Vyporiadanie

Skutkový stav Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy titulom vyporiadania členského podielu. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že okresný súd v spojení s rozsudkom krajského súdu zrušil právo spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu...

§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka§ 149a Občianskeho zákonníka§ 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné rozumieť nielen uzavretie takejto dohody, ale i podanie návrhu na vklad na jej základe v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2 Sžrk 5/2020

SKUTKOVÝ STAv Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 11. júla 2018 zamietol žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných k rodinnému domu s...

SKUTKOVÝ STAv Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 19. decembra 2019 podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam (označeným vo výroku rozsudku) zrušil a vyporiadal tak, že...

Inštitút náhrady trov konania plní viacero funkcií, o ktorých právna teória nemusí polemizovať, pretože sa považujú za ustálené. Je samozrejmé, že stále pretrvávajú rozdiely medzi sporovým a mimosporovým konaním, pokiaľ ide o uplatňovanie a priznávanie náhrady trov súdmi. Avšak tieto rozdiely sa do určitej miery zjemnili po účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, keďže predtým (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bola náhrada trov konania vo väčšine nesporových vecí úplne1 vylúčená, čo dnes už neplatí. Zmenili sa aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania v sporových veciach, kam patrí tiež konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Avšak prax v tejto otázke zostala nezmenená, čo znamená, že zostala v prvom rade nejednotná – ako ukáže tento príspevok – a často nespravodlivá. Cieľom tejto state je teda zhrnutie súčasnej právnej úpravy, najmä jej slabých miest pripúšťajúcich nejednotný výklad, uvedenie príkladov z praxe, ktoré tento rozdielny prístup súdov dokladujú, a následne formulácia a odôvodnenie záverov s cieľom poskytnúť návod na zjednocujúce stanovisko k tejto otázke tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

ZSP 23/2020 § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka § 602 Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Záujem tretej osoby, odlišnej od spoluvlastníkov,...

"Nerozvinutosť a tiež zdanlivá harmonickosť platnej právnej úpravy tohto inštitútu nás nesmie mýliť, problémy na seba iste nenechajú dlho čakať."(Luboš Tichý) 1) Inštitút "spoločenskej zmluvy" patrí medzi klasické inštitúty súkromného práva, ktorého korene nachádzame (prinajmenšom) v rímskom práve. Rozsah odkazov na práce rímskych právnikov v druhom titule 17. knihy Digest nazvanom "Pro socio" nasvedčuje tomu, že inštitút "spoločenskej zmluvy" bol v praktickom živote starovekej rímskej spoločnosti zrejme pomerne frekventovane využívaný. Inštitút "spoločenskej zmluvy" poznal rakúsky Všeobecný občiansky zákonník a tento inštitút poznalo aj uhorské obyčajové právo. V dôsledku tzv. recepčnej normy bol potom tento inštitút pochopiteľne známy aj československému právu. Po roku 1948 sa však začal proces, ktorý by sme azda mohli bez zveličovania nazvať procesom postupného "vytláčania" tohto inštitútu do okrajových sfér záujmu tak odbornej verejnosti, ako aj účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pričom zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník z roku 1950") prekrstil predmetný inštitút na inštitút "zmluvy o združení" a zároveň právnu úpravu tohto inštitútu zjednodušil, a ideologicky prispôsobil "potrebám" danej doby. Občiansky zákonník z roku 1964 vo svojom pôvodnom znení už potom vôbec neupravoval inštitút "zmluvy o združení". Až zákonom č. 509/1991 Zb. bol do Občianskeho zákonníka opätovne zakotvený inštitút "zmluvy o združení", pričom právna úprava tohto inštitútu vychádza z Občianskeho zákonníka z roku 1950 a sotva ju možno považovať za modernú a "dosahujúcu vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie". V tomto príspevku analyzujeme právnu úpravu inštitútu "zmluvy o združení" v návrhu veľkej novely Občianskeho zákonníka [ďalej aj "(N)OZ" alebo "návrh novely OZ"], ktorá bola predložená na verejnú diskusiu v októbri 2018. Svoje pripomienky k § 1470 až 1472 (N)OZ spravidla opierame o poukaz na riešenia zvolené v niektorých zahraničných právnych úpravách, a to najmä v novom českom a novom maďarskom Občianskom zákonníku.

  Skutkový stav: Okresný súd P. (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením z 1. februára 2016 schválil dohodu dedičov o rozdelení majetku poručiteľa. Vychádzal zo zistenia, že dedičia v dedičskom...

  Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje komplexnú problematiku, v rámci ktorej dochádza k usporiadaniu všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon pripúšťa viaceré spôsoby vyporiadania, pričom voľba konkrétneho spôsobu je vo väčšine prípadov ponechaná na bezpodielových spoluvlastníkoch (manželoch, resp. bývalých manželoch, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo zánikom manželstva). Vyskytujú sa však aj spôsoby vyporiadania, ktorých účastníkmi nie sú obaja manželia a pri ktorých postup (z dôvodu ochrany záujmov tretích osôb) predpisuje zákon.  

45/2015 Medzitýmny rozsudok v konaní o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva manželov § 152 Občianskeho súdneho poriadku O tom, či trhová cena rodinného domu (ne)patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda...