Konkurz

Úvod Dňa 7. decembra 2022 zverejnila Komisia návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa harmonizujú určité aspekty insolvenčného práva (ďalej len "návrh smernice"). 1) V dôvodovej správe Komisia...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 5. januára 2023 rozhodol tak, že žalovaného konateľa obchodnej spoločnosti JNT, s. r. o., zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 784,03 eur s 9 % úrokmi z omeškania a žalobcovi voči žalovanému...

Príspevok, čiastočne inšpirovaný rozhodnutím ústavného súdu, sa venuje právnej úprave špeciálneho správcu, ktorého musí súd ustanoviť v určitých insolvenčných konaniach a v konkurze druhovo určeným dlžníkom. Právna úprava vzbudzuje dojem, že tieto ustanovenia neplatia pre rozhodovanie schôdze veriteľov pri rozhodovaní o výmene správcu. Článok sa snaží vyriešiť interpretačné problémy tak, aby sa dosiahol účel zavedenia inštitútu špeciálneho správcu.

§ 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii§ 69 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii Ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné interpretovať tak, že pokiaľ ide o zabezpečenú pohľadávku, túto je potrebné riadne prihlásiť, a toto prihlásenie je potrebné urobiť v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu (t. j. včas), inak zabezpečovacie právo zanikne. Teda uplynutím zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok zanikne len neprihlásené zabezpečovacie právo, v dôsledku čoho sa prihlásená pohľadávka považuje za nezabezpečenú. Riadne prihlásenou pohľadávkou sa pre tieto účely rozumie aj súhrnná pohľadávka pozostávajúca z viacerých pohľadávok majúcich ten istý právny základ (dôvod). Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1ObdoK/3/2023

Úvod Civilný sporový poriadok ako procesný kódex umožňuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom po splnení zákonom predvídaných skutočností, ktoré je v rámci návrhu potrebné preukázať. Kým však dôjde k právoplatnému...

  SKUTKOVÝ STAv Mestský súd Košice predložil spis Najvyššiemu súdu SR (ďalej aj "najvyšší súd") z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením veci Okresným súdom Prešov podľa § 43 ods. 2...

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom z 9. septembra 2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu X, a. s. „v konkurze“ sumu 12 500 eur. Žalobca sa domáhal zaplatenia...

Otázka, či sa financujúci subjekt (banka) musí obávať, že by sa vzhľadom na zmluvné dojednania mohol dostať do postavenia spriaznenej osoby úpadcu, a teda jeho pohľadávka by bola v konkurze považovaná za podriadenú pohľadávku, je aktuálne predmetom diskusií v súvislosti s krízovým financovaním podnikov. Táto otázka má ale vzhľadom na používanie obdobnej formulácie kvalifikovanej účasti v korporačnej úprave (krízové financovanie, zákaz vrátenia vkladu, významná obchodná transakcia) zásadný dopad aj nad rámec konkurzného práva. V článku sú ponúknuté argumenty, prečo spriaznenou osobou nie je, ak má pri trhovo štandardných formách zabezpečenia zmluvne dojednanú možnosť ovplyvňovať konanie dlžníka alebo spoločníka s účasťou presahujúcou 5 % podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach.

ZSP 45/2021 Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a usporiadaní majetkových nárokov v družstvách v platnom znení § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii...

Článok sa venuje problematike povinností členov štatutárnych orgánov podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a ich zodpovednosti v prípade porušenia týchto povinností. Osobitná pozornosť je venovaná povinnostiam členov štatutárnych orgánov v predúpadkovom stave obchodných spoločností. V článku sa venujeme vývoju právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcej sa zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, ako aj dopadu častej novelizácie na postup súdov a správcov v predmetnej oblasti. Po­ukazujeme na žalobu na doplnenie pasív, ktorá sa prijíma v Českej republike a ktorá môže slúžiť ako inšpirácia slovenskému zákonodarcovi. V neposlednom rade skúmame aj trestnoprávne aspekty zodpovednosti členov štatutárnych orgánov a snahu členov štatutárnych orgánov vyhýbať sa zákonom ustanoveným povinnostiam.

  ZSP 42/2018 Účinky vyhlásenia konkurzu a prebiehajúce exekučné konanie § 48 a § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii § 237 písm. f) Občianskeho...

Nasledujúce riadky sú venované problematike žalôb proti konkurzným, resp. reštrukturalizačným správcom pri uplatňovaní nárokov vzniknutých v rámci konkurzného konania z dôvodu, že správca svoju funkciu nevykonával zákonom predpokladaným spôsobom, na základe čoho - či už veriteľovi alebo tretím stranám (či samotnému úpadcovi) - vznikla škoda tým, že správca porušil zákonom alebo súdom uloženú povinnosť. V týchto prípadoch je vždy potrebné uvedomiť si, kto za určitú škodu nesie zodpovednosť a ako daný subjekt žalovať, pričom dlhodobo zostávala otvorená otázka právneho režimu takéhoto zodpovednostného vzťahu vo vzťahu k aplikácii Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Základný režim týchto nárokov sa v dobiehajúcich konkurzoch po­dľa predchádzajúcej právnej úpravy spravuje § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKV"), v prípade konkurzov vedených podľa aktuálne účinnej právnej úpravy je to podľa zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZoS") pri aplikácii zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKR"). Spracované prípadové štúdie, založené na právoplatných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dávajú odpovede práve na naznačené otázky.

Predmetom tohto článku je úvaha autora nad akcesoritou záložného práva a jej negatívnych dopadoch pre prípady zabezpečenia budúcich pohľadávok. V slovenskej odbornej literatúre prevláda právny názor, podľa ktorého je záložné právo striktne akcesorické. Tieto právne názory sú podopreté, okrem iného, aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky. Keď sa však pozrieme za české luhy a háje, nezdajú sa byť argumenty o prísnej akcesorite záložného práva pre všetky prípady záložného práva už tak jednoznačné.

Súčasťou konkurzného konania je tzv. speňažovanie majetku, ktorého účelom je získanie peňažných prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Tento proces je priamo upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a zahŕňa tak speňažovanie hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí. Zákon dáva správcovi možnosť výberu spôsobu ako majetok speňažiť. Takúto voľnosť však správca konkurznej podstaty nemá v prípade nehnuteľného majetku, kde všeobecne platí, že nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu možno speňažiť len dražbou. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky, ktorými sa práve v tomto článku chcem venovať.