Dedičské právo

The effect of discharge of debts of a natural person of inheritance proceedings. The discharge of debt of natural persons represents a contemporary phenomenon that, by its effects, significantly interferes with legal relations across almost all areas of law, including inheritance law. As a legal institution, the discharge of debt of natural persons also has a substantial impact on probate proceedings, particularly where the discharge concerns either the decedent or one of the heirs. The contribution analyzes the effects of debt discharge on the course of inheritance proceedings, considering both discharge through bankruptcy and discharge through a repayment schedule, with due regard to the legal framework outlined in the Bankruptcy and Restructuring Act and the Non-Contentious Civil Procedure Code. The authors employ a systematic and comparative analysis of legal provisions, as well as interpretative approaches developed in case law and legal doctrine. The conclusion emphasizes the importance of distinguishing between claims that are subject to discharge and those that are excluded from satisfaction. It claims to be unaffected by discharge, as well as the necessity of refining procedural coordination between insolvency and inheritance proceedings. Key words: Discharge of debts of natural person, Bankruptcy, Repayment schedule, Debtor, Testator, Heir, Inheritance proceedings DZIMKO, J., BARANCOVÁ, A., UŠIAKOVÁ, L.: Vplyv oddlženia fyzickej osoby na dedičské konanie. Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 129 - 156. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.03

Bequest: The Sphinx in the New Civil Code? The study critically evaluates the proposed introduction of the bequest (legatum) into the new Slovak Civil Code, which was submitted for public consultation in September 2025. The article aims to elucidate the dogmatic structure of the draft, which blends three historical models: the bequest by damnation (legatum per damnationem), the bequest by vindication (legatum per vindicationem), and the Roman fideicommissum. Using doctrinal legal analysis, the article first examines the internal coherence of the damnation model within the broader framework of the proposed Code. It then explores the functional role of the bequest in Slovak society, its relationship to the modus, and the permissible scope of objects. Further sections address legal and axiological challenges linked to substitute legatees and formal requirements. Findings indicate that the proposal diverges significantly from classical models: it prohibits bequeathing future or third-party property and restricts conditional bequests beyond the moment of delation. Furthermore, a bequest unregistered during creditor convocation, or one exceeding 25 % of the net estate, becomes a natural obligation. These constraints risk undermining testamentary autonomy and complicating practical enforcement. The article concludes that, while the damnation model offers a more sophisticated approach to private autonomy, the current draft may render the bequest overly formalistic and inaccessible. Without targeted revisions, the "Slovak bequest" could fail its intended purpose and depart from historical and comparative traditions. The study advocates a more liberal and dogmatically consistent approach, stressing the need for judicial interpretation and legislative clarity to secure the bequest's viability in Slovak private law. Key words : legatum per damnationem, legatum per vindicationem, obligation, recodification of private law in Slovakia, modus PRÁZNOVSKÝ, T.: Odkaz: sfinga v novom Občianskom zákonníku? *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 191 - 207. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.05

"Ak sú predmetom vydania dedičstva nehnuteľnosti, potom žaloba o vydanie dedičstva (§ 485 OZ) ako osobitná žaloba na plnenie môže obsahovať žalobný návrh (petit) znejúci na určenie vlastníctva."

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po nebohom poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Po predbežnom vyšetrení boli k...

Príspevok sa zaoberá inštitútom správcu dedičstva všeobecne, v kontexte úpravy hmotnoprávnej a procesnoprávnej, s následným detailným zameraním na správcu časti dedičstva v prípade, ak je touto časťou dedičstva obchodný podiel. Otázka, ktorá prežaruje z pozadia skúmania, je, či sa v súčasnej právnej úprave de lege lata môže v praxi presadiť dedičská sukcesia, a teda riešiť problém medzigeneračného nástupníctva v spoločnosti s ručením obmedzeným tak, aby sa v plnej miere presadil hmotnoprávny účinok nadobudnutia dedičstva k momentu prejavenia sa právnej udalosti, ktorou je smrť poručiteľa ako spoločníka i konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. V ktorých situáciách je možné zodpovedať na túto otázku kladne a v ktorých situáciách nie, závisí od viacerých podmienok, ktoré sa podrobne analyzujú. Výsledok analýzy má významnú súvislosť aj s verejnoprávnou úpravou samotného dedičského konania, ale aj nadväznosť na zápisy v obchodnom registri, do ktorých by sa zmeny mali premietnuť, alebo naopak, nemali by sa premietnuť. Závery analýzy vychádzajú z doktríny i judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, pričom rozvíjajú doterajšie názory v nich prezentované a ustálené s prezentovaním nových právnych riešení.

Úvod Katedra občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave v poslednom čase značnou mierou prispela k rozvoju právnej náuky v oblasti dedičského práva. Dva zborníky v redakcii prof. Ficovej, dr....

