Pracovné právo

Úvod - kamerový záznam ako dôkazný prostriedok Bežnou súčasťou obcí, miest, firemných priestorov i súkromných obydlí sa stali kamerové systémy. Obrazové či obrazovo-zvukové záznamy z kamier umiestnených na obchodných...

Príspevok sa zameriava na spornú prax zamestnávateľov, ktorí pri neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (absencii) pred alebo po sviatku nielenže nepriznajú zamestnancovi náhradu mzdy za sviatok (čo Zákonník práce pripúšťa), ale navyše, zamestnanca na tento deň odhlásia aj zo systému verejného zdravotného poistenia. Autori zdôrazňujú, že tento postup nie je jednoznačne podložený platnou právnou úpravou a vyvoláva vážne právne otázky. Podľa názoru autorov, nepriznanie náhrady mzdy za sviatok by nemalo automaticky vyvolať verejnoprávne následky v podobe odhlásenia zamestnanca zo zdravotného poistenia, pretože zamestnanci tak môžu byť postihovaní viac, než právny poriadok zamýšľa.

"Súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného § 79 ods. 1 ZP, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 ZP. Skutočnosť, že zamestnanec bol vylúčený z cirkvi a stratil predpoklady (spôsobilosť) pre výkon práce duchovenského pracovníka, možno považovať za takú, ktorá zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu."

Úvod Zmluva o fungovaní Európskej únie 1) (ďalej len "ZFEÚ") obsahuje ustanovenia, z ktorých vyplýva špecifickosť športu. 2) Na ich základe je právomocou Európskej únie (EÚ) v oblasti športu...

Tento článok sa zaoberá právom zamestnanca na odpojenie, teda právom nevykonávať pracovné činnosti a zdržať sa elektronickej komunikácie súvisiacej s prácou mimo pracovného času. Prvá časť článku poskytuje definíciu a základné princípy práva na odpojenie z hľadiska medzinárodného práva. V ďalšej časti ponúkame prehľad hlavných ustanovení návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na odpojenie z roku 2021. Hlavná časť článku rozoberá právnu úpravu inštitútu práva na odpojenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Poukazujeme na nedostatky aktuálnej právnej úpravy práva na odpojenie a možnosti ich riešenia. Hľadanie čo najvhodnejšej právnej úpravy a jej správna implementácia sú aktuálnou problematikou hlavne s ohľadom na nárast využívania informačných a komunikačných technológií pri výkone práce a rozšírenia práce z domu.

Úvod Konflikty sa nevyhýbajú ani pracovnému prostrediu. Konflikty na pracovisku riešené kolaboratívnym prístupom môžu priniesť do organizácie pozitívne zmeny, napríklad zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, zavádzanie inovácií, lepšiu pracovnú produktivitu, súdržnosť...

Všeobecná charakteristika Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú...

Autor rozhodnutia: Spolkový správny súd ( Bundesverwaltungsgericht ) Dátum rozhodnutia: 13. október 2022 Značka konania: ECLI:DE:BVerwG:2022:131022U2C7.21.0 Právna oblasť - pracovné právo - smernica 2003/88/ES Strany konania: - dovolateľ -...

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom1. časti nášho príspevku tak bude na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako aj aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Úvod Dynamika hospodárskeho života prináša nemálo zmien aj pri realizácii pracovno-právnych vzťahov. Priemyslu 4.0 popri tradičnom zamestnancovi chýba "zamestnanec 4.0" s voľnejším právnym postavením, s väčšou samostatnosťou i väčšou...

V článku analyzujeme otázku (ne)prípustnosti existencie pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby. S ohľadom na absenciu znakov závislej práce sa prikláňame k záveru o nemožnosti vzniku pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu, a to aj v prípade, ak dohodnutá náplň práce je odlišná od činnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Avšak vzhľadom na určité osobitné prípady, keď člen štatutárneho orgánu je v podriadení zriaďovateľa a podlieha jeho pokynovej právomoci, sa pripustenie existencie pracovnoprávneho vzťahu javí ako opodstatnené, pričom špecifikácia týchto prípadov by, podľa nášho názoru, mala byť regulovaná v osobitných predpisoch.

Úvod Zákonom č. 76/2021 Z.z. s právnou účinnosťou od 1. marca 2021 bola Národnou radou SR prijatá novela Zákonníka práce s početnými legislatívnymi zmenami, z ktorých najvýznamnejšou je zmena...

ZSP 53/2021 § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve § 42 ods. 2 Zákonníka práce § 421 ods. 1 písm....

Právna úprava nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru poskytuje ochranu účastníkovi právneho vzťahu, voči ktorému právny úkon smeroval. Zákonník práce nepočíta s možnosťou, že ochranu pred neplatným skončením pracovného pomeru bude súdne požadovať osoba, ktorá sama právny úkon uskutočnila. Nie je to však v praxi vylúčené, takou osobou môže byť napríklad osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí pre právny úkon nespôsobilou. Príspevok skúma možnosti, ako prekonať nedostatok právnej úpravy neplatného skončenia pracovného pomeru na účely ochrany (najmä) osôb konajúcich v duševnej poruche.

Príspevok za pomoci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ kriticky poukazuje na slovenskú hmotnoprávnu úpravu i súdnu prax, v intenciách ktorej zamestnanec nemá právo na náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok za obdobie od rozviazania pracovného pomeru do opätovného nastúpenia do zamestnania, ak sa preukáže, že s ním bol neplatne skončený pracovný pomer.

Príspevok sa zameriava na rozbor rezonujúcej otázky v prípade konkurencie dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy, a to z hľadiska prednosti. Táto problematika v právnej úprave rozhodujúcich právnych predpisov nie je konkrétne riešená, pričom názory publikované na jej zodpovedanie sú skôr konštatujúce, bez bližšieho objasnenia záveru. Autori sa pokúšajú o riešenie predmetnej otázky aj z hľadiska účelu právnej normy obsiahnutej v tom-ktorom predpise, a to aj s akcentomna ochranu veriteľa v odlišnompostavení, a princíp proporcionality.

Autor sa v článku zaoberá často sa vyskytujúcim porušením niektorých povinností v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj návrhmi na zlepšenie ochrany osobných údajov. V článku je poukázané na porušenie ochrany osobných údajov, týkajúce sa súhlasu so spracúvaním osobných údajov v pracovnej zmluve, školení poverených osôb o ochrane osobných údajov a tiež povinného zverejňovania informácií. The author in the article deals with frequently occurred breach of some oblgations in the area of data protection as well as proposals on how to improve data protection. There is pointed out to the breach of data protection relating to a consent with data processing in an employment agreement, trainings of authorized persons on data protection and also oblgatory publishing of information.

Príspevok sa pod vplyvom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-344/18 zaoberá pre slovenské právo netradičným právnym riešením, ktoré spočíva v rozdelení práv a povinností vyplývajúcich z jednej pracovnej zmluvy na pracovné pomery na kratší pracovný čas u viacerých nových zamestnávateľov.

ŽUĽOVÁ, J.: Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 30 - 39. I Úvod JIM, MYA, WATSON, VERA. Nie, nejde...

ZLOCHA, Ľ.: Nekalosúťažné konanie zamestnancov, Právny obzor, 103, 2020, č. 6, s. 440 - 452. Unfair competition of employees . The author analyses the different types of unfair competition...