely Občianskeho zákonníka
Vydáno:
48 minút čítania
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ A NÁVRH NOVELY OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
1. Úvod
Legislatívny1) zámer Občianskeho zákonníka schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 zo 14.1.2009 (ďalej aj "Legislatívny zámer OZ") deklaruje snahu vlády Slovenskej republiky vytvoriť "
moderný národný kódex súkromného práva s európskymi dimenziami
", ktorý "
dosiahne vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie, najmä však so susediacimi transformujúcimi sa štátmi vyznačujúcimi sa buď rovnakou (Česká republika), alebo veľmi podobnou úrovňou právneho, kultúrneho a ekonomického prostredia i rovnakého spoločensko-politického smerovania (Poľsko, Maďarsko)
".2)V kontexte takto formulovanej ambície vlády Slovenskej republiky vytvoriť moderný kódex súkromného práva "kompatibilný" s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie pôsobí pomerne prekvapujúco pasáž v Legislatívnom zámere OZ, podľa ktorej právna úprava zmluvy o združení obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ") je vyhovujúca, a preto sa navrhuje "
ustanovenia zmluvy o združení prevziať do novej právnej úpravy Občianskeho zákonníka
".3) Právna úprava zmluvy o združení v Občianskom zákonníku totiž vychádza z právnej úpravy zmluvy o združení ustanovenej v § 489 a nasl. Občianskeho zákonníka z roku 1950,4) pričom právna úprava zmluvy o združení v Občianskom zákonníku z roku 1950 bola jedným z prejavov diskontinuity "nového" československého práva s dovtedajšou právnou tradíciou, resp. právnou kultúrou, a bola poznačená v čase jej tvorby prevládajúcim ideologickým pohľadom na usporiadanie spoločenských vzťahov.5)Návrh novely OZ predložený na verejnú diskusiu v októbri 20186) skutočne v intenciách (nekonzistentného) Legislatívneho zámeru OZ vychádza, pokiaľ ide o právnu úpravu zmluvného typu upravujúceho záväzok niekoľkých osôb "združiť sa", aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého účelu, z právnej úpravy zmluvy o združení v Občianskom zákonníku a túto preberá "iba" s určitými modifikáciami a nemnohými doplneniami.7) Takéto riešenie zvolené v návrhu novely OZ považujeme za nezlučiteľné s ambíciou vlády Slovenskej republiky vytvoriť moderný kódex súkromného práva "kompatibilný" s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie, ktorý je deklarovaný v Legislatívnom zámere OZ.8) V tomto príspevku preto predkladáme viaceré pripomienky a pozmeňujúce návrhy (formálneho, ako aj vecného charakteru) k § 1470 až 1484 (N)OZ a apelujeme najmä na návrat k tradičnej terminológii, t. j. na nahradenie pojmu "zmluva o združení" pojmom "spoločenská zmluva", a teda na koncipovanie právnej úpravy predmetného zmluvného typu ako právnej úpravy "spoločenskej zmluvy". Pripomienky a pozmeňujúce návrhy k § 1470 až 1484 (N)OZ budeme uvádzať spravidla v dvoch verziách, a to vo verzii vychádzajúcej z neakceptovania myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy"9) a vo verzii vychádzajúcej z akceptovania myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy".
2. "Zmluva o združení" verzus "spoločenská zmluva"
Zmluvný typ upravujúci záväzok niekoľkých osôb "združiť sa", aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého účelu, sa tradične v našich končinách pred rokom 1951, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník z roku 1950, označoval ako "spoločenská zmluva", /10 /prípadne ako "zmluva o spoločenstve statkov".11)
V preklade rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ABGB") sa pojem "
der Gesellschaftsvertrag
", ktorý sa vyskytuje napríklad v § 1181 ABGB, zaradenom do systematického celku s nadpisom "o zmluve o spoločenstve statkov",12) preložil ako "spoločenská zmluva", resp. "společenská smlouva".13)Návrh uhorského Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1900 upravoval v § 1693 a nasl. "spoločenskú zmluvu".14) Ustanovenia upravujúce spoločenskú zmluvu boli v návrhu uhorského Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1900 zaradené do systematického celku označeného ako "spoločnosť".
Návrh Občianskeho zákonníka pre Československú republiku 193715) (ešte stále) používal pojem "spoločenská zmluva".16) V dôvodovej správe k návrhu Občianskeho zákonníka pre Československú republiku z roku 1937 sa uvádza (bez bližšieho uvedenia dôvodov), že superrevízna komisia sa uzniesla, že sa pozmení nadpis 37. hlavy, a to na nadpis "Spoločenská zmluva" namiesto nadpisu "O zmluve o spoločenstve statkov", ktorý sa používal ako nadpis 27. hlavy ABGB.17) V návrhu Občianskeho zákonníka pre Československú republiku z roku 1937 boli ustanovenia upravujúce zmluvu, ktorou niekoľko osôb združí činnosť alebo veci alebo činnosť aj veci za spoločným účelom, obsiahnuté v systematickom celku už výslovne nazvanom "Spoločenská zmluva".
Aj v československej odbornej literatúre z obdobia pred rokom 1948 sa pre zmluvný typ upravujúci záväzok niekoľkých osôb združiť sa, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého hospodárskeho účelu, používal pojem, resp. názov "spoločenská zmluva".18)
Občiansky zákonník z roku 1950 však nahradil inštitút "spoločenskej zmluvy" inštitútom "zmluvy o združení" a v porovnaní s právnou úpravou "spoločenskej zmluvy" v ABGB ustanovil podstatne stručnejšiu a jednoduchšiu právnu úpravu uvedeného inštitútu.
Javí sa, že po roku 1948 sa "spoločenská zmluva" vnímala ako zmluvný typ kapitalistického práva, ktorého "socialistickou" verziou je "zmluva o združení". 19) Samotný pojem "zmluva o združení" je pritom jedným z právnych neologizmov právnej terminol