Podnetom pre príspevok bola publikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom. Cieľom autoriek bolo na základe pomerne komplexného preskúmania záverov právnej vedy a praxe ponúknuť prehľad spôsobov, akými možno docieliť výmaz premlčaných záložných práv a vecných bremien z katastra nehnuteľností, prípadne iných registrov. S ohľadom na podobné východiská pri premlčaní týchto vecných práv k cudzej veci odporúčajú zjednotenie prístupu súdnej praxe pri ochrane záujmov osôb zaťažených zápisom premlčaného práva. Na skúmanú problematiku nadväzujú súvisiace otázky a v mnohom závisí od ďalšej praxe alebo normotvorby, aké bude ďalšie smerovanie tejto problematiky.
1. Úvod
Podľa § 100 ods. 2 OZ sa premlčujú všetky majetkové práva
1)
s výnimkou vlastníckeho práva. V dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty nedochádza k zániku právneho nároku,
2)
priznanie práva súdom, prípadne iným orgánom je však oslabené. Závisí potom od správania dlžníka, či v súdnom konaní uplatní námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a nepodmienečne zaniká právny nárok veriteľa. Momentom účinného vznesenia námietky premlčania už nie je možné veriteľovi právo priznať. Subjektívne právo však nezaniká, zánikom nároku sa právo iba oslabuje a stáva sa z neho tzv. naturálna obligácia.
Po premlčaní je vzťah veriteľa a dlžníka postavený na dobrovoľnosti a dohode. Dobrovoľné plnenie dlžníka nezakladá bezdôvodné obohatenie veriteľa a sú možné aj ďalšie dispozície s premlčaným právom (uznanie dlhu, započítanie), do popredia tak vstupuje dobrovoľnosť a ustupuje záväznosť, ktorej zložkou je aj vynútiteľnosť.
Koncepcia premlčaných práv ako naturálnych obligácií spôsobuje problémy v právnej praxi, ak je predmetom premlčania vecné a nie záväzkové právo a povinnou osobou (dlžníkom) je vlastník. K premlčateľným majetkovým právam totiž patria (
de lege lata
)
3)
nielen záväzkové práva, ale aj vecné práva k cudzej veci. Pre vecné práva je typické, že sa viažu na určitú vec, a ak ide o veci nehnuteľné, ich vzniku, ako aj určitosti a právnej istote zodpovedá požiadavka ich evidencie v katastri nehnuteľností. Ak je vec vlastníka zaťažená existujúcim vecným právom k cudzej veci, znamená to, že úplnosť jeho vlastníckeho práva je narušená. Ťarcha v liste vlastníctva
obmedzuje
vlastníka nehnuteľnosti vo výkone vlastníckeho práva a môže byť prekážkou pri nakladaní s vecou.V príspevku sa budeme zaoberať právnymi
následkami premlčania
záložného práva k nehnuteľnosti a premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a možnosťami ich výmazu z evidencie nehnuteľností. Tieto závery však možno vztiahnuť aj na iné registre, ktoré prichádzajú do úvahy pri registrácii záložného práva (Notársky centrálny register záložných práv, obchodný register a pod.).Podnetom na napísanie tohto príspevku bolo nedávno publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako R 70/2023, ktoré bude v budúcnosti pravdepodobne slúžiť ako návod pre záložcov, ktorí chcú docieliť výmaz premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí pripustil možnosť žalovať
o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom
, a to práve s cieľom docieliť výmaz premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností. Uviedol, že práve potreba dosiahnuť výmaz z katastra nehnuteľností odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení.To v nás vzbudilo otázku, či sú tieto závery aplikovateľné aj na výmaz premlčaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Čo sa týka výmazu premlčaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, právna spisba
nie je jednotná
. Na jednej strane sa hovorí o možnosti žalovať o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu neexistuje.
4)
Na druhej strane časť právnej spisby hovorí o žalobe o zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ, keďže sa predpokladá, že v dôsledku námietky premlčania a pretrvávajúceho zápisu v evidencii nehnuteľností vzniká hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom.
5)
Tieto názory však nemohli zohľadniť aktuálnu rozhodovaciu prax (R 70/2023), ktorá sa však týka výslovne len záložného práva.
