Predmetom toho príspevku je analýza stanovísk Najvyššieho súdu SR k otázke možnosti zriadenia vecného bremena pôsobiaceho na strane oprávneného in personam v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená. Prikláňame sa k záveru, že vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam je možné zriadiť aj v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená, a na podporu tohto záveru poukazujeme, okrem iných, na skutočnosť, že obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je odlišný od obsahu vlastníckeho práva a že vo viacerých zahraničných právnych úpravách je už zásada "nulli res sua servit" (t. j. zásada, podľa ktorej "nikomu neslúži vlastná vec") prekonaná.
Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti
Vydáno:
21 minút čítania
Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
1. Úvod
Napriek dlhodobo pomerne stabilnej právnej úprave vecných bremien v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník" alebo "OZ") spôsobuje tento inštitút aplikačnej praxi ešte stále viacero problémov. Predmetom sporov súvisiacich s daným inštitútom (ako to potvrdzuje rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR)1)je aj otázka, či je možné zriadiť vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam2) v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená týmto vecným bremenom (ďalej len "vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom").
Tejto problematike venovanala slovenská odborná verejnosť dosiaľ len minimálnu pozornosť.3) Pomerne nízka miera presvedčivosti argumentácie rôznych senátov Najvyššieho súdu SR akceptujúcej alebo odmietajúcej prípustnosť zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom v podmienkach slovenskej právnej úpravy je logickým dôsledkov iba marginálneho záujmu našej odbornej verejnosti o danú problematiku. V tomto príspevku preto predkladáme kritickú analýzu argumentov rôznych senátov Najvyššieho súdu SR objavujúcich sa v rozhodnutiach, v ktorých otázkou po právnej stránke zásadného významu bolo v konečnom dôsledku práve to, či je možné zriadiť vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Zároveň predložíme argumenty v prospech záveru o prípustnosti zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom v podmienkach slovenskej právnej úpravy.
2. Stanoviská súdnej praxe
Naznačili sme, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR nie je jednotná v riešení otázky, ktorá je predmetom nášho záujmu v tomto príspevku.
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 98/2010 z 13.5.2010 pripustil možnosť zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, keď konštatoval, že "
najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena je písomná zmluva. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník zaťažovan