1. Úvod
Legislatívny
1) zámer Občianskeho zákonníka schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 zo 14.1.2009 (ďalej aj "Legislatívny zámer OZ") deklaruje snahu vlády Slovenskej republiky vytvoriť "
moderný národný kódex súkromného práva s európskymi dimenziami
", ktorý "
dosiahne vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie, najmä však so susediacimi transformujúcimi sa štátmi vyznačujúcimi sa buď rovnakou (Česká republika), alebo veľmi podobnou úrovňou právneho, kultúrneho a ekonomického prostredia i rovnakého spoločensko-politického smerovania (Poľsko, Maďarsko)
".
2)V kontexte takto formulovanej ambície vlády Slovenskej republiky vytvoriť moderný kódex súkromného práva "kompatibilný" s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie pôsobí pomerne prekvapujúco pasáž v Legislatívnom zámere OZ, podľa ktorej právna úprava zmluvy o združení obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ") je vyhovujúca, a preto sa navrhuje "
ustanovenia zmluvy o združení prevziať do novej právnej úpravy Občianskeho zákonníka
".
3) Právna úprava zmluvy o združení v Občianskom zákonníku totiž vychádza z právnej úpravy zmluvy o združení ustanovenej v § 489 a nasl. Občianskeho zákonníka z roku 1950,
4) pričom právna úprava zmluvy o združení v Občianskom zákonníku z roku 1950 bola jedným z prejavov diskontinuity "nového" československého práva s dovtedajšou právnou tradíciou, resp. právnou kultúrou, a bola poznačená v čase jej tvorby prevládajúcim ideologickým pohľadom na usporiadanie spoločenských vzťahov.
5)Návrh novely OZ predložený na verejnú diskusiu v októbri 20186) skutočne v intenciách (nekonzistentného) Legislatívneho zámeru OZ vychádza, pokiaľ ide o právnu úpravu zmluvného typu upravujúceho záväzok niekoľkých osôb "združiť sa", aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého účelu, z právnej úpravy zmluvy o združení v Občianskom zákonníku a túto preberá "iba" s určitými modifikáciami a nemnohými doplneniami.7) Takéto riešenie zvolené v návrhu novely OZ považujeme za nezlučiteľné s ambíciou vlády Slovenskej republiky vytvoriť moderný kódex súkromného práva "kompatibilný" s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie, ktorý je deklarovaný v Legislatívnom zámere OZ.8) V tomto príspevku preto predkladáme viaceré pripomienky a pozmeňujúce návrhy (formálneho, ako aj vecného charakteru) k § 1470 až 1484 (N)OZ a apelujeme najmä na návrat k tradičnej terminológii, t. j. na nahradenie pojmu "zmluva o združení" pojmom "spoločenská zmluva", a teda na koncipovanie právnej úpravy predmetného zmluvného typu ako právnej úpravy "spoločenskej zmluvy". Pripomienky a pozmeňujúce návrhy k § 1470 až 1484 (N)OZ budeme uvádzať spravidla v dvoch verziách, a to vo verzii vychádzajúcej z neakceptovania myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy"9) a vo verzii vychádzajúcej z akceptovania myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy".
2. "Zmluva o združení" verzus "spoločenská zmluva"
Zmluvný typ upravujúci záväzok niekoľkých osôb "združiť sa", aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého účelu, sa tradične v našich končinách pred rokom 1951, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník z roku 1950, označoval ako "spoločenská zmluva", /10 /prípadne ako "zmluva o spoločenstve statkov".11)
V preklade rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ABGB") sa pojem "
der Gesellschaftsvertrag
", ktorý sa vyskytuje napríklad v § 1181 ABGB, zaradenom do systematického celku s nadpisom "o zmluve o spoločenstve statkov",
12) preložil ako "spoločenská zmluva", resp. "společenská smlouva".
13)Návrh uhorského Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1900 upravoval v § 1693 a nasl. "spoločenskú zmluvu".14) Ustanovenia upravujúce spoločenskú zmluvu boli v návrhu uhorského Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1900 zaradené do systematického celku označeného ako "spoločnosť".
Návrh Občianskeho zákonníka pre Československú republiku 193715) (ešte stále) používal pojem "spoločenská zmluva".16) V dôvodovej správe k návrhu Občianskeho zákonníka pre Československú republiku z roku 1937 sa uvádza (bez bližšieho uvedenia dôvodov), že superrevízna komisia sa uzniesla, že sa pozmení nadpis 37. hlavy, a to na nadpis "Spoločenská zmluva" namiesto nadpisu "O zmluve o spoločenstve statkov", ktorý sa používal ako nadpis 27. hlavy ABGB.17) V návrhu Občianskeho zákonníka pre Československú republiku z roku 1937 boli ustanovenia upravujúce zmluvu, ktorou niekoľko osôb združí činnosť alebo veci alebo činnosť aj veci za spoločným účelom, obsiahnuté v systematickom celku už výslovne nazvanom "Spoločenská zmluva".
Aj v československej odbornej literatúre z obdobia pred rokom 1948 sa pre zmluvný typ upravujúci záväzok niekoľkých osôb združiť sa, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého hospodárskeho účelu, používal pojem, resp. názov "spoločenská zmluva".18)
Občiansky zákonník z roku 1950 však nahradil inštitút "spoločenskej zmluvy" inštitútom "zmluvy o združení" a v porovnaní s právnou úpravou "spoločenskej zmluvy" v ABGB ustanovil podstatne stručnejšiu a jednoduchšiu právnu úpravu uvedeného inštitútu.
Javí sa, že po roku 1948 sa "spoločenská zmluva" vnímala ako zmluvný typ kapitalistického práva, ktorého "socialistickou" verziou je "zmluva o združení". 19) Samotný pojem "zmluva o združení" je pritom jedným z právnych neologizmov právnej terminol
