Reformné prístupy k legálnej definícii pojmu zamestnanec a pojmu pracovný pomer

The protective function of labour law includes the proper definition of dependent work and the term of the employee, the basic concepts of labour law in each country. Despite the importance of these concepts, the literature does not pay adequate attention to their legal recognition, although their definition correctly binds significant practical legal implications affecting the economic system of the state and its financial stability. The author analyzes the concept of dependent work in the amendment of Labour Code, which entered into effect from 1.1.2013 and draws the conclusion that the reduction of indicators of work depends on the employer facilitate proper choice of contractual forms in the performance of work and at the same time will eliminate circumvent the law by law enforcement coverage dependent work contractual forms of civil law and commercial law. In determining the substantive contours of employment author emphasizes that employment relationship is subject of Labour law, which implies the performance of dependent work on a contract basis employment contract. For legal analysis of the author concludes that the correct choice of contractual forms of work determines most of its contents. If content of employment relationship is performance of dependent work, the performance of work which is dependent work is required to establish a contract of employment, does not establish civil or commercial relationship. In connection with the analysis of employee author compares this definition in the Labour Code with EU law, including the current case-law of the EU as well as national legislation of the Member and non-EU countries.

Správne vymedzenie pojmu zamestnanec, ako aj pojmu pracovný pomer je základným teoretickým problémom pracovného práva s veľmi podstatným vplyvom pre aplikačnú prax každej krajiny, osobitne hospodársku prax. V období ostatných rokov vplyvom početných zmien v technickej úrovni výroby a vplyvom globalizácie svetovej ekonomiky sa teória pracovného práva vracia k prehodnocovaniu týchto základných pojmov pracovného práva tak, aby na jednej strane odrážali základnú ochrannú funkciu pracovného práva, a na druhej strane zodpovedali novým výzvam svetového hospodárskeho vývoja.

Úsilie o čo najobjektívnejšiu identifikáciu pojmu zamestnanec a s ním súvisiaceho pojmu pracovný pomer majú podstatný právny význam nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov. Bezprostredne súvisia s ekonomickými podmienkami ich existencie. Na jednej strane správna identifikácia pojmu zamestnanec v pracovnej legislatíve štátu má zabrániť snahám zamestnávateľov redukovať počty zamestnancov pri výkone závislej práce v prospech živnostníkov a na druhej strane má súčasne pomôcť aj im samým správne vyhodnotiť konkrétnu situáciu v praxi a pri výkone niektorých druhov prác uplatniť právo voľby medzi pracovným pomerom a obchodnoprávnym zmluvným typom. Aj na základe novej pracovnoprávnej úpravy závislej práce sú nepochybne aj také druhy prác (povolania), ktoré môžu byť v závislosti od konkrétnych podmienok práce uskutočňované nielen právnou formou pracovného pomeru, v ktorom má subjekt vykonávajúci prácu právnu pozíciu zamestnanec, ale aj práce v rámci toho istého povolania, ktoré sa môžu uskutočňovať v pozícii samostatne zárobkovo činnej osoby.

Problém s vymedzením pojmu zamestnanec a s ním súvisiaceho pojmu závislá práca sa stal ešte viac aktuálnym účinnosťou novely zákonníka práce od 1.1.2013, ktorá novým spôsobom vymedzila pojem závislá práca.

Zintenzívnenie pozornosti pracovnoprávnej teórie zameranej na právny pojem zamestnanec aj právny pojem pracovný pomer súvisí aj s aktuálnymi problémami pri zamestnávaní fyzických osôb formou pracovného pomeru v aktuálnej praxi, ktoré je v ostatných rokoch pod výrazným tlakom zamestnávateľov, pretože je spojené s osobitnými finančnými nákladmi a osobitnými povinnosťami, ktoré im nevznikajú pri iných právnych formách výkonu práce. Preto zamestnávatelia v praxi často uprednostňujú iné právne formy pracovného zapojenia fyzických osôb, ktoré pre nich nezakladajú najmä bremeno odvodov do sociálnych fondov.

Používanie zmluvných typov občianskeho a obchodného práva pri výkone závislej práce namiesto pracovnej zmluvy zakladajúcej pracovný pomer sa na začiatku 21. storočia považuje za "pohromu" najmä pre systém sociálneho poistenia.

Podľa Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky, ale aj podľa iných zahraničných pracovnoprávnych úprav najmä krajín EÚ, ak je právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon (disimulovaný) pri splnení všetkých náležitosti tohto úkonu.

Simulované právne úkony v súčasnosti, ako aj v najbližšej budúcnosti môžu v aplikačnej praxi viesť aj k početným a veľmi komplikovaným súdnym sporom o určenie právnej povahy právneho vzťahu pri výkone práce na základe určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Súdne rozhodnutia, na základe ktorých napríklad dôjde s účinkami (t.j. do minulosti) k prekvalifikácii obchodnoprávneho vzťahu na pracovný pomer, a tým k prekvalifikácii právneho statusu osôb SZČO, resp. podnikateľa podľa Obchodného zákonníka na zamestnanca, môžu v blízkej budúcnosti spôsobiť nepredvídané vážne hospodárske dôsledky pre samotné podnikateľské subjekty vrátane ohrozenia ich ďalšej existencie.

Z predchádzajúcich rokov je odbornej verejnosti známy súdny spor zo Spojených štátov amerických, v ktorom súd v spore proti firme Microsoft rozhodol, že tzv. nezávislí zamestnanci, ktorí vo firme už dlhšie pracovali, majú právny status zamestnancov. Na tomto právnom základe firma zmenila svoju dovtedajšiu personálnu