Príspevok sa zaoberá praxou zamestnávateľov a súdov pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri používaní firemných platobných a tankovacích kariet.
PLATOBNÉ A TANKOVACIE KARTY ZAMESTNÁVATEĽA A ZODPOVEDNOSŤ ZAMESTNANCA ZA ŠKODU
JUDr.
Andrej
Poruban
PhD.
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia; Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; advokát
I.
Bežnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov je, že zamestnávatelia zapožičiavajú svojim zamestnancom rôzne karty, ktoré slúžia na úhradu rôznych výdavkov, akými sú cestovné, ubytovanie, stravovanie či pohonné hmoty. Deje sa tak nielen pri vyslaní do zahraničia, čo výslovne predpokladá zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pri poskytovaní preddavkov na náhradu nákladov pri pracovných cestách,1) ale aj v súvislosti s vnútroštátnymi pracovnými cestami či so zvyčajnými úhradami tovaru a služieb pre potreby zamestnávateľa.
Zamestnávatelia majú pri používaní kariet tendenciu chrániť svoj majetok uzatváraním dohôd o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako "ZP"),2) na základe ktorých poskytujú zamestnancom firemné karty. Z perspektívy zamestnávateľa sa javí takéto konanie ako výhodné, pretože pri tomto type osobitnej zodpovednosti ho neťaží dôkazné bremeno v otázke zavinenia, ktoré sa predpokladá,3) a tiež sa nahrádza celá skutočná škoda.4)