Dedičské právo

Príspevok sa zaoberá inštitútom správcu dedičstva všeobecne, v kontexte úpravy hmotnoprávnej a procesnoprávnej, s následným detailným zameraním na správcu časti dedičstva v prípade, ak je touto časťou dedičstva obchodný podiel. Otázka, ktorá prežaruje z pozadia skúmania, je, či sa v súčasnej právnej úprave de lege lata môže v praxi presadiť dedičská sukcesia, a teda riešiť problém medzigeneračného nástupníctva v spoločnosti s ručením obmedzeným tak, aby sa v plnej miere presadil hmotnoprávny účinok nadobudnutia dedičstva k momentu prejavenia sa právnej udalosti, ktorou je smrť poručiteľa ako spoločníka i konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. V ktorých situáciách je možné zodpovedať na túto otázku kladne a v ktorých situáciách nie, závisí od viacerých podmienok, ktoré sa podrobne analyzujú. Výsledok analýzy má významnú súvislosť aj s verejnoprávnou úpravou samotného dedičského konania, ale aj nadväznosť na zápisy v obchodnom registri, do ktorých by sa zmeny mali premietnuť, alebo naopak, nemali by sa premietnuť. Závery analýzy vychádzajú z doktríny i judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, pričom rozvíjajú doterajšie názory v nich prezentované a ustálené s prezentovaním nových právnych riešení.

Úvod Katedra občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave v poslednom čase značnou mierou prispela k rozvoju právnej náuky v oblasti dedičského práva. Dva zborníky v redakcii prof. Ficovej, dr....

Úvod Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Lazara pripravila v roku 2009 legislatívny zámer Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ktorý v sebe zahŕňal právnu úprava oblasti dedičského práva. V nadväznosti...

Úvod Dedením, ktoré predstavuje univerzálnu sukcesiu, vstupujú osoby, ktorým svedčí subjektívne dedičské právo, do práv a povinnosti poručiteľa, pričom nie vždy je dedičstvo tvorené len aktívami. V prípade, ak...

Vydedenie potomka možno považovať za striktne formálny právny úkon poručiteľa, ktorým poručiteľ odníma dedičské právo svojmu potomkovi, a tým ho zbavuje jeho zákonného práva dediť. Nato, aby poručiteľ takýmto úkonom dosiahol to, čo ním sledoval a jeho prejav vôle bol platný, tento musí spĺňať formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom.1 Dôvody vydedenia sú vymedzené v § 469a ods. 1 písm. a) až d) Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Pre platnosť právneho úkonu vydedenia platí, že musia spĺňať formálne a materiálne náležitosti vydedenia a z hľadiska existencie dôvodov vydedenia sa nemožno od nich odchýliť. Ak by poručiteľ v listine o vydedení uviedol iný ako zákonný dôvod, na taký právny úkon sa hľadí ako na neplatný. Cieľom príspevku je poskytnúť analýzu vybraných súdnych rozhodnutí pri posudzovaní existencie dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, ktorým je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa zo strany potomka.

Príspevok analyzuje náležitosti závetu spísaného počas trvania manželstva v súlade so zásadami zachovania hodnôt, univerzálnej sukcesie, nadobudnutia dedičstva okamihom smrti poručiteľa, testamentárnej voľnosti, rodinnej dedičskej postupnosti a prirastania uvoľnených dedičských podielov podľa slovenskej a európskej právnej úpravy. The paper analyses terms of a testament drawn up during the marriage in accordance with principles of a value maintenance, universal succession, the acquisition of the fortune by the death of the trustee, the testament freedom, the family inheritance succession, and the accretion of free inheritance fortune under the Slovak and European regulation.

  Súdny komisár počas celého konania o dedičstve prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, procesná subjektivita účastníkov podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a procesná spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Z rodičovských práv a povinností vyplýva právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú deti aj v prípadoch civilného konania, bez ohľadu na to, či ide o konanie sporové alebo mimosporové. V konaní o dedičstve v prípade, ak je poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti následne vykonáva len druhý rodič. V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov a následne zisťuje, či je niektorému z nich potrebné ustanoviť opatrovníka.  

Autor sa v článku zaoberá otázkou vymedzenia predmetu súdneho konania, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V tejto súvislosti analyzuje právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v judikáte publikovanom pod č. R 32/2011, v zmysle ktorého je konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, z hľadiska predmetu konania konaním o určenie vlastníckeho práva poručiteľa. Autor ponúka viaceré argumenty, ktoré správnosť tohto judikovaného názoru spochybňujú, a v závere článku ponúka vlastný pohľad na vymedzenie predmetu takéhoto súdneho konania.

Fideikomisárna substitúcia de lege ferenda JUDr. Katarína Valová PhD. Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva Mgr. Olivér Bakos Legislatívna skupina Prezídia Notárskej komory SR Fideikomisárna substitúcia ako inštitút dedičského práva...