Úvod Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Lazara pripravila v roku 2009 legislatívny zámer Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ktorý v sebe zahŕňal právnu úprava oblasti dedičského práva. V nadväznosti...

Úvod Dedením, ktoré predstavuje univerzálnu sukcesiu, vstupujú osoby, ktorým svedčí subjektívne dedičské právo, do práv a povinnosti poručiteľa, pričom nie vždy je dedičstvo tvorené len aktívami. V prípade, ak...

Anotácia Článok ponúka historický prehľad vývoja foriem, akými mohla osoba usporiadať svoje majetkové vzťahy pre prípad smrti, pričom sa zameriava na súkromné závety. Obsah a forma súkromných testamentov sa v priebehu času menili, prispôsobovali novým požiadavkám spoločnosti a politickým pomerom. Platné testamentárne formy v Slovenskej republike už dlho podliehajú kritike a očakáva sa ich rekodifikácia. Annotation The article offers a historical overview of the development of the forms by which a person could arrange his property in the event of the death, focusing on private wills. The content and form of private wills changed over time, adapting to new demands of society or political conditions. Valid testamentary forms in the Slovak Republic have long been subject to criticism and their recodification is soon to be expected.

Anotace Osoby nevidomé mohou upravit své záležitosti pro případ smrti prostřednictvím tzv. zvláštní allografní závěti. Základní podmínky pro její pořízení zakotvuje především zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů. Cílem článku je vymezení základních právních atributů spojených s problematikou pořizování allografní závěti nevidomou osobou z pohledu platné právní úpravy a související judikatury českých soudů, jakož i zhodnocení ve vztahu k jejich fungování v praxi a odrazu v právní jistotě především nevidomých osob jakožto pořizovatelů. Annotation Blind persons can arrange their affairs in the event of death by a so-called special allographic testament. The basic conditions for its creation are established primarily by Act No. 89/2012 Coll., the Civil Code, as amended. The aim of the article is to define the basic legal attributes related to the issue of making an allographic testament by a blind person from the perspective of the applicable legislation and related case law of the Czech courts, as well as to evaluate them in relation to their functioning in practice and their reflection in the legal certainty of blind persons.

Vydedenie potomka možno považovať za striktne formálny právny úkon poručiteľa, ktorým poručiteľ odníma dedičské právo svojmu potomkovi, a tým ho zbavuje jeho zákonného práva dediť. Nato, aby poručiteľ takýmto úkonom dosiahol to, čo ním sledoval a jeho prejav vôle bol platný, tento musí spĺňať formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom.1 Dôvody vydedenia sú vymedzené v § 469a ods. 1 písm. a) až d) Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Pre platnosť právneho úkonu vydedenia platí, že musia spĺňať formálne a materiálne náležitosti vydedenia a z hľadiska existencie dôvodov vydedenia sa nemožno od nich odchýliť. Ak by poručiteľ v listine o vydedení uviedol iný ako zákonný dôvod, na taký právny úkon sa hľadí ako na neplatný. Cieľom príspevku je poskytnúť analýzu vybraných súdnych rozhodnutí pri posudzovaní existencie dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, ktorým je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa zo strany potomka.

Anotácia V predloženom príspevku na príklade humanistu Ondreja Rochotského pochádzajúceho z Nemeckej Ľupče poukážeme na spôsob získavania úradu verejného kráľovského notára v Európe prelomu 16. a 17. storočia, s dôrazom na takúto prax v Čechách. Sústredíme sa na cyklus šiestich básní uverejnených v príležitostnom zborníku In obitum Samuelis Radeschini (Praha 1609), v ktorých O. Rochotský dobovo príznačným - poetickým spôsobom reflektoval získanie tohto úradu a zároveň čestného titulu. Básne s podobným zameraním nemajú v slovenskej literatúre začiatku 17. storočia obdobu. Annotation In the presented article, on the example of the humanist Ondrej Rochotský, who comes from Nemecká Ľupča (today's Slovakia), we will point out the method of obtaining the office of public royal notary in the Europe at the turn of the 16th and 17th centuries, with an emphasis on such a practice in Bohemia. We will focus on a series of six poems published in the occasional collection In obitum Samuelis Radeschini (Prague 1609), in which O. Rochotský reflected in poetic way - characteristic for this period - the acquisition of the office of public royal notary and at the same time an honorary title. Poems with a similar focus have no parallel in Slovak literature at the beginning of the 17th century.

Príspevok analyzuje náležitosti závetu spísaného počas trvania manželstva v súlade so zásadami zachovania hodnôt, univerzálnej sukcesie, nadobudnutia dedičstva okamihom smrti poručiteľa, testamentárnej voľnosti, rodinnej dedičskej postupnosti a prirastania uvoľnených dedičských podielov podľa slovenskej a európskej právnej úpravy. The paper analyses terms of a testament drawn up during the marriage in accordance with principles of a value maintenance, universal succession, the acquisition of the fortune by the death of the trustee, the testament freedom, the family inheritance succession, and the accretion of free inheritance fortune under the Slovak and European regulation.

