Úvod
Konflikty sa nevyhýbajú ani pracovnému prostrediu. Konflikty na pracovisku riešené kolaboratívnym prístupom môžu priniesť do organizácie pozitívne zmeny, napríklad zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, zavádzanie inovácií, lepšiu pracovnú produktivitu, súdržnosť tímu či zdravšie pracovné prostredie. Na druhej strane, konflikty, v ktorých absentuje kolaboratívny prístup a skôr sa podporuje ich riešenie silou „kto z koho“, prípadne riešeniu ktorých sa organizácia dlhodobo vyhýba, môžu mať zásadný negatívny dopad tak na jednotlivcov, ako aj na celý pracovný kolektív či organizáciu. U jednotlivcov, ktorých sa konflikt týka priamo alebo aj nepriamo, môže dochádzať k frustrácii, zníženej produktivite, dlhodobému stresu s dopadom na psychické zdravie a v niektorých prípadoch až k vyhoreniu.
Negatívny dopad na pracovný kolektív spočíva v zhoršení komunikácie, spolupráce, vzájomnej dôvery, čo postupne vedie k nesúdržnosti kolektívu a jeho zhoršenej produktivite. Neriešené konflikty majú svoj vplyv aj na fluktuáciu a dlhodobé neprítomnosti zamestnancov v práci.1 Jedným z efektívnych prístupov k riešeniu konfliktov na pracovisku je mediácia. Mediáciou možno riešiť spory, ktoré sa už dostali do štádia konfliktu s dopadom na pracovnoprávne vzťahy, ale aj konflikty, ktoré sú navonok menej „vypuklé“, no majú zhubný dopad na fungovanie a výsledky pracovného tímu či celej organizácie.
Mediácia, jej právna úprava a princípy mediácie
Mediácia je proces, v ktorom mediátor ako tretia (neutrálna) strana pomáha stranám v konflikte konštruktívne spolu komunikovať, za účelom dosiahnutia vzájomne akceptovateľnej dohody. Mediátor vystupuje ako garant procesu, pričom sa zdržiava hodnotenia alebo ovplyvňovania predmetu dohody. Jeho úlohou je pomôcť stranám vzájomne porozumieť vlastným potrebám. Na Slovensku je mediácia upravená zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii a v zmysle