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 13 zo 14. januára 2009 schválila Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý vypracovala rekodifikačná komisia vtedy pod vedením prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc. Dňa 9. novembra 2015 bola vymenovaná Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva (ďalej aj ako "rekodifikačná komisia") v novom zložení a pod novým vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. Zámerom prác rekodifikačnej komisie je, aby nová právna úprava bola prínosná nielen po stránke doktrinálnej, ale nemenej dôležité je pri jednotlivých inštitútoch a ustanoveniach predvídať aj ich prípadné aplikačné problémy a úskalia, s ktorými sa stretla odborná verejnosť, napríklad aj v zahraničí pri aplikácii zákonných ustanovení občianskeho práva hmotného. Toto tvrdenie je opodstatnené najmä pri nových právnych inštitútoch, ktoré náš právny poriadok nepozná. V súčasnosti sa rekodifikačná komisia zaoberá aj otázkou prípadného prehodnotenia niektorých zmien platnej právnej úpravy obsiahnutých v Legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka z roku 2009. Jedným z právnych inštitútov, ktorý je podrobený oprávnenej kritike, je závet zriadený v ústnej forme. Cieľom nášho príspevku je preto poukázať na pozitíva a negatíva tejto formy právneho úkonu pre prípad smrti.

V listine o vydedení je potrebné odstrániť všetky možné pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa vydediť svojho potomka, predovšetkým preukázaním, že dôvody, pre ktoré poručiteľ vylúčil z dedenia osoby, ktorým inak toto právo patrí, sú dané a relevantné. Autorka v uvedenom príspevku poukazuje na rozhodnutia súdov, podľa ktorých majú byť dôvody vydedenia v listine o vydedení bližšie časovo aj miestne špecifikované, nielen všeobecne formulované z Občianskeho zákonníka, z dôvodu predchádzania prípadným sporom medzi dedičmi.

Právna úprava ochrany oprávneného dediča predstavuje právny prostriedok ochrany subjektívneho práva dediča po prejednaní dedičstva. Napriek tomu, že problematika ochrany oprávneného dediča je významným právnym inštitútom dedičského práva, v právnej teórii jej nie je bližšie venovaná pozornosť, preto je potrebné poukázať na niektoré aspekty jej právnej úpravy, a zároveň aj na možnosti jej zdokonalenia.

Dňa 21. mája 2015 schválila Národná rada Slovenskej republiky hlasmi 113 poslancov návrh Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP"). Tento deň boli schválené aj návrhy Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Zavŕšil sa tak legislatívny proces rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý trval menej ako tri roky a ktorý rozdelil súdne konania v ňom upravené na tri kódexy. Vzhľadom na široké spektrum spoločenských vzťahov a na značný počet adresátov právnej úpravy zákonodarca zvolil dlhšiu legisvakančnú lehotu. Všetky tri kódexy nadobudnú účinnosť 1. júla 2016. V tomto príspevku sa venujeme zmenám týkajúcim sa konania o dedičstve, ktoré je upravené v druhej časti (Osobitná časť), druhej hlave (Konanie o dedičstve) CMP (§ 158 až 219). Vzhľadom na to, že sa práce na rekodifikácii občianskeho práva hmotného predĺžili, nové dedičské právo procesné reflektuje súčasnú hmotnoprávnu úpravu dedičského práva v Slovenskej republike. Je pravdepodobné, že po schválení nového Občianskeho zákonníka, kde sa v zmysle legislatívneho zámeru predpokladá zavedenie nových dedičských inštitútov, dôjde aj k úprave procesného práva.

Smrť osoby je tak významnou právnou skutočnosťou, že sa na ňu viaže celá skupina právnych noriem, tak hmotnoprávnych, ako aj procesných. Smrťou dochádza k zániku spôsobilosti fyzickej osoby na práva a povinnosti. Majetok osoby a jej záväzky, teda všetko to, čo môže byť predmetom dedičstva, smrťou nezanikajú. Preto je nevyhnutné, aby dedičské právo explicitne upravilo, na koho, za akých podmienok a akým postupom prechádzajú práva a povinnosti po smrti fyzickej osoby. Dedičský proces predpokladá uzatváranie dohôd medzi účastníkmi dedičského konania nielen pri nadobudnutí dedičstva, ale aj ohľadom niektorých ďalších skutočností podstatných pre dedičské konanie. Zároveň upravuje postup súdu v prípade, ak k zákonom predpokladanej dohode nedôjde alebo ak by dohoda v dedičskom konaní odporovala zákonu.

K ustanoveniu náhradného dediča alebo o jednom "zanedbanom" inštitúte JUDr. Veronika Kleňová doktorandka v dennej forme štúdia na Katedre rímskeho a cirkevného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave....