Pracovné právo

Tento článok sa zaoberá právom zamestnanca na odpojenie, teda právom nevykonávať pracovné činnosti a zdržať sa elektronickej komunikácie súvisiacej s prácou mimo pracovného času. Prvá časť článku poskytuje definíciu a základné princípy práva na odpojenie z hľadiska medzinárodného práva. V ďalšej časti ponúkame prehľad hlavných ustanovení návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na odpojenie z roku 2021. Hlavná časť článku rozoberá právnu úpravu inštitútu práva na odpojenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Poukazujeme na nedostatky aktuálnej právnej úpravy práva na odpojenie a možnosti ich riešenia. Hľadanie čo najvhodnejšej právnej úpravy a jej správna implementácia sú aktuálnou problematikou hlavne s ohľadom na nárast využívania informačných a komunikačných technológií pri výkone práce a rozšírenia práce z domu.

Úvod Konflikty sa nevyhýbajú ani pracovnému prostrediu. Konflikty na pracovisku riešené kolaboratívnym prístupom môžu priniesť do organizácie pozitívne zmeny, napríklad zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, zavádzanie inovácií, lepšiu pracovnú produktivitu, súdržnosť...

Všeobecná charakteristika Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú...

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom1. časti nášho príspevku tak bude na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako aj aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Úvod Dynamika hospodárskeho života prináša nemálo zmien aj pri realizácii pracovno-právnych vzťahov. Priemyslu 4.0 popri tradičnom zamestnancovi chýba "zamestnanec 4.0" s voľnejším právnym postavením, s väčšou samostatnosťou i väčšou...

V článku analyzujeme otázku (ne)prípustnosti existencie pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby. S ohľadom na absenciu znakov závislej práce sa prikláňame k záveru o nemožnosti vzniku pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu, a to aj v prípade, ak dohodnutá náplň práce je odlišná od činnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Avšak vzhľadom na určité osobitné prípady, keď člen štatutárneho orgánu je v podriadení zriaďovateľa a podlieha jeho pokynovej právomoci, sa pripustenie existencie pracovnoprávneho vzťahu javí ako opodstatnené, pričom špecifikácia týchto prípadov by, podľa nášho názoru, mala byť regulovaná v osobitných predpisoch.

Úvod Zákonom č. 76/2021 Z.z. s právnou účinnosťou od 1. marca 2021 bola Národnou radou SR prijatá novela Zákonníka práce s početnými legislatívnymi zmenami, z ktorých najvýznamnejšou je zmena...

ZSP 53/2021 § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve § 42 ods. 2 Zákonníka práce § 421 ods. 1 písm....

Právna úprava nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru poskytuje ochranu účastníkovi právneho vzťahu, voči ktorému právny úkon smeroval. Zákonník práce nepočíta s možnosťou, že ochranu pred neplatným skončením pracovného pomeru bude súdne požadovať osoba, ktorá sama právny úkon uskutočnila. Nie je to však v praxi vylúčené, takou osobou môže byť napríklad osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí pre právny úkon nespôsobilou. Príspevok skúma možnosti, ako prekonať nedostatok právnej úpravy neplatného skončenia pracovného pomeru na účely ochrany (najmä) osôb konajúcich v duševnej poruche.

Príspevok za pomoci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ kriticky poukazuje na slovenskú hmotnoprávnu úpravu i súdnu prax, v intenciách ktorej zamestnanec nemá právo na náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok za obdobie od rozviazania pracovného pomeru do opätovného nastúpenia do zamestnania, ak sa preukáže, že s ním bol neplatne skončený pracovný pomer.

Príspevok sa zameriava na rozbor rezonujúcej otázky v prípade konkurencie dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy, a to z hľadiska prednosti. Táto problematika v právnej úprave rozhodujúcich právnych predpisov nie je konkrétne riešená, pričom názory publikované na jej zodpovedanie sú skôr konštatujúce, bez bližšieho objasnenia záveru. Autori sa pokúšajú o riešenie predmetnej otázky aj z hľadiska účelu právnej normy obsiahnutej v tom-ktorom predpise, a to aj s akcentomna ochranu veriteľa v odlišnompostavení, a princíp proporcionality.

