1. Úvod
Dedičské konanie je nesporovým súdnym konaním. Je upravené v tretej časti, piatej hlave, v § 175a až 175zd zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP"). Pre nesporové konanie je charakteristická zásada oficiality. Dominius litis (pánom sporu) je súd a nie účastník konania. Súd z úradnej moci a vo verejnom záujme zisťuje skutočnosti podstatné pre konanie aj v prípade, ak ich účastníci nenavrhnú a pokračuje v konaní dovtedy, kým sa nenaplní jeho účel.
Účastníctvo v dedičskom konaní je vymedzené II. definíciou, teda účastníkom je ten, kto je takto označený zákonom. Ustanovenie § 175b OSP za účastníkov dedičského konania označuje také osoby, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Kto je dedičom poručiteľa určuje hmotné právo, konkrétne § 461 a na neho nadväzujúce § 473 až 480 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ"). Ak súd v rámci dedičského konania zistí, že niekomu svedčí závetný alebo zákonný dedičský titul, stáva sa táto osoba účastníkom konania. V priebehu konania sa okruh účastníkov môže meniť. Osoba, ktorá bola pôvodne účastníkom konania ako dedič, ním prestane byť napríklad z dôvodu smrti, odmietnutia dedičstva, uznania závetu alebo z dôvodu preukázania skutočností, že jej dedičský titul nesvedčí. Môže ale nastať aj opačná situácia, a to, že osoba, s ktorou súd nekonal, preukáže, že je dedičom, napríklad závetom alebo dôkazom preukazujúcim taký príbuzenský vzťah, ktorému svedčí zákonný dedičský titul. Skutočnosti významné pre posúdenie, kto je účastníkom konania, zisťuje súd ex offo. O účastníctve v konaní súd nevydáva osobitné uznesenie. Ak však s uvedenou osobou už začal konať, je povinný ju o tom, že nie je účastníkom konania, upovedomiť, aby si mohla uplatniť svoje práva postupom podľa § 175l ods. 1, resp. § 175y ods. 2 OSP.
Ak v dedičskom konaní nie sú zistení žiadni zákonní alebo závetní dedičia, stáva sa účastníkom konania štát. Štát môže byť účastníkom konania aj ako závetný dedič. Účastníkmi konania sú aj poručiteľovi veritelia, ak sa vyporiadava ich pohľadávka inak ako zo zákona (inak ako podľa § 470 OZ), ak je dedičstvo predlžené a prenecháva sa na úhradu dlhov veriteľom, alebo ak je dedičstvo predlžené a vykonáva sa likvidácia dedičstva. Ani o účasti alebo neúčasti veriteľov v konaní sa nevydáva osobitné rozhodnutie, veritelia sa o tejto skutočnosti iba upovedomujú. Účastníkom dedičského konania je aj usporiadateľ pohrebu, ak sa mu vydáva nepatrný majetok a konanie sa zastavuje. Pre účely tohto článku však jeho účasť v konaní nemá význam.
Procesným právom účastníka konania je byť predvolaný na pojednávanie a právo sa
