Predmetom tohto článku je úvaha autora nad akcesoritou záložného práva a jej negatívnych dopadoch pre prípady zabezpečenia budúcich pohľadávok. V slovenskej odbornej literatúre prevláda právny názor, podľa ktorého je záložné právo striktne akcesorické. Tieto právne názory sú podopreté, okrem iného, aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky. Keď sa však pozrieme za české luhy a háje, nezdajú sa byť argumenty o prísnej akcesorite záložného práva pre všetky prípady záložného práva už tak jednoznačné.
Akcesorita záložného práva, banková záruka a konkurz
Mgr.
Juraj
Hudák
LL.M.
advokát; a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Všeobecne k akcesorickej povahe záložného práva
1)Akcesorickej povahe záložného práva v súvislosti so zriadením a vznikom záložného práva na zabezpečenie budúcich alebo podmienených pohľadávok sa sčasti venoval už Róbert Jakubáč v článku s názvom
uverejnenom v úvodnom čísle časopisu Súkromné právo. Ako vyplýva z jeho článku, v slovenskej odbornej literatúre prevládajú právne názory zdôrazňujúce akcesoritu záložného práva v každej situácii. Za všetky je možné uviesť napríklad:
"záložné právo môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, ktorá je súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Samotná existencia záložného práva, t. j. existencia bez ním zabezpečovanej pohľadávky, je pojmovo vylúčená"
2). Akcesorická povaha záložného práva sa, zjednodušene povedané, prejavuje tak, že jeho "osud" je zviazaný s "osudom" zabezpečenej pohľadávky. Ak teda pripustíme, že záložné právo je akcesorické, znamená to, že záložné právo vzniká vždy najskôr spolu so zabezpečenou pohľadávkou a najneskôr spolu so zabezpečenou pohľadávkou aj zaniká.Akcesorickú povahu záložného práva zdôrazňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "
Najvyšší súd SR
"), keď tvrdí, že
"Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t.j. ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku."
3)Autor tohto článku sa však domnieva, že právny názor zdôrazňujúci prísnu akcesoritu záložného práva v každej situácii je prinajmenšom problematický, a že v praxi môže mať významné negatívne dopady na fungovanie a uplatniteľnosť záložného práva ako nástroja zabezpečenia budúcich pohľadávok. Tento záver sa potvrdil aj v jednom z nedávnych rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj "
Najvyšší súd ČR
"), ktorého predmetom bola práve daná problematika.Akcesorita záložného práva v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu ČR
Podobne ako Najvyšš