Preto je našou ambíciou zaujať stanovisko k rozhodnutiu R 70/2023 a zamyslieť sa nad tým, či možno jeho závery vztiahnuť aj na výmaz premlčaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo je vhodnejšie zvoliť iný procesný postup. Príspevok tak analyzuje a sumarizuje závery súdnej praxe, právnu teóriu a autorky k výsledkom svojich zistení zaujímajú vlastné stanovisko a formulujú aj návrhy pre prípadnú budúcu právnu úpravu.
2. Odbočenie do Českej republiky
Problematiku výmazu premlčaného záložného práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu riešila aj česká súdna prax a právna doktrína, ktorej vývoj spracoval Melzer a Tégl.
6)
V Českej republike existovali dva hlavné názorové prúdy. Podľa prvého z nich (senát č. 22 Najvyššieho súdu ČR), ktorý sa venoval následkom premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
nemá
premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za následok jeho zánik; podľa druhého (senát č. 21 Najvyššieho súdu ČR), ktorý sa venoval následkom premlčaného záložného práva, naopak, premlčanie záložného práva
má
za následok jeho zánik.Poukazujú najmä na rozhodnutia "vlastníckeho" senátu č. 22 v rozhodnutiach sp. zn. 22 Cdo 1564/2003 z 20. 1. 2004, sp. zn. 22 Cdo 431/2006 z 30. 11. 2006 a sp. zn. 22 Cdo 3732/2014 z 24. 2. 2015. V prvom rozhodnutí (o žalobe o určenie existencie vecného bremena) súd dospel k záveru, že premlčanie vecného bremena nevedie k jeho zániku, ale že toto právo naďalej trvá vo forme naturálneho práva; v druhom rozhodnutí (o žalobe na plnenie, konkrétne o zdržanie sa výkonu premlčaného vecného bremena zo strany oprávneného) súd vyslovil názor, že proti výkonu premlčaného vecného bremena sa možno brániť námietkou premlčania, v dôsledku čoho nemožno žalobu o zdržanie zamietnuť z dôvodu, že premlčané právo naďalej trvá ako naturálna obligácia. V treťom rozhodnutí
7)
o žalobe o zrušenie vecného bremena pre podstatnú zmenu pomerov prijal súd záver, že nevykonávanie práva môže mať za následok len jeho premlčanie, nie zánik. Vo všetkých prípadoch teda český najvyšší súd zhodne dospel k záveru, že
premlčané vecné bremeno aj naďalej existuje
.Pokiaľ ide o premlčanie záložného práva, senát č. 21 dlhodobo zastáva odlišný názor ako senát č. 22. Táto argumentácia bola naposledy potvrdená, keď tento senát uviedol, že
"záver, že žalobe o určenie neexistencie záložného práva (že záložné právo ,neexistuje') možno vyhovieť, ak je záložné právo premlčané (...), je v súlade s ustálenou judikatúrou odvolacieho súdu. (...) záložný veriteľ sa môže úspešne domáhať
Právoplatné rozhodnutie vyhovujúce žalobe na určenie neexistencie záložného práva je spôsobilým podkladom pre výmaz tohto práva z katastra nehnuteľností.
8)
určenia, že záložné právo neexistuje
v zmysle § 80 OSP,
ak dôvodne namietol premlčanie
záložného práva a ak je na takomto určení naliehavý právny záujem".Melzer a Tégl kritizujú neodôvodnenosť rozdielneho prístupu k premlčaniu limitovaných vecných práv. Zároveň ponúkajú prehľad stanovísk právnej teórie k premlčaniu vecných bremien a záložných práv, avšak možno konštatovať, že konzistentné riešenie v čase účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1964 neponúkla ani česká právna veda.
9)
Jednotliví citovaní autori hovoria o viacerých aj vzájomnej si protirečiacich možnostiach, a to o žalobe o výmaz premlčaného práva (ktorá však nemá oporu v hmotnom ani procesnom práve), o určovacej žalobe o neexistencii práva, o vyznačení premlčania na liste vlastníctva alebo o žalobe o zrušení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
V súčasnosti sa už česká súdna prax ani právna veda nemusí otázke, ako dosiahnuť výmaz premlčaného vecného bremena alebo záložného práva, venovať. Nový český občiansky zákonník totiž
obsahuje právnu ú