K možnosti premeny podielového spoluvlastníctva domu na tzv. vlastníctvo bytových jednotiek rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (ZSP 1/2023)

Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré preukázali, že stavbu nie je možné reálne rozdeliť a náklady spojené s jej reálnym rozdelením by boli neprimerane vysoké. V danom prípade by stavba rozdelená na dva byty (dve bytové jednotky) nebola bytovým domom v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "ZVB"), a aj preto ju nie je možné reálne rozdeliť na jednotlivé byty. Do úvahy by následne prichádzala druhá a tretia zákonná možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázanie spoločnej veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, resp. jej predaj), avšak žalovaní nesúhlasili ani s jednou z nich. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa [§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ")], so zreteľom na ktoré súd nezruší podielové spoluvlastníctvo. V súvislosti s prijímaním tohto záveru poukázal na vek žalovaných, dĺžku bývania a užívania spoločnej nehnuteľnosti, ich sociálnu situáciu (vrátane súčasného príjmu), reálnosť vloženia nemalých finančných prostriedkov do nehnuteľnosti a nevyhnutnosť zaistenia dôstojného bývania v ich pokročilom veku. Dodal, že možným riešením konfliktných vzťahov strán sporu by bola úprava hospodárenia so spoločnou vecou.

V odôvodnení odvolací súd označil za správny záver súdu prvej inštancie o dôvodoch, pre ktoré žalobu zamietol, preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa