Pracovné právo

Príspevok približuje prípady vedenia motorového vozidla policajtom pod vplyvom alkoholu (v rovine priestupku) v čase jeho osobného voľna bez spôsobenia následku a rozvádza polemiku a vecný diskurz o tom, či má byť takéto konanie postihnuté prepustením policajta zo služobného pomeru, čo je nesporne kruciálnym riešením, alebo je zásade proporcionality konvenujúcejšie rozhodnutie v smere potrestania policajta za priestupok. Text príspevku zároveň priebežne predznamenanú polemiku dopĺňa o v praxi časté procesné pochybenia pri dokumentovaní a in fine rozhodovaní.

Úvod - kamerový záznam ako dôkazný prostriedok Bežnou súčasťou obcí, miest, firemných priestorov i súkromných obydlí sa stali kamerové systémy. Obrazové či obrazovo-zvukové záznamy z kamier umiestnených na obchodných...

Príspevok sa zameriava na spornú prax zamestnávateľov, ktorí pri neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (absencii) pred alebo po sviatku nielenže nepriznajú zamestnancovi náhradu mzdy za sviatok (čo Zákonník práce pripúšťa), ale navyše, zamestnanca na tento deň odhlásia aj zo systému verejného zdravotného poistenia. Autori zdôrazňujú, že tento postup nie je jednoznačne podložený platnou právnou úpravou a vyvoláva vážne právne otázky. Podľa názoru autorov, nepriznanie náhrady mzdy za sviatok by nemalo automaticky vyvolať verejnoprávne následky v podobe odhlásenia zamestnanca zo zdravotného poistenia, pretože zamestnanci tak môžu byť postihovaní viac, než právny poriadok zamýšľa.

"Súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného § 79 ods. 1 ZP, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 ZP. Skutočnosť, že zamestnanec bol vylúčený z cirkvi a stratil predpoklady (spôsobilosť) pre výkon práce duchovenského pracovníka, možno považovať za takú, ktorá zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu."

Úvod Zmluva o fungovaní Európskej únie 1) (ďalej len "ZFEÚ") obsahuje ustanovenia, z ktorých vyplýva špecifickosť športu. 2) Na ich základe je právomocou Európskej únie (EÚ) v oblasti športu...

Tento článok sa zaoberá právom zamestnanca na odpojenie, teda právom nevykonávať pracovné činnosti a zdržať sa elektronickej komunikácie súvisiacej s prácou mimo pracovného času. Prvá časť článku poskytuje definíciu a základné princípy práva na odpojenie z hľadiska medzinárodného práva. V ďalšej časti ponúkame prehľad hlavných ustanovení návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na odpojenie z roku 2021. Hlavná časť článku rozoberá právnu úpravu inštitútu práva na odpojenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Poukazujeme na nedostatky aktuálnej právnej úpravy práva na odpojenie a možnosti ich riešenia. Hľadanie čo najvhodnejšej právnej úpravy a jej správna implementácia sú aktuálnou problematikou hlavne s ohľadom na nárast využívania informačných a komunikačných technológií pri výkone práce a rozšírenia práce z domu.

Úvod Konflikty sa nevyhýbajú ani pracovnému prostrediu. Konflikty na pracovisku riešené kolaboratívnym prístupom môžu priniesť do organizácie pozitívne zmeny, napríklad zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, zavádzanie inovácií, lepšiu pracovnú produktivitu, súdržnosť...

Všeobecná charakteristika Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú...

Autor rozhodnutia: Spolkový správny súd ( Bundesverwaltungsgericht ) Dátum rozhodnutia: 13. október 2022 Značka konania: ECLI:DE:BVerwG:2022:131022U2C7.21.0 Právna oblasť - pracovné právo - smernica 2003/88/ES Strany konania: - dovolateľ -...

