Právo na súkromný život a jeho ochranu je základným ľudským právom. Zároveň sa uvedené právo zaraďuje medzi základné práva a slobody v pracovnom práve. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Autori sa v uvedenom príspevku venujú analýze obsahu práva na súkromný život v systéme pracovného práva. Následne sa v príspevku rozoberá uvedené právo podľa aktuálnej právnej úpravy v Zákonníku práce a nechýba ani problematika oprávnených zásahov do práva na súkromný a rodinný život.
Právo na súkromný život v systéme pracovného práva
doc. JUDr.
Ivan
Podhorec
PhD.
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici
JUDr.
Lucia
Petríková
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici
Právo na súkromný život sa zaraďuje medzi základné ľudské práva. Uvedené právo upravuje nielen Dohovor Rady Európy o ľudských právach a základných slobodách, ale aj Charta základných práv EÚ. V súčasnosti môže dôjsť aj k rôznym zásahom do práva na súkromný život v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Formy týchto zásahov môžu byť rôzne.
"Ide predovšetkým o sledovanie zamestnancov pomocou videokamier, sledovanie e-mailovej pošty, odpočúvanie telefonických hovorov a iné formy. Na druhej strane v neľahkej situácii je aj zamestnávateľ a jeho ústavné právo na vlastníctvo. Niektoré z nekalých praktík zamestnancov ho môžu vážne poškodiť, preto sa často bráni, že kontroluje len správne využitie svojho vlastníctva výrobných a pracovných prostriedkov."
1)Problematikou práva na súkromný život a práva na ochranu vlastníctva zamestnávateľa sa v posledných rokoch v značnej miere zaoberal Európsky súd pre ľudské práva a rovnako aj Súdny dvor EÚ. Judikatúra týchto súdov má mimoriadny význam pre pracovnoprávnu legislatívu a aplikačnú prax v Slovenskej republike, keď môže dôjsť k zneužitiu dôverných informácií zamestnávateľského subjektu v prospech konkurencie.
V súčasnosti vôbec nie sú zriedkavosťou prípady, keď zamestnávatelia monitorujú svojich zamestnancov v rámci pracovnej doby. Zmysel tohto monitorovania spočíva v tom, aby zamestnávatelia
"zistili nielen mieru využívania pracovného času, kvalitu výkonu práce, ale aj z dôvodu predchádzania majetkovej ujmy na majetku zamestnávateľa, pri overovaní dodržiavania pracovnej disciplíny, ale aj pri možnom úniku informácií v prospech tretích subjektov".
2)Z uvedeného vyplýva, že aplikačné problémy vznikajú, pokiaľ ide o oprávnenosť sledovania zamestnanca, ako o spôsob zásahu do jeho súkromnej sféry. Otázkou však stále zostáva, či je ochrana súkromného a rodinného života v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zabezpečená na dostatočnej úrovni.
Obsah práva na súkromný život a vymedzenie pojmu
Je nesporné, že sledovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa zasahuje do práva na súkromný život fyzickej osoby.
Podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky
"nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená".
3) Základné ľudské právo na súkromie môže byť obmedzené len v prípadoch ustanovených zákonom. V zmysle ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Taktiež nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom s výnimkou prípadov, ak tak ustanoví zákon. Zaručuje sa aj tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.4)Zákonník práce a právo na súkromný život
V zmysle čl. 11 Základných zásad Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení nesko