JUDr. Lucia Petríková, PhD.

V súčasnosti sa vplyv nových technológií premieta aj do existujúcej sociálno-právnej ochrany materstva a rodičovstva. Uvedené skutočnosti majú pre ďalší rozvoj pracovného práva Slovenskej republiky mimoriadny význam najmä v tom zmysle, že predurčujú budúci legislatívny vývoj v sociálnoprávnej ochrane zamestnanca v systéme pracovného práva, ako aj jednotlivé riziká tejto ochrany. Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou nových technológií v pracovnom práve a ich dopadom na materstvo a rodičovstvo. V rámci všeobecného úvodu k príspevku riešia, okrem iného, aj problematiku zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu tehotenstva a otázku predzmluvných vzťahov v súvislosti s prijatím tehotnej ženy do zamestnania. Následne autori analyzujú právo na materskú dovolenku v prípade, ak matka dieťa neporodila, a právo na materskú dovolenku pri porodení dieťaťa náhradnou matkou.

Rovnosť ako základné ľudské právo v systéme práva vyjadruje požiadavku, aby sa s nositeľmi ľudských práv zaobchádzalo rovnako v tých istých situáciách a odlišne zaobchádzalo v odlišných situáciách. Rovnosť je potrebné vnímať prioritne ako rovnosť pred zákonom. Nositeľmi práva na rovnosť pred zákonom sú fyzické osoby. S princípom rovnosti veľmi úzko súvisí zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch (zásada zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch). Uvedená zásada nie je príkazom zákonodarcu vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby sa ku všetkým zamestnancom správal úplne rovnako. Ide však o zákaz rozdielneho správania zamestnávateľa, ak nemá k takémuto rozdielnemu správaniu vecný dôvod. Absencia vecného dôvodu pre rozdielne správanie zamestnávateľa voči zamestnancovi svedčí najčastejšie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, a teda dochádza k zjavnému diskriminačnému správaniu v pracovnoprávnych vzťahoch. Cieľom príspevku je poukázať na diskrimináciu v podmienkach pracovného práva a jej všeobecnú charakteristiku so stručným historickým vývojom. Autori sa následne v príspevku zaoberajú vymedzením pojmov priama a nepriama diskriminácia a analyzujú tieto pojmy v zmysle antidiskriminačného zákona a Zákonníka práce v podmienkach Slovenskej republiky.

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v práve európskej únie považuje za ústredný princíp primárneho práva, z ktorého je následne odvodené sekundárne právo. Medzi viacerými významnými odborníkmi sa protidiskriminačné právo označuje za "najobľúbenejšie a najviac milované dieťa" práva Európskej únie (ďalej len "Eú"). Pokiaľ ide o vek ako diskriminačný dôvod, zákaz diskriminácie z dôvodu veku, ako aj kontrola pri uplatňovaní výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov eú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania podľa veku. Cieľom príspevku je objasnenie podstaty veku ako diskriminačného dôvodu v pracovnom práve, ako aj dôsledná analýza vybratých inštitútov viažucich sa k spomínanej problematike s poukazom na judikatúru súdneho dvora eú. Súčasťou príspevku je aj charakteristika dôležitých pojmov súvisiacich s diskrimináciou a so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch.

Právo na súkromný život a jeho ochranu je základným ľudským právom. Zároveň sa uvedené právo zaraďuje medzi základné práva a slobody v pracovnom práve. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Autori sa v uvedenom príspevku venujú analýze obsahu práva na súkromný život v systéme pracovného práva. Následne sa v príspevku rozoberá uvedené právo podľa aktuálnej právnej úpravy v Zákonníku práce a nechýba ani problematika oprávnených zásahov do práva na súkromný a rodinný život.