Autor sa v článku zaoberá často sa vyskytujúcim porušením niektorých povinností v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj návrhmi na zlepšenie ochrany osobných údajov. V článku je poukázané na porušenie ochrany osobných údajov, týkajúce sa súhlasu so spracúvaním osobných údajov v pracovnej zmluve, školení poverených osôb o ochrane osobných údajov a tiež povinného zverejňovania informácií. The author in the article deals with frequently occurred breach of some oblgations in the area of data protection as well as proposals on how to improve data protection. There is pointed out to the breach of data protection relating to a consent with data processing in an employment agreement, trainings of authorized persons on data protection and also oblgatory publishing of information.

Príspevok sa pod vplyvom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-344/18 zaoberá pre slovenské právo netradičným právnym riešením, ktoré spočíva v rozdelení práv a povinností vyplývajúcich z jednej pracovnej zmluvy na pracovné pomery na kratší pracovný čas u viacerých nových zamestnávateľov.

ŽUĽOVÁ, J.: Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 30 - 39. I Úvod JIM, MYA, WATSON, VERA. Nie, nejde...

ZLOCHA, Ľ.: Nekalosúťažné konanie zamestnancov, Právny obzor, 103, 2020, č. 6, s. 440 - 452. Unfair competition of employees . The author analyses the different types of unfair competition...

Cieľom tohto článku je priblížiť si právnu úpravu, ktorá upravuje problematiku zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Druhým cieľom je pozdvihnúť nutnosť sociálno-poisťovacích vzťahov v rámci pracovného pomeru vo všeobecnosti, ale aj v prípade zamestnania cudzinca. Ďalším cieľom je vymedziť okruh sankcií, ktoré nastúpia v dôsledku porušenia, resp. nesplnenia si určitej povinnosti vyplývajúcej zo zákona. V závere článku sa budem zaoberať dôležitou otázkou (ne)potrebnosti pracovnej sily, ktorá má prísť na naše územie z krajín tretieho sveta. The aim of this article is to approximate the legislation governing the employment of third-country nationals. The secondary objective is to raise the need for social-insurance relations in the context of employment in general, but also in the case of employment of foreigners. Another objective is to define the range of sanctions that will be incurred as a result ofa violation or violation failure to comply with a legal oblgation. At the end of the article, you may be interested in forces to come to our territory from a third world country.

Príspevok je zameraný na lekársky posudok, ktorý je podkladom pre posudzovanie zdravotnej spôsobilosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Autor porovnáva lekárske potvrdenie kontra lekársky posudok, popisuje formálne náležitosti posudku a na podklade rozhodovacej činnosti všeobecných súdov poskytuje výklad správneho formálneho postupu pri uplatnení zákonných dôvodov skončenia pracovného pomeru pre dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti, resp. pre vážne ohrozenia zdravia.

Autor sa zamýšľa nad možnosťami uplatnenia inštitútu obchodného vedenia na pracovnoprávne vzťahy. Na podklade konkrétnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov posudzuje, do akej miery je aplikácia tohto obchodnoprávneho inštitútu možná v pracovnom práve a aké má porušenie pravidiel obchodného vedenia následky na platnosť právnych úkonov. The author considers the means of applying a company's management as the legal institute to the employment relations. On the ground of the relevant court decisions, he assesses the possible extent of the application of this commercial law institute in labourlawas well as the consequences ofabreach of company's management rules on the validity of legal acts.

BARANCOVÁ, H.: COVID-19 a renesancia domáckej práce. Právny obzor, 103, 2020, č. 4, s. 243 - 257. COVID-19 and renaissance homeoffice. The current situation creates an optimal legal space...

BUJŇÁK, V.: Osobitná ochrana poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v pracovných vzťahoch. Právny obzor, 103, 2020, č. 2, s. 98 - 118. Members of the National Council of the Slovak...