Anotace Rekodifikace českého soukromého práva s sebou přinesla zásadní koncepční změny, nová pravidla, novou a staronovou terminologii i instituty. Jednou ze změn uvedených v novém občanském zákoníku, zákoně č. 89/2012 Sb., je i kompletní úprava týkající se dědického práva, kde byla mimo jiné znovuzavedena dědická smlouva, jakožto hierarchicky nejsilnější dědický titul respektující v nejširší míře autonomii vůle zůstavitele. Článek se tedy bude zabývat dědickou smlouvou, její podstatou, podmínkami pro její uzavření, praktičností, ale i úskalími, která v důsledku jejího užití mohou v praxi nastat. Anotation The recodification of Czech private law brought about fundamental conceptual changes, new rules, new and old-new terminology and institutes. One of the changes introduced in the new Civil Code, Act No. 89/2012 Coll. is the complete regulation concerning the law of succession, where, among other things, the inheritance treaty was re-introduced as the hierarchically strongest succession title respecting to the widest extent. The article will deal with the succession contract, its essence, conditions for its conclusion, practicality, but also the pitfalls that may arise in practice due to its use.

  Súdny komisár počas celého konania o dedičstve prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, procesná subjektivita účastníkov podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a procesná spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Z rodičovských práv a povinností vyplýva právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú deti aj v prípadoch civilného konania, bez ohľadu na to, či ide o konanie sporové alebo mimosporové. V konaní o dedičstve v prípade, ak je poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti následne vykonáva len druhý rodič. V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov a následne zisťuje, či je niektorému z nich potrebné ustanoviť opatrovníka.  

Autor sa v článku zaoberá otázkou vymedzenia predmetu súdneho konania, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V tejto súvislosti analyzuje právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v judikáte publikovanom pod č. R 32/2011, v zmysle ktorého je konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, z hľadiska predmetu konania konaním o určenie vlastníckeho práva poručiteľa. Autor ponúka viaceré argumenty, ktoré správnosť tohto judikovaného názoru spochybňujú, a v závere článku ponúka vlastný pohľad na vymedzenie predmetu takéhoto súdneho konania.

Fideikomisárna substitúcia de lege ferenda JUDr. Katarína Valová PhD. Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva Mgr. Olivér Bakos Legislatívna skupina Prezídia Notárskej komory SR Fideikomisárna substitúcia ako inštitút dedičského práva...

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 13 zo 14. januára 2009 schválila Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý vypracovala rekodifikačná komisia vtedy pod vedením prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc. Dňa 9. novembra 2015 bola vymenovaná Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva (ďalej aj ako "rekodifikačná komisia") v novom zložení a pod novým vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. Zámerom prác rekodifikačnej komisie je, aby nová právna úprava bola prínosná nielen po stránke doktrinálnej, ale nemenej dôležité je pri jednotlivých inštitútoch a ustanoveniach predvídať aj ich prípadné aplikačné problémy a úskalia, s ktorými sa stretla odborná verejnosť, napríklad aj v zahraničí pri aplikácii zákonných ustanovení občianskeho práva hmotného. Toto tvrdenie je opodstatnené najmä pri nových právnych inštitútoch, ktoré náš právny poriadok nepozná. V súčasnosti sa rekodifikačná komisia zaoberá aj otázkou prípadného prehodnotenia niektorých zmien platnej právnej úpravy obsiahnutých v Legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka z roku 2009. Jedným z právnych inštitútov, ktorý je podrobený oprávnenej kritike, je závet zriadený v ústnej forme. Cieľom nášho príspevku je preto poukázať na pozitíva a negatíva tejto formy právneho úkonu pre prípad smrti.

V listine o vydedení je potrebné odstrániť všetky možné pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa vydediť svojho potomka, predovšetkým preukázaním, že dôvody, pre ktoré poručiteľ vylúčil z dedenia osoby, ktorým inak toto právo patrí, sú dané a relevantné. Autorka v uvedenom príspevku poukazuje na rozhodnutia súdov, podľa ktorých majú byť dôvody vydedenia v listine o vydedení bližšie časovo aj miestne špecifikované, nielen všeobecne formulované z Občianskeho zákonníka, z dôvodu predchádzania prípadným sporom medzi dedičmi.

Právna úprava ochrany oprávneného dediča predstavuje právny prostriedok ochrany subjektívneho práva dediča po prejednaní dedičstva. Napriek tomu, že problematika ochrany oprávneného dediča je významným právnym inštitútom dedičského práva, v právnej teórii jej nie je bližšie venovaná pozornosť, preto je potrebné poukázať na niektoré aspekty jej právnej úpravy, a zároveň aj na možnosti jej zdokonalenia.