"Pri posudzovaní naplnenia predpokladov pre zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, ktoré po skončení bakalárskeho štúdia pokračuje v štúdiu na ďalšej vysokej škole, súd skúma, či nejde o zmenu študijných odborov zapríčinenú ľahkovážnym prístupom k danému štúdiu alebo dokonca neschopnosťou dieťaťa vynaložiť určitú mieru úsilia pre dosiahnutie stanoveného študijného cieľa."
I.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností v súkromnom práve. Jej účelom je, okrem iného, umožniť dieťaťu rozvíjať sa tak, aby bolo prínosom pre spoločnosť, aby sa vedelo samo živiť, aby sa samo mohlo usilovať o šťastie vo svojom živote, a to tak, aby raz mohlo jednak túto povinnosť rodičom oplatiť, keď oni sami budú potrebovať pomoc, a jednak rovnakú povinnosť plniť voči vlastným deťom. Bohužiaľ, právna úprava vyživovacej povinnosti je pomerne vágna, čo v praxi vyvoláva nejednu otázku. Možno preto len a len privítať každé rozhodnutie najvyšších súdnych inštancií, ktoré problematiku vyživovacej povinnosti objasňuje.
Práve jedným z takýchto rozhodnutí je aj glosované uznesenie, v ktorom sa najvyšší súd pokúsil objasniť jednu z najdôležitejších otázok vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom - otázku, dokedy táto povinnosť vlastne trvá. Otázka to pritom nie je úplne banálna, keďže zákon č.