Anotácia Procesná ochrana pracovnoprávnych vzťahov, resp. možnosť brániť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo prostriedkami procesného práva, je v prípade pracovnoprávnych vzťahov značne špecifická. Špecifickosť spôsobuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorí v čase uzatvárania pracovného pomeru vystupujú ako subjekty s rovnakým postavením, avšak vo vzťahu k výkonu samotnej práce vystupuje zamestnávateľ v nadradenom postavení voči zamestnancovi. Povaha tohto právneho vzťahu vychádza zo základnej charakteristiky závislej práce ako práce vykonávanej na základe pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, vo väčšine prípadov s pracovnými prostriedkami poskytnutými zamestnávateľom, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, pričom ako protihodnota patrí zamestnancovi mzda, resp. odmena za vykonanú prácu. Charakteristika závislej práce, samotného pracovného pomeru, ako vzťahu medzi nadradeným a podradeným subjektom sa prejavuje aj v procesných inštitútoch upravujúcich pracovnoprávny spor. Rekodifikáciou civilného práva procesného v roku 2016 došlo k zakotveniu inštitútu individuálneho pracovnoprávneho sporu do slovenského právneho poriadku, ktorý dovtedy upravený nebol. V článku sa zameriavame na analýzu právnej úpravy individuálneho pracovnoprávneho sporu ako základného právneho inštitútu v oblasti procesnej ochrany pracovnoprávnych vzťahov s ohľadom na relevantnú judikatúru. V neposlednom rade skúmame efektívnosť právnej úpravy s odstupom 7 rokov z praktického hľadiska a predkladáme naše návrhy de lege ferenda . Annotation The procedural protection of employment relations, or the possibility to defend one's violated or threatened subjective right by means of procedural law, is very specific in the case of employment relations. The specificity is caused by the relationship between the employee and the employer, who at the time of conclusion of the employment relationship act as subjects of equal status, but in relation to the performance of the work itself, the employer acts in a superior position to the employee. The nature of this legal relationship is based on the basic characteristic of dependent work as work performed on the instructions of the employer, on his behalf, in most cases with the means of work provided by the employer, during working hours determined by the employer, with the employee receiving a wage or remuneration for the work performed as a quid pro quo . The characteristics of dependent work, the employment relationship itself, as a relationship between a superior and a subordinate entity, are also reflected in the procedural institutes regulating the labour law dispute. The recodification of civil procedural law in 2016 introduced the institute of individual labour law dispute into the Slovak legal order, which was not regulated before. In this article, we focus on the analysis of the legal regulation of the individual labour law dispute as a fundamental legal institute in the field of procedural protection of labour relations with regard to the relevant case law. Last but not least, we examine the effectiveness of the legal regulation 7 years later from a practical point of view and present our proposals de lege ferenda.

1) Anotácia Odborný článok poukazuje na slabú úroveň vývoja českého pracovného práva po roku 1990 až do súčasnosti, keď nedostatočne rieši problémy sociálneho a ekonomického rozvoja Českej republiky a situáciu na jej trhu práce. Niektoré vonkajšie impulzy európskeho práva majú skôr kozmetický charakter a neprinášajú ani zďaleka také výhody pre zamestnancov, aké boli dosiahnuté v často kritizovanej minulosti. Annotation The expert article points out the poor level of development of Czech labour law after 1990 until the present day, when it insufficiently addresses the problems of social and economic development of the Czech Republic and the situation on its labour market. Some of the external impulses of European law are rather cosmetic in nature and do not bring anywhere near the same level of benefits for employees that were achieved in the often criticised past.

