Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti

JUDr. Róbert Jakubáč PhD.

Vydáno: 01. 06. 2017 21 minút čítania

Predmetom toho príspevku je analýza stanovísk Najvyššieho súdu SR k otázke možnosti zriadenia vecného bremena pôsobiaceho na strane oprávneného in personam v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená. Prikláňame sa k záveru, že vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam je možné zriadiť aj v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená, a na podporu tohto záveru poukazujeme, okrem iných, na skutočnosť, že obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je odlišný od obsahu vlastníckeho práva a že vo viacerých zahraničných právnych úpravách je už zásada "nulli res sua servit" (t. j. zásada, podľa ktorej "nikomu neslúži vlastná vec") prekonaná.

Mgr.

Róbert

Jakubáč

PhD.

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

1. Úvod

Napriek dlhodobo pomerne stabilnej právnej úprave vecných bremien v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník" alebo "OZ") spôsobuje tento inštitút aplikačnej praxi ešte stále viacero problémov. Predmetom sporov súvisiacich s daným inštitútom (ako to potvrdzuje rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR)¹⁾je aj otázka, či je možné zriadiť vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam²⁾ v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená týmto vecným bremenom (ďalej len "vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom").

Tejto problematike venovanala slovenská odborná verejnosť dosiaľ len minimálnu pozornosť.³⁾ Pomerne nízka miera presvedčivosti argumentácie rôznych senátov Najvyššieho súdu SR akceptujúcej alebo odmietajúcej prípustnosť zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom v podmienkach slovenskej právnej úpravy je logickým dôsledkov iba marginálneho záujmu našej odbornej verejnosti o danú problematiku. V tomto príspevku preto predkladáme kritickú analýzu argumentov rôznych senátov Najvyššieho súdu SR objavujúcich sa v rozhodnutiach, v ktorých otázkou po právnej stránke zásadného významu bolo v konečnom dôsledku práve to, či je možné zriadiť vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Zároveň predložíme argumenty v prospech záveru o prípustnosti zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom v podmienkach slovenskej právnej úpravy.

2. Stanoviská súdnej praxe

Naznačili sme, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR nie je jednotná v riešení otázky, ktorá je predmetom nášho záujmu v tomto príspevku.

Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 98/2010 z 13.5.2010 pripustil možnosť zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, keď konštatoval, že "

najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena je písomná zmluva. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník zaťažovan

Máte predplatné? Prihláste sa