Príspevok je zameraný na lekársky posudok, ktorý je podkladom pre posudzovanie zdravotnej spôsobilosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Autor porovnáva lekárske potvrdenie kontra lekársky posudok, popisuje formálne náležitosti posudku a na podklade rozhodovacej činnosti všeobecných súdov poskytuje výklad správneho formálneho postupu pri uplatnení zákonných dôvodov skončenia pracovného pomeru pre dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti, resp. pre vážne ohrozenia zdravia.
Úvod
Bezpečnosť
1)
a ochrana zdravia pri práci by sa nemala pretavovať len do jedného rýchleho školenia zamestnancov a vyplňovania formulárov či testov ročne, ale malo by ísť o prioritu každého zamestnávateľa a v širšom meradle o jednu z hlavných úloh pracovnoprávnej legislatívy. Bez pochýb sa má na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dbať pred uzatvorením pracovného pomeru a po celý čas jeho trvania. V rámci predzmluvných vzťahov Zákonník práce (ďalej aj "ZP") zdôrazňuje, že zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na prácu, ak osobitný právny predpis vyžaduje takéto predpoklady. Úzke vnímanie zdravotnej spôsobilosti cez požiadavky osobitných predpisov, napríklad pre práce zaradené do tretej či štvrtej kategórie rizikovosti, by bolo nesprávne. Každý jeden zamestnanec, bez ohľadu na druh ním vykonávanej práce alebo jeho status (mladistvý, tehotná zamestnankyňa a pod.), je povinný vykonávať prácu a plniť si svoje pracovné povinnosti len do chvíle, keď je na to zdravotne spôsobilý. Po strate zdravotnej spôsobilosti musí dôjsť k okamžitej úprave pracovných podmienok a ak to nie je možné, ku skončeniu pracovného pomeru. Tento príspevok sa zameriava na postup pri strate zdravotnej spôsobilosti zamestnanca a pri skončení pracovného pomeru z tohto dôvodu.
1. Strata zdravotnej spôsobilosti zamestnanca
Podľa § 55 ZP je zamestnávateľ povinný
preradiť zamestnanca na inú prácu
, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Zamestnávateľ je povinný postupovať rovnako, t. j. preradiť zamestnanca na inú prácu, aj v prípade, ak zamestnanec pracujúci v noci je na základe lekárskeho posudku uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, a napokon taktiež, ak je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (tzv. karanténne opatrenie).Strata zdravotnej spôsobilosti musí byť
dlhodobá
. Zákonník práce nedefinuje ani bližšie