Anotace Ztráta nebo snížení výdělečné činnosti v důsledku ublížení na zdraví zakládá poškozeným osobám právo na náhradu ztráty na výdělku po skončení jejich pracovní neschopnosti. Jednou z forem této náhrady představuje opakující se peněžitý důchod, jímž se tento článek zabývá. Stanovení spravedlivé výše peněžitého důchodu není obecně jednoduchou disciplínou, přičemž celá záležitost se ještě více komplikuje v důsledku dvojkolejné právní úpravy obsažené v zákoně č. 262/2006 Sb, zákoník práce, ve znění pozdějších předpisů, a zákoně č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů. Cílem článku je shrnutí platné právní úpravy jako celku a upozornění na odchylky či nedostatky u zmíněných právních předpisů, s nimiž se současná právní teorie i praxe potýká. Annotation The loss or reduction of earning capacity due to personal injury entitles the injured person to compensation for loss of earnings after the end of their incapacity for work. One form of such compensation is a recurrent cash pension, which is the subject of this article. Determining the fair amount of the pension is generally not a simple discipline, and the whole matter is further complicated by the two-track legislation contained in Act No 262/2006 Coll., the Labour Code, as amended, and Act No 89/2012 Coll., the Civil Code, as amended. The article aims to summarize the current legislation as a whole and point out the deviations or deficiencies in the mentioned legal regulations that the current legal theory and practice face.

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom1. časti nášho príspevku tak bude na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako aj aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Úvod Dynamika hospodárskeho života prináša nemálo zmien aj pri realizácii pracovno-právnych vzťahov. Priemyslu 4.0 popri tradičnom zamestnancovi chýba "zamestnanec 4.0" s voľnejším právnym postavením, s väčšou samostatnosťou i väčšou...

V článku analyzujeme otázku (ne)prípustnosti existencie pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby. S ohľadom na absenciu znakov závislej práce sa prikláňame k záveru o nemožnosti vzniku pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu, a to aj v prípade, ak dohodnutá náplň práce je odlišná od činnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Avšak vzhľadom na určité osobitné prípady, keď člen štatutárneho orgánu je v podriadení zriaďovateľa a podlieha jeho pokynovej právomoci, sa pripustenie existencie pracovnoprávneho vzťahu javí ako opodstatnené, pričom špecifikácia týchto prípadov by, podľa nášho názoru, mala byť regulovaná v osobitných predpisoch.

Úvod Zákonom č. 76/2021 Z.z. s právnou účinnosťou od 1. marca 2021 bola Národnou radou SR prijatá novela Zákonníka práce s početnými legislatívnymi zmenami, z ktorých najvýznamnejšou je zmena...

ZSP 53/2021 § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve § 42 ods. 2 Zákonníka práce § 421 ods. 1 písm....

Právna úprava nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru poskytuje ochranu účastníkovi právneho vzťahu, voči ktorému právny úkon smeroval. Zákonník práce nepočíta s možnosťou, že ochranu pred neplatným skončením pracovného pomeru bude súdne požadovať osoba, ktorá sama právny úkon uskutočnila. Nie je to však v praxi vylúčené, takou osobou môže byť napríklad osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí pre právny úkon nespôsobilou. Príspevok skúma možnosti, ako prekonať nedostatok právnej úpravy neplatného skončenia pracovného pomeru na účely ochrany (najmä) osôb konajúcich v duševnej poruche.

Príspevok za pomoci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ kriticky poukazuje na slovenskú hmotnoprávnu úpravu i súdnu prax, v intenciách ktorej zamestnanec nemá právo na náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok za obdobie od rozviazania pracovného pomeru do opätovného nastúpenia do zamestnania, ak sa preukáže, že s ním bol neplatne skončený pracovný pomer.

Anotácia Tento článok sa zaoberá rozhodným právom pri cezhraničnej práci. Otázka, ktoré právo je konkrétne uplatniteľné, môže mať zásadný vplyv na konkrétny prípad. Autor sa podrobne venuje metóde Európskeho súdneho dvora založenej na dôkazoch. Cieľom článku je prispieť k väčšej právnej istote vysvetlením jednotlivých problémov. Annotation This article deals with the applicable law when working across borders. The question, which law is specifically applicable can have a major impact on the individual case. The author goes into detail on the evidence-based method of the European Court of Justice. The target of the article is to contribute to more legal certainty with the explanations on the individual problems.